Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

IMG 4028Odvtedy čo železnica, svojou oficiálne prvou jazdou z Bratislavy do Trnavy dňa 1.5.1873, začala písať na Slovensku svoju históriu, sa stala neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života.

Popri tom, že ovplyvňuje naše žitie v mnohých oblastiach stalo sa samozrejmosťou aj cestovanie – nielen za každodennými povinnosťami, ale aj ako kratochvíľa poskytujúca radosť z cestovania a s ním spojeného poznávania nových krajov.
A práve spoznávanie bielych miest na mape navštívených miest Slovenska viedlo kysuckých turistov – seniorov k netradičným seniorským potulkám. V utorok 23. apríla 2024 bolo ich náplňou práve cestovanie, ktorého cieľom bolo prostredníctvom železnice spoznať kraje, ktorými vedú (podľa odborníkov na železnice a cestovanie po nich) tri z desiatich najkrajších železničných tratí v rámci Slovenska.
K účasti na tejto cestovateľskej anabáze, predstavujúcej 542 km a trvajúcej takmer 15 hodín - z Čadce do Čadce, sa rozhodlo 24 seniorov. Prvú časť cesty do Margecian sme už v rámci cestovania počas seniorských potuliek síce precestovali viac krát, no jasné a slnečné počasie a najmä kulisa Vysokých Tatier, ktorých vrcholy sa týčili nad zvláštnou nízkou kopovitou oblačnosťou zahaľujúcou ich úpätie boli nevšedným a hlavne nezabudnuteľným úkazom.


Z Margecian nás čaká prvá z troch spomínaných najkrajších železničných tratí – trať č. 173 končiaca v stanici Červená Skala. Táto jednokoľajná neelektrifikovaná trať má dĺžku 93 km, na ktorej je 28 železničných staníc a zastávok, 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3.800 m a 281 mostných objektov. Trať je postavená v úzkom údolí rieky Hnilec, od jej sútoku s riekou Hornád v priehradnej nádrži Ružín v katastri obce Margecany až k pramennej oblasti na východných svahoch Kráľovej hole. Vedie južným okrajom Slovenského raja a turisticky významnými lokalitami Dedinky, Mlynky, Stratená či Dobšiná. Najatraktívnejším úsekom trate s viacerými naj je jej prechod rozvodím Hnilca a Hrona, ktorý pramení západne od sedla Besník na južnom úpätí Kráľovej hole. Trať prekonáva toto rozvodie tunelom Besník, dlhým 858,5 m, v ktorom sa nachádza najvyššie miesto slovenských železníc s normálnym rozchodom – v nadmorskej výške 957 m. Hneď po vyjdení z tunela nás upúta po pravej strane výhľad na Kráľovú hoľu, ktorú môžeme zazrieť ešte aj z 55 km vzdialenej Nemeckej. Pol kilometra jazdy po vyjdení z Besníckeho tunela je v smere jazdy vľavo vidieť upravený prameň Hrona a potom už nasleduje „fotogenický“ Chmarošský viadukt, ktorého krásu si však z okna vlaku vychutnať nemôžeme. O pár kilometrov ďalej je potom ozajstná rarita, jediný špirálový tunel na Slovensku – Telgártsky tunel Kornela Stodolu, tzv. Telgártska slučka, dlhá 1239,6 m, v ktorej sa trať otočí o 360°. Vzdialenosť medzi portálmi slučky je 83 m avšak vertikálny rozdiel činí 31 m.
So stavbou tunela sa spája i jeden smutný príbeh, ktorý sa podáva z generácie na generáciu medzi miestnymi obyvateľmi. Vedúci stavby sa údajne tesne pred spojením tunela, ktorý sa súčasne kopal z oboch strán obával, že sa kvôli jeho mylnému výpočtu tunely nestretnú, a tak sa zastrelil. Krátko nato sa chodby spojili, no život mu to už nevrátilo.
Cestu po tejto trati sme kvôli priamemu spoju Margecany Banská Bystrica prerušili v meste Gelnica, kam sme docestovali osobným vlakom do Nálepkova. Čosi viac ako dve hodiny času sme potom venovali poznávaniu tohto bývalého slobodného kráľovského banského mesta. Prvá časť našej vychádzky smeruje na kopec so zvyškami Gelnického hradu založeného za vlády kráľa Ondreja II. v roku 1234. Čas do odchodu zrýchleného vlaku do Banskej Bystrice potom využívame na individuálne spoznávaním mesta a meškajúci zrýchlený vlak do Banskej Bystrice.


V železničnej stanici Červená Skala, kde končí opísaná trať č. 173 z Margecian končí tiež železničná trať č. 172 Banská Bystrica – Červená Skala (druhá z desiatky najkrajších železničných tratí na Slovensku). Aj táto trať je jednokoľajná a neelektrifikovaná s dĺžkou 86 km na ktorej je 28 zastávok. Obe trate sú súčasťou Slovenskej transverzály (Trenčín-Zvolen-Banská Bystrica-Červená Skala-Margecany).


Trať č. 172 v smere našej cesty prechádza postupne viacerými známymi sídlami – Heľpa, Brezno, Podbrezová, Dubová, Nemecká, Slovenská Ľupča. V stanici Brezno-Halny odbočuje železničná trať č. 174, spájajúca Pohronie s údolím Rimavy, do Jesenského (cez Tisovec). Raritou trate je ozubnicový systém medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom umožňujúci prekonať sklon až 52 promile cez sedlo Zbojská.
Ďalšou odbočkou v stanici Chvatimech je Čiernohronská úzkokoľajná lesná železnica vedúca do Čierneho Balogu, ktorá bola v roku 1982 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Zrýchlený spoj z Margecian, ktorý mal v Gelnici, kde sme nastupovali, meškanie pol hodiny prišiel do Banskej Bystrice len so štvorminútovou stratou a tak v pohode stíhame spoj smer Vrútky.
Horská trať Banská Bystrica – Dolná Štubňa (úsek trate č. 170 vedúcej zo Zvolena do Vrútok), je dnes už tretím absolvovaným úsekom, zaradeným do desiatky najkrajších železničných tratí na Slovensku. Táto čas trate, ako chýbajúcej spojnice Banskej Bystrice s Turcom, sa dostala do výstavby až v roku 1936.
Oficiálne údaje hovoria:
V priebehu štyroch rokov bola postavená horská trať prekonávajúca pohorie Veľkej Fatry 22 tunelmi o súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostami a priepustami (4 viadukty so železnými plno stennými konštrukciami, 1 železobetónová klenba o rozpätí 55 m). Z celkovej dĺžky trate tvorí zemné spodkové teleso 20 027 m, spodkové teleso s umelými stavbami a zárubnými múrmi 4 381 m, s opornými múrmi 1 137 m, a tunely 12 211 m. Trať bola postavená ako hlavná železnica s minimálnym polomerom oblúka 300 m. Výnimkou je úsek v km 16.0-9 kde je polomer oblúka 290 m (tunel č.4, v úseku je znížená traťová rýchlosť na 70 km/h, pre 6-osé vozidlá 40 km/h). Maximálny sklon na trati je 18 %o, sklony sú vyrovnané s ohľadom na zvýšený odpor v oblúkoch a tuneloch. Pri situovaní staníc bolo zásadou dodržať priamy smer a sklon 2,5 %o, pre terénne pomery sú staničné koľaje žst. Kostiviarska i v oblúku R=400 m. Najdlhšia priamka na trati má dĺžku 4 338 m a nachádza sa vo vrcholovom tuneli.
Na stavbe trate pracovalo v čase najvyššieho počtu pracovníkov (máj 1938) 12 339 pracovníkov. Vzhľadom na malú obývanosť územia priľahlého k železnici bolo postavených 220 robotníckych barákov (pre 50-100 robotníkov jeden). Pri stavbe došlo k 2 266 úrazom, z toho bolo 492 ťažkých a 35 smrteľných. V obci Dolný Harmanec bol postavený a dodnes stojí pamätník na pamiatku tých čo zahynuli pri stavbe železnice.
Slávnostné otvorenie trate bolo 19.12.1940 za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov – Dr. Jozefa Tisu, Alexandra Macha, G.Medrického, F. Čatloša ...
„Kontrolní otázka, soudruzi“: kde sa hrabe súčasný kapitalistický ekonomický systém?
Z Vrútok do Čadce, kde končíme naše dnešné seniorské potulky za poznávaním krás Slovenska, pokračujeme už za tmy, čo nám nevadí, pretože to sme už na „domácej“ trati.

 

Text: Anton Opial

Fotografie: Miroslav Pavelek

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada