Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb Tematn 024Okrem množstva prírodných krás je Slovensko bohaté aj na diela ktoré vznikli vďaka ľudskému umu a staviteľskému majstrovstvu našich predkov. K týmto krásam bezo sporu patria stavby historických hradov a zámkov. Známe sú pre nás poväčšine tie doposiaľ zachované a sprístupnené návštevám verejnosti. Tie, ktoré stihol v priebehu rokov krutý osud a skončili v chátrajúcich ruinách sa už musia uskromniť s menším záujmom. Ich torzá sú pred našim zrakom väčšinou ukryté v stromových porastoch, no sú aj také, ktoré tvoria zďaleka viditeľné dominanty kraja. Jedným z takýchto hradov, ktorý zbadáme aj napriek jeho odľahlosti, pri cestovaní údolím dolného toku Váhu,  ale len za dobrých svetelných podmienok, je aj zrúcanina hradu Tematín postaveného vysoko v horách Považského Inovca.

 

Tento mohutný strážny hrad, ktorý odolal aj bojovým nájazdom Turkov, sa ako mnoho ďalších slovenských hradov, nevyhol pomste cisárskeho dvora po potlačení protihabsburgského povstania vedeného Františkom II. Rákocim.

Členovia turistického seniorského spolku Kysúc sa ho vybrali navštíviť vo štvrtok 5.10.2017 na ďalšej zo svojich pravidelných potuliek za poznávaním krás Slovenska. Nebudem sa zmieňovať o jednej z bolestí, ktoré nebolia nikoho zo zainteresovaných ani na jednom stupni riadenia, ktorou je kvalita a hustota spojov hromadnej dopravy, vďaka ktorej nás po príchode rýchlika už čakajú pred piešťanskou železničnou stanicou  objednané taxíky, aby nás vyviezli do sedla Bezovec na hlavnom Inoveckom hrebeni.

V sedle panuje veterné počasie a tak pred odchodom nastáva veľké „babušenie“. Po skorom rannom odchode na cesty sa značná časť účastníkov teší, to ešte nevedia, že zbytočne, na rannú kávu na chate. Na Bezovci obchádzame penzión Bezovec, ktorý bol údajne otvorený a od chaty, ktorá je mimo prevádzky sa nám už vracať nechce a tak je dobre aj bez rannej kávy.

Na križovatke turistických chodníkov nás čaká kolegyňa Ivka zastrešujúca aj funkciu uvítacieho výboru. Po „uvítaní“ pokračujeme v našej ceste na Tematín. Lesná cesta po ktorej ideme ideálne obchádza výškovo dosť členitý bočný hrebeň až po hrad Tematín. Hlavného turistického korenia – výhľadov – je tu síce málo a keď sa objavia tak len do najbližšieho okolia, čo je hlavným dôvodom, že ma to do týchto „južných“  horstiev nikdy nelákalo.

Po hodine a pol sme našim pohodovým tempom na hrade. Čas nasledujúci po príchode venujeme najskôr prehliadke hradu. Naše kroky smerujú do jeho najvyšších častí  v tušení ďalekých výhľadov. A miesto na výhľad je to naozaj pôsobivé. Nie je to síce kruhový výhľad , ale pohľad na Biele Karpaty,  Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty, do Podunajskej nížiny a z nej späť až po Marhát v juhovýchodnej časti Považského Inovca, aj keď je kvôli stredne vysokej oblačnosti nie práve najostrejší, určite stál za to. Studený vietor nás však núti skryť sa v útrobách hradu, v ktorých prebieha čulý „stavebný“ ruch na konzervovaní tejto národnej kultúrnej pamiatky. Práce vykonávajú členovia OZ Hrad Tematín a pracovníkov z UP. Uvítajú však aj dobrovoľných brigádnikov počas vopred stanovených termínoch. Ich zázemie v hradnej útulni poskytlo aj časti nášho kolektívu úkryt pre vetrom a krátkou dažďovou prehánkou a šikovné členky združenia pripravili „zadara“ kávu a čaj.

Po vypršaní rezervovaného času nás čaká  cesta do nížiny predstavujúca 6 km chôdze spočiatku úzkou strmou horskou dolinou a v závere odvoznou lesnou cestou. Do obce Lúka prichádzame načas – necelých 10 minút pred príchodom objednaných taxíkov, ktoré nás previezli späť pred železničnú stanicu v Piešťanoch.

 

Text: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada