Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb BudzogŚ 028Súľovské skaly (podcelok Súľovskej vrchoviny) sú najrozsiahlejším skalným mestom v rámci Slovenska. Vplyvom vody, vetra,  ľadu a iných poveternostných podmienok tu boli z pôvodnej horniny „súľovských zlepencov“ vymodelované spusty skalných veží a stien bizarných tvarov a zaujímavých útvarov. Medzi najatraktívnejšie z nich patria rôzne brány, okná, diery, jaskyne, hríby, ihly. Táto najatraktívnejšia časť Súľovských skál sa nachádza severne od obce Súľov z ktorej je na toto skalné mesto aj najkrajší pohľad.

Zaujímavé skalné útvary sú ale roztrúsené aj na ostatnom území Súľovských skál. Za návštevu určite stojí Hlbocký vodopád, Hričovská skalná ihla, Poluvsianska skalná ihla, Slnečné skaly či skalný Budzogáň, ktorý si dnes za cieľ svojej ďalšej turistickej potulky za prírodnými krásami Slovenska vybral neregistrovaný turistický seniorský spolok.

Z vlaku vystupujeme na železničnej zastávke Zbyňov vo štvrtok 26.10.2017 sedemnásti a bez zdržiavania smerujeme do centra dediny, kde sa nasmerujeme na žltú turistickú značku vedúcu cez sedlo Patúch do Súľova. Onedlho sme na severnom okraji obce pri Hostinci u Martina, no ten „musíme“ obísť, lebo otvárajú až o hodinu. Na rázcestí za poslednými domami dochádza k úprave výstroja spočívajúcej v premiestnení teplejších častí odevov do ruksakov. Po chladnom a veternom predchádzajúcom dni sa výrazne oteplilo a svoje robí aj slniečko presvitajúce z pretrhávajúcej sa oblačnosti. Po počiatočnom stúpaní lúkami pokračujeme lesnou cestou až na turistické rázcestie kde zelená značka náučného chodníka odbočuje vľavo na strmo stúpajúcu lesnú cestu. Po asi tristo metroch sa chodník skrúca ostro doprava a už miernym stúpaním nás dovedie priamo k hlavnému cieľu našej dnešnej cesty – 14 m vysokému osamotenému skalnému výtvoru s asi najvýstižnejším možným názvom „ Budzogáň“. Svojimi rozmermi a tvarom „tromfne“ aj vyhlásený Markušovský skalný hríb, ktorý sme si boli pozrieť vo februári tohto roku. Aby sme „nestrácali čas“ tak popri obdivovaní Budzogáňa zároveň dopĺňame minuté kalórie. Novo vyznačený náučný chodník, ktorý som počas prípravy výletu ešte v turistickej mape nenašiel, nás motivuje aj k návšteve Žibridu 867 m - najvyššieho vrcholu Súľovských skál a druhého najvyššieho v Súľovskej vrchovine. Ešte spoločná fotografia na magnetku a už stúpame na hrebeň vybiehajúci z vrcholu Žibridu východným smerom. Po prekonaní dvoch či troch hrbov v hrebeni a následnom strmšom stúpaní sme vo vrcholovej časti Žibridu. Samotný vrchol, na ktorom veje slovenská vlajka, obchádzame – ten už je pre nás dosť exponovaný a púšťame sa do pretrénovania kolien počas strmého zostupu do sedla Patúch. Sústreďujeme sa hlavne na voľné kamene a korene ukryté pod slušnou vrstvou čerstvo opadaného bukového lístia predstavujúce značné nebezpečenstvo úrazu. Nakoniec sme všetci v poriadku v sedle odkiaľ nás čakajú ešte štyri kilometre, no už veľmi pohodlného klesania po dobrej poľnej ceste vedúcej okrajom lesa a poskytujúcej pekné výhľady na kulisu kopcov ohraničujúcich Súľovskú kotlinu, do Súľova, kde naša dnešná vychádzka končí.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada