Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

Kysuce patrili k najmenej rozvinutým oblastiam bývalého Uhorska a nebolo tomu inak ani v obci Vysoká nad Kysucou. Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, lesníctve, prípadne v prvotnom spracovaní drevnej hmoty. Poľnohospodárstvo, v ktorom pracovalo najviac obyvateľstva, disponovalo relatívne malým rozsahom málo úrodnej poľnohospodárskej a ornej pôdy. Takého podmienky podmienili vznik prevažne extenzívnych foriem poľnohospodárskej výroby.


Hospodársky vývoj obce môžeme rozčleniť na niekoľko období, pričom môžeme konštatovať, že neutešená celoštátna situácia v jednotlivých obdobiach je iba zlomok z toho, čo museli prežiť obyvatelia celého regiónu, nevnímajúc obec Vysoká nad Kysucou.

Hospodárske pomery pred 1. svetovou vojnou

Niekoľko rokov pred 1. svetovou vojnou sa i v obci začalo „blýskať“ na nové a snáď, i pre miestne obyvateľstvo, aj lepšie časy. Do roku 1914 boli v obci, ale i mimo nej pomerne dobré zárobkové pomery. Časť obyvateľov sa zamestnávalo v obci, prípadne hospodárili na vlastných pozemkoch. Jednotlivé rodiny sa však, čo sa týka ekonomickej stránky, líšili. Stále prevažovali, pre kraj Kysúc tak typické, biedne a chudobné rodiny. Mužská časť týchto rodín cestovala za prácou do zahraničia. Najčastejšie do Ameriky, Rakúska, Maďarska, Nemecka a Ruska. Zamestnávali sa hlavne na najrôznejších farmách, kde im vyhovoval život poľnohospodárov, ktorými prakticky dosiaľ boli. Drotári z Kysúc boli vo svete považovaný za najchudobnejších a najbiednejších, no v skutočnosti v obci, po návrate zo „zárobkov“, patrili medzi najbohatších a najzámožnejších obyvateľov. Chudobní obyvatelia nemajúc dostatočnej obživy na rodnej pôde rozchádzali sa za zárobkom do sveta ako drotári, klampiari, olejkári a podomoví obchodníci. I dnes nájdeme skoro v každom staršom dome drotárske náradie, porcelánový riad, hrnce, ktoré prípomínajú všadeprítomnú minulosť dediny – drotárstvo, s ktorým  je posplietaná i história našej obce. Starý drotár s krošňou na chrbte, v jednej ruke palica a v druhej ruke malý chlapček…
Svojou usilovnosťou zarábali v šírom svete peniaze a posielali ich doma zanechaným rodinám. Mnohí sa už domov nevrátili a v cudzine „zložili svoje kosti“.

Hospodárske pomery v rokoch 1918 až 1939
Po skončení 1. svetovej vojny a po osamostatnení ČSR od Rakúsko-Uhorska, nastáva nová éra česko-slovenských dejín a v neposlednej miere i zlepšenie hospodárskej situácie. Táto situácia sa samozrejme odrazila i na  hospdárskych pomeroch obce Vysoká nad Kysucou. Začínajú sa rozvíjať podnikateľské aktivity. V obci sa opäť obnovila ťažba a vývoz dreva, pričom cena drevenej hmoty niekoľko násobne vzrástla oproti cene pred vojnou.
Poľnohospodárstvo a ťažba dreva však stále nestačili uživiť všetkých obyvateľov. Každé obmedzenie pracovných príležitostí nútilo ľudí hľadať si prácu mimo hraníc obce, napr. i v Ostrave, kde jej však  v tom čase tiež nebolo veľa, a tak ich ako „žobrákov a tulákov“ vracali späť do chudoby rodného kraja.
Dňa 18. 1. 1933 sa uskutočnil hladový pochod nezamestnaných z Turzovky do Čadce, na ktorom sa zúčastnilo takmer 500 ľudí, z toho z Vysokej nad Kysucou asi 30.
Životné a hospodárske podmienky sa rapídne zhoršovali a výsledkom bola opäť bieda. Boli pozastavené takmer všetky investície do výstavby, a tak sa obyvatelia nedočkali ani plánovanej výstavby banky a kultúrneho domu.
  
Hospodárske pomery v roku 1945
Nástup nového štátneho zariadenia po 2. svetovej vojne, sa kladne odrazil na hospodárskych pomeroch celého regiónu Kysúc.
Začala sa meniť štruktúra obce a počet pracujúcich v priemysle sa začal zvyšovať. Prispel k tomu v prevažnej miere rast počtu pracovníkov odchádzajúcich za prácou do priemyselných centier v oblasti Ostravy, ale zároveň vznik nových priemyselných subjektov. 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada