Semeteš – miestna časť obce rozkladajúca sa v Javorníkoch prevažne na J a JV svahoch vrchu Galkovo 851 m a na SV svahoch vrchu Solisko 761 m. Sedlom medzi spomínanými kótami prechádza v n. v. 680 m štátna cesta č. II/541 spájajúca Turzovku s Bytčou.

thumb semetes mapa 

Miestna časť Vrchrieka zaberá rozlohou neveľkú časť chotára našej obce v jeho juhovýchodnej časti. Rozkladá sa na juhozápadných svahoch kóty Galkovo 851 m. K obci bola pričlenená v roku 1902 vyčlenením z chotára Veľkého Rovného. Pôvod názvu by mohol súvisieť práve s osídľovaním  chotára Veľkého Rovného (prvá písomná zmienka o obci je už z roku 1408) smerom proti toku riečky Rovnianky prameniacej južne pod vrcholom Galkova.  „Na vrchu rieky, pri prameni rieky – na Vrchrieke“.

thumb Vrchrieka mapa

Miestna časť obce Jedľovník je vytýčená povodím Jedľovníckeho potoka. Vstup do Jedľovníka je takmer kilometer dlhou tiesňavou vytvorenou západnými svahmi Dučkova 795 m a severovýchodnými svahmi rázsochy vrchu Vrchtretina 925 m. Z hlavnej cesty (č. II/487) od Širokého mostu je to do Jedľovníka (ku kaplnke) 2,4 km.

thumb jedlovnik mapa

Dybalka - miestna časť  sa rozkladá v severozápadnej časti katastra obce. Pomenovanie pochádza od potoka Dybalka (Dybalčanský potok, Hydronymia Kysuce). Tento je uvedený v mape II. Vojenského mapovania Uhorska z rokov 1810-1869 ako „Divalka Thal u Bach“. Pramení asi 150 m východne od chaty Kmínek v n. v. 835 m. Má dĺžku 3 km a do potoka Kelčov (Kelčovského potoka) sa vlieva poniže osady U Liskov v n. v. 628 m. V mapách I. VM z rokov 1764-1787 sa nachádza v západnej časti doliny Dybalka text „Hausser zu Wissoka“ (Domy do Vysokej).

thumb dybalka mapa

V kanonickej vizitácii farnosti vo Vysokej z r. 1798-1803 sa v hlave I. uvádza: Tento kostol je umiestnený takmer uprostred dediny, v skutočnosti však časť obyvateľstva Vysokej žije mimo obce, pretože sa cez hory a údolia rozprestiera až k hraniciam Moravy a tak osadníci z Kelčova s vrchármi v Opálenom a Zlomenej roztrúsení na sever sú dve aj pol hodiny ... vzdialení od kostola. Pokiaľ sa budeme držať uvedeného a názov Zlomená priradíme k dnešnej Zlámanej, tak severnejšie sa už rozprestiera len miestna časť Zátoka – uvádzaná v tejto vizitácii ako Opálené. Po konzultácii na okresnom múzeu v Čadci, kde majú sústredené historické názvy obcí a ich častí, sa však žiadny podobný výraz nenašiel.

thumb zatoka mapa

Táto miestna časť obce je pomenovaná podľa rovnomennej osady. V rámci administratívneho členenia obce zahŕňa ďalších sedem osád a samôt roztrúsených po obvode Zlámanej hory 849 m – názov v mapách. Miestni obyvatelia používajú názov Baričákovský vrch. Jej východná časť hraničí s obcou Korňa.

thumb sloncikovci mapa