Klenoty pohraničia

Projekt „Klenoty pohraničia“ predstavuje významný krok v ochrane a prezentácii kultúrneho dedičstva regiónu Kysúc. Obec Vysoká nad Kysucou jeho realizáciou úspešne zavŕšila prvú etapu dlhodobej vízie vzniku Domu ľudovej hudby – jedinečného priestoru venovaného tradičným ľudovým hudobným nástrojom z regiónu Kysúc. Projekt bol pripravený v rámci programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov: Kultúra a cestovný ruch, v partnerskej spolupráci s obcou Hutisko‑Solanec.

 

Od Klubu mládeže k Domu ľudovej hudby

Stavba Kultúrneho domu vo Vysokej nad Kysucou bola dokončená a slávnostne odovzdaná do užívania obyvateľom obce 19. novembra 1972. Už v čase svojho vzniku predstavovala nadčasové architektonické riešenie, ktoré svojím stavebno-technickým usporiadaním vytváralo priestor nielen na organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí, ale aj na rozvoj voľnočasových aktivít.

 

Jedným z takýchto priestorov bol jedinečný Klub mládeže, situovaný v suteréne budovy so samostatným vstupom, vlastným priestorovým zázemím a sociálnymi zariadeniami. Klub sa počas rokov stal prirodzeným miestom stretávania mladej generácie. Konali sa tu besedy, vedomostné kvízy, súťaže, diskotéky i čitateľské stretnutia so známymi spisovateľmi. Priestory pravidelne hostili aj koncoročné posedenia futbalistov či rozlúčkové večierky žiakov deviateho ročníka základnej školy. Vďaka svojej reprezentatívnosti zároveň slúžili ako zázemie a miesto oddychu pre umelcov vystupujúcich v kultúrnom dome.

S nástupom nového milénia však Klub mládeže postupne prestal plniť svoje pôvodné poslanie, predovšetkým v dôsledku nevyhovujúceho technického stavu sociálnych zariadení. V tom období zároveň vznikla potreba presťahovať zariadenie obecnej posilňovne, ktorá dovtedy pôsobila v budove TJ SPARTAK Vysoká nad Kysucou. Ako najvhodnejšie riešenie boli vybrané práve priestory bývalého Klubu mládeže.

Začiatky nového využitia síce sprevádzali drobné organizačné a prevádzkové problémy, no po nastavení pravidiel fungovania a zavedení systému prenájmu sa bodybuilding stal na takmer dve desaťročia prirodzeným a plnohodnotným spôsobom využitia týchto priestorov.

 

 

Plynúci čas však prinášal nové požiadavky. Dispozičné riešenie objektu neumožňovalo zabezpečiť dostatočné prirodzené vetranie, technický stav sociálnych zariadení bol havarijný a celkové priestory si postupne vyžadovali rozsiahlu rekonštrukciu. Pred obcou tak stála otázka, akú budúcnosť dať miestu, ktoré počas viac ako päťdesiatich rokov slúžilo rôznym generáciám obyvateľov.
Cieľom už nebolo iba obnoviť jeho technický stav. Ambíciou bolo vrátiť tomuto priestoru jeho niekdajší význam, nadviazať na jeho spoločenské poslanie a opäť z neho vytvoriť miesto, ktoré bude výnimočné nielen svojou funkciou, ale aj hodnotou, ktorú prinesie obci i jej návštevníkom.

 

Hľadanie novej vízie

Po viacerých neúspešných pokusoch nájsť vhodného investora, ktorý by priestory bývalého Klubu mládeže prestaval a prevádzkoval v nich moderné fitnescentrum, začala obec Vysoká nad Kysucou hľadať nové možnosti ich využitia. Ambíciou už nebolo iba nájsť nového nájomcu, ale vytvoriť priestor s trvalou kultúrnou hodnotou, ktorý by sa stal atraktívnym miestom pre obyvateľov obce i návštevníkov regiónu.

Rozhodujúci impulz priniesli rozhovory s manželmi Pavlom a Amáliou Kužmovcami, ktorí boli vlastníkmi jedinečnej zbierky tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc. Zbierku dlhé roky uchovávali vo svojej nehnuteľnosti a zároveň si uvedomovali potrebu zabezpečiť jej odbornú starostlivosť, zachovanie i sprístupnenie širokej verejnosti. Zvažovali preto rôzne možnosti jej odpredaja niektorému z existujúcich múzeí.

 

 

Významným medzníkom sa stalo vyhlásenie výzvy Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027 – Fond malých projektov: Kultúra a cestovný ruch. Práve táto výzva vytvorila jedinečnú príležitosť spojiť rekonštrukciu dlhodobo nevyužívaných priestorov s myšlienkou odkúpenia a zachovania vzácnej zbierky tradičných ľudových hudobných nástrojov priamo v regióne, z ktorého pochádza.
Cieľom bolo nielen vytvoriť dôstojný expozičný priestor, ale predovšetkým zachovať zbierku v jej celistvosti a zabezpečiť, aby zostala neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva obce Vysoká nad Kysucou i celého regiónu Kysúc.

Ideový zámer a dizajn riešenia spracoval Mgr. art. Peter Čambál, ktorý navrhol transformáciu suterénnych priestorov kultúrneho domu, dovtedy využívaných ako posilňovňa a sklad, na moderný Dom ľudovej hudby. Pri jeho tvorbe sa inšpiroval filozofiou svetoznámeho Domu hudby v Budapešti. Cieľom však nebolo vytvoriť jeho kópiu, ale originálny priestor rešpektujúci históriu, tradície a kultúrnu identitu Kysúc.

   

 

 

Navrhovaný Dom ľudovej hudby mal vytvoriť dôstojné zázemie pre expozíciu tradičných ľudových hudobných nástrojov získaných odkúpením významnej súkromnej zbierky. Revitalizovaný priestor však nemal slúžiť iba ako výstavná expozícia. Od začiatku bol koncipovaný aj ako zázemie pre ľudové hudby, folklórne kolektívy a záujmové združenia venujúce sa tradičnej kultúre. Mal poskytovať priestor na stretávanie, nácvik, organizovanie kultúrnych podujatí i odovzdávanie hudobného dedičstva ďalším generáciám.

Vízia projektu bola postavená na troch základných pilieroch:
* zachovanie a propagácia tradičnej ľudovej hudby,
* vytvorenie multifunkčného priestoru pre kultúrne a spoločenské aktivity prístupného všetkým vekovým kategóriám,
* podpora miestnych umelcov, folklórnych kolektívov a rozvoja kultúrneho života.

 

Pripravený ideový zámer sa stal základom projektovej žiadosti „Klenoty pohraničia“, ktorá bola spracovaná v rámci programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov – Kultúra a cestovný ruch.

 

Projekt Klenoty pohraničia

Projekt „Klenoty pohraničia“ vznikol ako prirodzené pokračovanie ideového zámeru vytvoriť vo Vysokej nad Kysucou nový kultúrny priestor určený na ochranu, prezentáciu a ďalší rozvoj hudobného dedičstva Kysúc. Projektová žiadosť bola spracovaná v rámci programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov – Kultúra a cestovný ruch, pričom významným partnerom projektu sa stala obec Hutisko-Solanec na čele so starostom Vladimírom Petruželom.

Hlavným cieľom projektu bolo zachovanie kultúrneho dedičstva pohraničia prostredníctvom odkúpenia, zachovania a sprístupnenia jedinečnej zbierky tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc. Súčasne bolo cieľom vytvoriť nový produkt cestovného ruchu s cezhraničným významom, podporiť kultúrnu spoluprácu partnerských obcí a vytvoriť moderný priestor určený na prezentáciu ľudovej hudby, organizovanie kultúrnych podujatí a stretávanie folklórnych kolektívov.

Projekt bol úspešne schválený a obec Vysoká nad Kysucou získala na jeho realizáciu nenávratný finančný príspevok vo výške 57 500 EUR. Obec zároveň zabezpečila spolufinancovanie projektu z vlastných zdrojov vo výške 5 000 EUR.

Schválením projektu sa vytvorili podmienky na realizáciu prvej etapy dlhodobého rozvojového zámeru. Jeho súčasťou bolo nielen odkúpenie jedinečnej zbierky tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc, ale aj komplexná rekonštrukcia priestorov bývalého Klubu mládeže a ich premena na moderný Dom ľudovej hudby.

Od samého začiatku bol projekt koncipovaný ako otvorený rozvojový koncept. Prvá etapa predstavovala vytvorenie reprezentatívnej expozície a základného zázemia. Už pri spracovaní projektovej dokumentácie však bolo zrejmé, že ideový zámer presahuje rámec jednej investície a vytvára priestor na jeho ďalší rozvoj.

Práve preto boli už v úvodnej fáze definované tri na seba nadväzujúce etapy. Ich spoločným cieľom je postupne vytvoriť živé centrum hudobného dedičstva Kysúc, ktoré nebude slúžiť iba na prezentáciu vzácnych zbierkových predmetov, ale stane sa miestom stretávania, vzdelávania, tvorby, prezentácie tradičnej kultúry a rozvoja cezhraničnej spolupráce.

Projekt Klenoty pohraničia tak nepredstavuje iba úspešne zrealizovanú investíciu. Je začiatkom dlhodobej vízie, ktorej cieľom je zachovať hudobné dedičstvo Kysúc a vytvoriť podmienky na jeho prirodzené odovzdávanie ďalším generáciám.

 

Premena priestoru

Úspešným schválením projektu „Klenoty pohraničia“ sa vytvorili podmienky na realizáciu jeho prvej etapy. Ešte pred samotným začiatkom rekonštrukčných prác však bolo potrebné vyriešiť otázku ďalšieho fungovania obecnej posilňovne, ktorá sa v tom čase nachádzala v priestoroch budúceho Domu ľudovej hudby.

Priaznivá zhoda okolností priniesla riešenie takmer súčasne s oznámením o schválení projektu. Súkromný investor zrealizoval prestavbu dlhodobo nevyužívaných priestorov nad predajňou COOP Jednota, kde vzniklo moderné fitness centrum IRON Fitness. Po jeho otvorení 20. decembra 2025 získali návštevníci pôvodnej obecnej posilňovne kvalitnejšie a priestorovo výrazne väčšie zázemie. Uvoľnením priestorov bývalého Klubu mládeže sa zároveň otvorila cesta k realizácii nového projektového zámeru.

Celý ideový zámer Domu ľudovej hudby bol od začiatku koncipovaný ako dlhodobý rozvojový projekt rozdelený do troch na seba nadväzujúcich etáp. Prvá etapa, ktorá bola predmetom realizácie projektu Klenoty pohraničia, bola zameraná na komplexnú prestavbu priestorov bývalého Klubu mládeže na moderný Dom ľudovej hudby.

 

V rámci rekonštrukcie došlo k zásadnej zmene pôvodnej dispozičnej koncepcie. Odstránením nenosných priečok vznikol otvorený expozičný priestor s výstavnou plochou takmer 90 m², ktorý umožnil vytvoriť prehľadnú a vzdušnú expozíciu tradičných ľudových hudobných nástrojov.

Súčasťou stavebných prác bola realizácia nových omietok, podláh, elektrických rozvodov, ozvučenia, moderného osvetlenia priestoru i samotných zbierkových predmetov. Nové vybavenie doplnili vstavané výstavné vitríny a technické zázemie, ktoré zabezpečuje bezproblémovú prevádzku celej expozície.

 

Zaujímavým architektonickým riešením sa stalo vytvorenie skrytých odkladacích priestorov a technického zázemia, ktoré zostávajú návštevníkom nenápadne ukryté. Vďaka tomuto riešeniu nič nenarúša čistotu výstavného priestoru a pozornosť návštevníkov sa prirodzene sústreďuje na samotnú expozíciu. 

Výsledná podoba interiéru predstavuje citlivé prepojenie tradičnej kysuckej architektúry s modernými výstavníckymi technológiami. Historické prvky inšpirované prostredím kysuckej chalupy dopĺňajú dekorácie charakteristické pre obec Vysoká nad Kysucou z dielne ateliéru Riverstone. Ich spojenie s moderným osvetlením, ozvučením a technickým vybavením vytvára harmonický priestor rešpektujúci tradície i požiadavky súčasnej múzejnej prezentácie.

 

Rekonštrukciou bývalého Klubu mládeže nevznikla iba nová výstavná expozícia. Vznikol priestor, ktorý nadviazal na pôvodné spoločenské poslanie budovy kultúrneho domu a dal mu nový obsah. Miesto, ktoré počas desaťročí spájalo ľudí prostredníctvom kultúry, spoločenského života a športu, dnes spája návštevníkov prostredníctvom hudobného dedičstva Kysúc.

 

Hudobné dedičstvo Kysúc

Dominantou novovzniknutého Domu ľudovej hudby sa stala jedinečná zbierka tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc, ktorú obec Vysoká nad Kysucou odkúpila od filantropov Jozefa a Janky Lučanovcov z Makova, dovtedajších vlastníkov zbierky.

Zbierku počas mnohých rokov systematicky budovali Pavol a Amália Kužmovci, ktorí zhromaždili výnimočný súbor hudobných nástrojov dokumentujúcich bohatú hudobnú tradíciu regiónu Kysúc. Vďaka ich celoživotnej práci sa podarilo zachovať nielen samotné hudobné nástroje, ale aj príbehy ich výrobcov, hudobníkov a ľudí, ktorí ich používali.

Medzi vystavenými exponátmi sa nachádzajú nástroje, ktorých autormi boli príslušníci niekdajšej početnej židovskej komunity pôsobiacej na Kysuciach. Mimoriadne zastúpenie majú aj diela legendárneho výrobcu ľudových hudobných nástrojov Štefana Janošca z Vyšného Kelčova, ktorého tvorba patrí k najvýznamnejším kapitolám kysuckého ľudového nástrojárstva. Expozíciu dopĺňajú práce ďalších známych majstrov, ktorí svojou zručnosťou a citom pre detail vytvárali hudobné nástroje slúžiace mnohým generáciám muzikantov.

 

 

Každý vystavený hudobný nástroj predstavuje jedinečný originál a zároveň nesie svoj vlastný príbeh. Súčasťou zbierky je podrobne zdokumentovaný pôvod jednotlivých exponátov, okolnosti ich vzniku, spôsob nadobudnutia i zaradenia do zbierky. Práve tieto informácie robia zo zbierky nielen výnimočný súbor historických predmetov, ale aj cenný dokument o živote, tradíciách a remeselnej zručnosti obyvateľov regiónu Kysúc.

Jedinečnosť zbierky potvrdzuje aj jej odborné uznanie. Bola ocenená Hudobným fondom Slovenskej republiky Cenou profesora Tomkoviča a medzi jej najvzácnejšie exponáty patria fujara a gajdy, ktoré sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tieto ocenenia potvrdzujú mimoriadnu historickú, kultúrnu i spoločenskú hodnotu celej zbierky.

Dom ľudovej hudby však nepredstavuje iba miesto, kde sú hudobné nástroje bezpečne uložené. Predstavuje priestor, v ktorom sa stretáva remeselná zručnosť, hudobný talent, história i identita regiónu. Každý vystavený exponát je dôkazom tvorivosti, precíznosti a výnimočného citu obyčajných ľudí, ktorí dokázali z dreva vytvoriť nástroje sprevádzajúce život mnohých generácií.

Zachovaním tejto jedinečnej zbierky vo Vysokej nad Kysucou sa podarilo uchovať významnú súčasť hudobného dedičstva Kysúc priamo v prostredí, z ktorého vyrástla. Práve v tom spočíva jej najväčšia hodnota – nie je iba zbierkou historických predmetov, ale autentickým svedectvom o kultúre, tradíciách a ľuďoch, ktorí formovali hudobnú identitu nášho regiónu.

 

Vízia pokračuje

Realizáciou prvej etapy sa podarilo naplniť hlavný cieľ projektu Klenoty pohraničia – zachovať jedinečnú zbierku tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc, vytvoriť pre ňu dôstojný expozičný priestor a zároveň obohatiť ponuku kultúrnych a turistických atrakcií v slovensko-českom pohraničí.

Dom ľudovej hudby však od svojho vzniku nebol koncipovaný ako uzatvorený projekt, ale ako dlhodobá vízia, ktorá vytvára priestor na ďalší rozvoj. Už pri spracovaní ideového zámeru boli definované tri na seba nadväzujúce etapy, ktoré spoločne vytvárajú ucelenú predstavu budúceho smerovania tohto výnimočného priestoru.

Ďalším prirodzeným krokom je rekonštrukcia zostávajúcich priestorov v zadnej časti objektu. Jej cieľom je vybudovanie nových sociálnych zariadení a vytvorenie kvalitného zázemia pre folklórne kolektívy, ľudové hudby, spevácke skupiny, školy a ďalšie záujmové združenia venujúce sa tradičnej kultúre. Vznikne tak priestor určený na skúšky, tvorivé dielne, odborné semináre, prípravu kultúrnych podujatí i prirodzené stretávanie ľudí, ktorých spája úcta k hudobnému dedičstvu Kysúc.

 

 

Súčasťou dlhodobej vízie je aj postupné doplnenie expozície o moderné interaktívne technológie. Návštevníci budú môcť prostredníctvom dotykových obrazoviek spoznávať históriu jednotlivých hudobných nástrojov, ich výrobcov i zaujímavosti spojené s ich používaním. Výnimočným prvkom pripravovaného riešenia je využitie umelej inteligencie, ktorá sprostredkuje odborný výklad autentickým hlasom Pavla Kužmu a zároveň umožní vypočuť si charakteristický zvuk jednotlivých hudobných nástrojov. Počas prezentácie bude vybraný exponát zvýraznený svetelným alebo laserovým bodom, čím sa ešte viac prehĺbi zážitok z návštevy expozície.

Realizácia ďalších etáp bude závisieť od možností získania finančných prostriedkov a úspešnosti budúcich rozvojových projektov. Prvá etapa však vytvorila pevný základ, na ktorý môže obec Vysoká nad Kysucou spolu so svojimi partnermi prirodzene nadviazať.

Ambíciou obce je, aby sa Dom ľudovej hudby stal nielen miestom prezentácie jedinečnej zbierky, ale aj živým centrom stretávania, vzdelávania, kultúry a cezhraničnej spolupráce. Miestom, kde sa bude hudobné dedičstvo Kysúc nielen uchovávať, ale predovšetkým odovzdávať ďalším generáciám.

Prvá etapa ukázala, že aj odvážna myšlienka sa môže stať skutočnosťou. Ďalšie etapy predstavujú prirodzené pokračovanie tejto vízie a príležitosť ďalej rozvíjať miesto, ktoré bude dlhodobo reprezentovať kultúrne bohatstvo Kysúc.

 

Otvorenie Domu ľudovej hudby 

Slávnostným otvorením Domu ľudovej hudby bola vo štvrtok 30. júla 2026 vo Vysokej nad Kysucou zavŕšená realizácia projektu Klenoty pohraničia. Výnimočné podujatie, ktoré predstavovalo vyvrcholenie niekoľkoročného úsilia, bolo rozdelené na dve časti.

O 11.00 hod. zaplnili priestory novovybudovanej kultúrnej ustanovizne do posledného miesta pozvaní hostia a návštevníci.

V úvode sa prítomným prihovoril starosta obce, ktorý priblížil cestu od prvotnej myšlienky až po úspešné uskutočnenie projektu. Zdôraznil, že jeho realizácia by nebola možná bez cezhraničného partnera – obce Hutisko-Solanec z Českej republiky na čele so starostom Vladimírom Petruželom.

 

 

Ten vo svojom príhovore uviedol, že kultúrne dedičstvo nepozná štátne hranice. Ak ľudí spájajú rovnaké hodnoty, vzájomná dôvera a úcta k tradíciám, dokážu spoločne vytvoriť niečo, čo má trvalý význam pre obe strany hranice.

 

 

Ľudovú kultúru spoza štátnej hranice následne predstavil detský folklórny súbor Soláňek.

 

 

Po jeho vystúpení autor ideového zámeru Peter Čambál priblížil myšlienky, ktoré stáli za kompozíciou a výslednou podobou celého priestoru.

 

 

O vzniku vzácnej rodinnej zbierky, ktorú vytvoril spoločne so svojou manželkou Amáliou, porozprával Pavol Kužma.

 

 

Záver prvej časti slávnosti patril vystúpeniu Ľudovej hudby Františka Jaroša. Počas neho si prítomní hostia neužívali iba nádherné tóny ľudovej hudby, ale si spolu s muzikantmi aj od srdca zaspievali.

 

 

V popoludňajších hodinách program pokračoval druhou časťou. O 15.10 hod. navštívila novovzniknutý Dom ľudovej hudby ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová. Po privítaní starostom obce sa prihovorila prítomným návštevníkom. Vo svojom príhovore poďakovala za pozvanie i za vytvorenie novej kultúrnej ustanovizne. Zároveň vyzdvihla význam ochrany kultúrnych hodnôt a národnej identity, ako aj nevyhnutnosť zachovávania folklórnych tradícií a ich odovzdávania budúcim generáciám.

     

 

Slávnostnú atmosféru podujatia umocnilo kultúrne vystúpenie Muzičky spod Grúňa.

 

 

Po jeho skončení novovybudované priestory Domu ľudovej hudby požehnal vysocký farár Mgr. František Mikuláš. Zároveň im poprial, aby sa stali miestom uchovávania kultúrneho dedičstva, vzájomného stretávania a odovzdávania tradícií ďalším generáciám.

 

Následne ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová prijala výzvu moderátorky a sadla si za stolový cimbal. Údermi paličiek po jeho strunách nerozozvučala iba samotný hudobný nástroj, ale symbolicky vdýchla život aj novému Domu ľudovej hudby vo Vysokej nad Kysucou.

 

 

Práve týmto výnimočným okamihom bola slávnostne zavŕšená realizácia projektu Klenoty pohraničia, ktorého výsledkom je jedinečný priestor určený na ochranu, prezentáciu a ďalšie rozvíjanie vzácneho kultúrneho dedičstva našich predkov.

Viac o návšteve ministerky kultúry Slovenskej republiky v Dome ľudovej hudby nájdete v samostatnom článku Ministerka kultúry SR navštívila jedinečný Dom ľudovej hudby vo Vysokej nad Kysucou

 

Záver

Projekt "Klenoty pohraničia" predstavuje príklad toho, ako možno citlivo spojiť ochranu kultúrneho dedičstva s moderným prístupom k jeho prezentácii. Vďaka úspešnej realizácii prvej etapy vznikol vo Vysokej nad Kysucou jedinečný priestor, ktorý zachováva vzácnu zbierku tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc a zároveň vytvára nové možnosti pre rozvoj kultúry, vzdelávania, cestovného ruchu i cezhraničnej spolupráce.

Dom ľudovej hudby je výsledkom spoločného úsilia mnohých ľudí, ktorí verili, že kultúrne dedičstvo si zaslúži nielen ochranu, ale aj nový život. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa na príprave a realizácii projektu podieľali – partnerom projektu, autorovi ideového zámeru, projektovému tímu, zhotoviteľom, podporovateľom, ako aj všetkým jednotlivcom, ktorí svojou prácou, odbornými skúsenosťami či osobným nasadením prispeli k úspešnému naplneniu tejto vízie.

Osobitné poďakovanie patrí manželom Pavlovi a Amálii Kužmovcom za ich celoživotnú zberateľskú činnosť a neoceniteľný prínos k zachovaniu hudobného dedičstva Kysúc. Rovnako patrí úprimná vďaka manželom Jozefovi a Janke Lučanovcom za ich rozhodnutie umožniť, aby táto jedinečná zbierka zostala zachovaná v regióne, z ktorého pochádza. Veľké poďakovanie patrí aj partnerskej obci Hutisko-Solanec, ktorej podpora a aktívna spolupráca boli neoddeliteľnou súčasťou úspešnej realizácie projektu.

Realizáciou projektu sa podarilo vytvoriť pevný základ pre ďalší rozvoj Domu ľudovej hudby. Ambíciou obce Vysoká nad Kysucou je aj naďalej rozvíjať túto myšlienku, hľadať nové možnosti jej podpory a postupne napĺňať ďalšie etapy pripraveného ideového zámeru.

Veríme, že Dom ľudovej hudby bude dlhé roky miestom poznávania, stretávania a inšpirácie. Miestom, kde budú mať návštevníci možnosť objaviť nielen krásu tradičných hudobných nástrojov, ale aj príbehy ľudí, ktorí ich vytvorili, zachovali a odovzdali ďalším generáciám.

Pretože skutočné bohatstvo regiónu nespočíva iba v jeho histórii.

Spočíva predovšetkým v tom, ako ju dokážeme uchovať pre budúcnosť.

 

„Hudba dokáže prežiť celé stáročia. Stačí jej vytvoriť domov. A ten vo Vysokej nad Kysucou dostala.“