Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb Filipka 051Ďalšia zo série seniorských turistických potuliek, ktorú „nepravidelne“ organizuje Klub turistiky Vysoká  nad Kysucou bola tento krát trochu iná. Za cieľ  tretej tohtoročnej potulky po susednej  Morave bola vybratá Filipka 771 m – vrchol aj turistická chata, v bočnom hrebeni  Sliezskych Beskýd vybiehajúcom z Veľkého Stožku 978 m ležiaceho na štátnej česko-poľskej hranici.

Výber tejto turisticky atraktívnej lokality nebol náhodný. KČT, oblast Moravskoslezská si každoročne v deň štátneho sviatku 28.9. pripomína výročia beskydských turistických chát a v tomto roku bolo spomienkové stretnutie turistov zamerané na „zapomenuté chaty“ v tejto oblasti - Na Plenisku, Halamova útulna a Lomosíkova chata, ktoré v minulosti slúžili turistickej verejnosti.  A tak sme si to na Filipku namierili aj my.

Ranné, pre jesenné obdobie charakteristické, zahmlené počasie po prejdení jablunkovského tunela akoby nejakou zázračnou mocou vystriedalo slnečné ráno s takmer jasnou oblohou do ktorého vystupujeme z vlaku v sliezskom Hrádku. V slabšej, dnes len osem člennej, skupinke sa vedení z počiatku zelenou značkou poberáme za svojim cieľom. V celku výživnom počiatočnom stúpaní prechádzame popri vysokej budove s dvomi nárožnými vežičkami – je to majetok Sboru Církve bratrské v ktorej sa nachádza Domov s opatrovateľskou službou a modlitebňa. Od križovatky zelenej značky s prístupovou cestou k chate Hrádek pokračujeme po ceste. V nezalesnenom úseku cesty južným svahom kóty  676 m, odkiaľ sú pekné výhľady na beskydské hrebene od Gírovej až po Javorový, sa v pripekajúcom slniečku postupne zbavujeme  vrchných vrstiev oblečenia. Pri chate Hrádek, postavenej v rovnomennej osade v plytkom sedielku, zastavujeme, venujeme sa príjmu kalórií a poniektorí si v chate doprajú aj obligátnu kávičku. Po značenom chodníku aj prístupovej ceste prechádzajú popri chate početné skupiny turistov smerujúce za rovnakým cieľom. Osobná poznámka – zdalo sa mi, že aspoň polovicu z nich tvorili staré dievky a vdovy!   Pri prechádzaní sedlom sa otvárajú pekné výhľady juhozápadným smerom na Třineckú brázdu a časť Podbeskydskej pahorkatiny. Hory obklopujúce ich zo západu sú už v hustom opare. Po krátkom stúpaní prichádzame na lúky so zvoničkou sv. Izidora z Madridu – 1082 -1130, patróna roľníkov a zememeračov, ochrancov manželov a detí, postavenou v r. 2012 manželmi Rychtárkovými. Záverečná cesta až do osady Filipka vedie miernym stúpaním po lesnej ceste. Samotná osada aj so súčasnou chatou pri ktorej sa koná dnešné stretnutie turistov je obkolesená bývalými poľnohospodárskymi pozemkami. Len kúsok od osady sa nachádza samotný vrchol Filipka – s historickým hraničným kameňom na strete katastrov troch obcí – Hrádek, Návsí a Nýdek.

Na neveľkom priestranstve pri chate je už hodinu pred oficiálnym začiatkom spomienkovej akcie poriadne rušno. Na pomerne malom priestore takmer nebolo možné niekoho prehliadnuť a tak to bolo aj miesto mnohých srdečných a priateľských stretnutí. Majiteľ chaty však túto situáciu zvládol, pridaním dvoch miest s čapovaním piva aj podávaním občerstvenia, tak, že sa dalo občerstviť bez dlhého čakania. K dobrej pohode vyhrávala „dvorná kapela KČT“ skupina Olza a čas tu príjemne a rýchlo ubiehal. O jedenástej sa začala oficiálna časť, ktorú otvoril predseda KČT, oblasť Moravskoslezská Břetislav Boháč a po ňom sa ujal slova odborník na históriu turistických chát na Morave Ján Sládek.

My však musíme stihnúť vlak s odchodom z Bystřice (nad Olší) o 14.44 hod. a preto podľa plánu o 11:45 odchádzame. Máme pred sebou ešte 7 km. Najskôr kilometrové stúpanie na kótu Loučka 835 m, ktorej názov je nanajvýš priliehavý. Rozľahlý lúčnatý vrchol poskytuje naozaj krásny aj keď nie kruhový výhľad. Smerom k východu vyčnievajú spoza hraničného hrebeňa od Čantoryje po Veľký Stožok vrcholy poľského Beskidu Sląskiego: Rovnica, Orlowa a aj najvyšší vrchol Skrzycne a smerom do ČR husto osídlená už spomínaná Podbeskydská pahorkatina a susedná Těšínska pahorkatina. Schádzanie popri osadách Loučka a V Pasekách dáva zabrať kolenným kĺbom, no od konečnej zastávky ČSAD v Pasekách sa už zmierňuje a značka nás po miestnych komunikáciách spoľahlivo dovedie až na železničnú stanicu Bystřice, kde najskôr poriešime „dokúpenie“ cestovných lístkov a nie dlhý čas do odchodu vlaku, po príjemne prežitom dni, trávime pri chutnom, orosenom s vysokou bielou penou.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada