Pred 69. rokmi sa skončil najväčší ozbrojený konflikt, aký kedy ľudstvo zažilo – II. svetová vojna. Zahynulo v ňom viac ako 50 miliónov ľudí, materiálne škody boli také obrovské, že sa vôbec nedajú vyčísliť.
Jeho veľkosť však nemeriame iba počtom vojakov, ktorí sa na ňom zúčastnili, alebo počtom zapojených krajín, ale aj obludnosťou ideológie istej si svojím víťazstvom a ochotnej urobiť čokoľvek, aby ho dosiahla. Fašizmus nehanebne určoval, kto má byť vyvoleným občanom, kto má patriť do nižšej kategórie a kto vôbec nemá právo na existenciu.
Jeho veľkosť však nemeriame iba počtom vojakov, ktorí sa na ňom zúčastnili, alebo počtom zapojených krajín, ale aj obludnosťou ideológie istej si svojím víťazstvom a ochotnej urobiť čokoľvek, aby ho dosiahla. Fašizmus nehanebne určoval, kto má byť vyvoleným občanom, kto má patriť do nižšej kategórie a kto vôbec nemá právo na existenciu.
V apríli 1945 sa tak ako po iné roky začínala jar. Táto však bola pre všetkých obyvateľov obce Vysoká nad Kysucou, ba i pre celé Slovensko predsa iná – z jej príchodom sa totiž rodil dlhých 6 rokov očakávaný mier.
V piatok 20. apríla 1945 sa v osade Semeteš vo Vysokej nad Kysucou začínal ďalší jarný deň. Chlapi sa chystali orať, kravy boli na pastve a do osady - prišla vojna!
Možno niektorí z obyvateľov videli skupinu prechádzajúcich vojakov posluhujúcich nemeckému Wermachtu dúfajúc, že prejdú a zasa bude dobre, ale náhly výbuch nastraženej nášľapnej míny v okamihu sekundy navždy zmenil ich osudy. Nie osudy vojakov či partizánov, ale osudy obyčajných ľudí.
To čo sa dialo potom je väčšine obyvateľom našej obce dobre známe avšak predsa nepredstaviteľné – horiace domy, plačúce ženy, krik, streľba a nechápavý strach na tvárach 22 odvádzaných mužov. Ani jeden z nich netušil kam idú a čo s nimi bude ... Dnes na mieste kam došli stojí vo svojej tichosti pamätník. Tu im bezcitný vrahovia zobrali ich túžby, nádeje, sny a to najcennejšie čo mali – holý život. Ako zázrakom sa podarilo prežiť iba jedinému z nich dnes už nebohému Štefanovi Cipárovi. Jeho svedectvo, toľko krát povedané a napísané, však vháňa slzy do očí i po toľkých rokoch.
Obec Vysoká nad Kysucou si každoročne pripomína tento „čierny deň“ jej histórie pietnou spomienkou pri pamätníku Semetešskej tragédie. V utorok 15. apríla 2014 sa o 10:00 hod. na mieste tragédie stretli pozostalí a príbuzní zavraždených, pozvaní predstavitelia krajskej, okresnej a základnej organizácie zväzu protifašistických bojovníkov, zástupcovia základnej organizácie a okresného výboru KSS a obyvatelia Obce Vysoká nad Kysucou. Po položení vencov a kytíc k pamätníku Semetešskej tragédie sa prítomným prihovoril starosta obce Mgr. Anton Varecha, krajský predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Juraj Drotár a okresný predseda KSS ?????????.
Nech spomienka na 21 nevinných mužov ostáva v pamätiach ľudí stále živá ...
V apríli 1945 sa tak ako po iné roky začínala jar. Táto však bola pre všetkých obyvateľov obce Vysoká nad Kysucou, ba i pre celé Slovensko predsa iná – z jej príchodom sa totiž rodil dlhých 6 rokov očakávaný mier.V piatok 20. apríla 1945 sa v osade Semeteš vo Vysokej nad Kysucou začínal ďalší jarný deň. Chlapi sa chystali orať, kravy boli na pastve a do osady - prišla vojna!
Možno niektorí z obyvateľov videli skupinu prechádzajúcich vojakov posluhujúcich nemeckému Wermachtu dúfajúc, že prejdú a zasa bude dobre, ale náhly výbuch nastraženej nášľapnej míny v okamihu sekundy navždy zmenil ich osudy. Nie osudy vojakov či partizánov, ale osudy obyčajných ľudí.
To čo sa dialo potom je väčšine obyvateľom našej obce dobre známe avšak predsa nepredstaviteľné – horiace domy, plačúce ženy, krik, streľba a nechápavý strach na tvárach 22 odvádzaných mužov. Ani jeden z nich netušil kam idú a čo s nimi bude ... Dnes na mieste kam došli stojí vo svojej tichosti pamätník. Tu im bezcitný vrahovia zobrali ich túžby, nádeje, sny a to najcennejšie čo mali – holý život. Ako zázrakom sa podarilo prežiť iba jedinému z nich dnes už nebohému Štefanovi Cipárovi. Jeho svedectvo, toľko krát povedané a napísané, však vháňa slzy do očí i po toľkých rokoch.
Obec Vysoká nad Kysucou si každoročne pripomína tento „čierny deň“ jej histórie pietnou spomienkou pri pamätníku Semetešskej tragédie. V utorok 15. apríla 2014 sa o 10:00 hod. na mieste tragédie stretli pozostalí a príbuzní zavraždených, pozvaní predstavitelia krajskej, okresnej a základnej organizácie zväzu protifašistických bojovníkov, zástupcovia základnej organizácie a okresného výboru KSS a obyvatelia Obce Vysoká nad Kysucou. Po položení vencov a kytíc k pamätníku Semetešskej tragédie sa prítomným prihovoril starosta obce Mgr. Anton Varecha, krajský predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Juraj Drotár a okresný predseda KSS Milan Paršo.
Nech spomienka na 21 nevinných mužov ostáva v pamätiach ľudí stále živá ...
Meno a priezvisko |
Vek |
|
|
Ján Bobčík |
43 ročný |
Jozef Džavík |
38 ročný |
František Džavík |
25 ročný |
Emil Džavík |
19 ročný |
Ján Bobčík |
25 ročný |
Jozef Pipík |
35 ročný |
Milan Pipík |
20 ročný |
Adam Pipík |
38 ročný |
Jozef Skýpala |
51 ročný |
Ernest Bojda |
38 ročný |
Alojz Kmecík |
31 ročný |
Jozef Bančák |
38 ročný |
Ján Pipík |
18 ročný |
Alojz Brezina |
25 ročný |
Jozef Cipko |
16 ročný |
Edmund Gávor |
18 ročný |
Viliam Gávor |
16 ročný |
Jozef Kaduch |
33 ročný |
Štefan Kaduch |
28 ročný |
Anton Bojda |
18 ročný |
Jozef Gumančík |
25 ročný |
Na tomto mieste Vám prinášame niekoľko fotografií z priebehu pietnej spomienky ...