thumb Klokoüov 2 017O týždeň neskôr (štvrtok 15.6.2017) v počte trinásť smerujeme na opačný breh rieky Kysuce - do Turzovskej vrchoviny – presnejšie do Klokočova. Toto je už druhá časť spoznávania tejto obce, ktorá má viac osád a samôt ako sa všeobecne tvrdí o Zákopčí.  Do Vrchpredmiera cestujeme z Turzovky autobusom na dva krát – s prestupom v Kline.

Hneď po vystúpení a odchode autobusu si „štamprlíkom“ pripomenieme, že bolo Antona a spevácka časť nášho kolektívu to doplní aj melodickou vložkou – zavčas rána. Miestnou asfaltkou sa poberáme dobre známou cestou smerom k „moravskej hranici“, ktorú má takmer každý z nás prejdenú už viac krát a preto asi po kilometri odbočujeme do osady Dorotiakovci s pekne udržiavanými chalupami aj priľahlými pozemkami a odtiaľto zas nasleduje úsek po ktorom ide každý po prvý krát. Za osadou vedie cesta v príjemnom tieni lesa až do značne odľahlej osady Mročkovci. Majiteľ obývanej chalupy, okolo ktorej prechádzame, nám poradí kade ďalej. Cesta do osady Zadky zakreslená v mape by totiž mala obchádzať hlbokú strž potoka, ale vraj tadiaľ nikto nechodieva. Pokusu nájsť starú vozovú cestu sa preto zriekame a pokračujeme podľa rady cestou, ktorá nás síce okľukou, ale pohodlne, dovedie na štátnu hranicu a k osade Zadky prichádzame z opačnej strany. Ďalší úsek trasy po chatu Doroťanka vedie po štátnej hranici (a z kopca) a na českej strane je lemovaný pásom romantických samôt. Príchod na chatu nám vyšiel tak, tak. Obsluha nám ešte stihla načapovať pivo a potom sa už čapovacieho zariadenia chopila čakajúca pracovná čata a pristúpila k jeho kompletnej výmene – chata totiž prechádza zo Zlatého bažanta na Radegast. Kávičky a jedlo obsluhe problém nerobili a tak sa občerstvení, posilnení aj oddýchnutí počas takmer hodinovej pauzy vydávame do stúpania smerom k Čudáckej. Aj ďalší úsek po sedlo Konečná sledujeme štátnu hranicu lemovanú po oboch stranách početnými chátrajúcimi aj vzorne udržiavanými samotami a osadami. Pri bývalej zotavovni ROH Na Baraní, ktorá je záujemcom k dispozícii za 5,9 mil. Kč, odbočujeme od hranice a lesnou cestou s krátkym nenáročným stúpaním v úvode prichádzame, chránení pred páliacim slnkom v tieni vysokého lesa, k osade Hraničky.

Tu , s prihliadnutím k hodinkovému času, dochádza k spoločnému rozhodnutiu zísť do centra Klokočova čo najkratšou trasou cez osadu Stuchlíkovci. Osady, ktoré boli na dnes ešte v pláne bez problémov skombinujeme na budúce s inými a prejdeme si ich v ďalšom „diele“ potuliek zameraných na poznávanie kysuckých osád.

 

Text a foto: Anton Opial