Pri rozhodovaní kam sa vyberieme na ďalšiu seniorskú potulku padla voľba na rozhľadňu Surovina nad Oščadnicou.
Aj napriek tomu, že sa jedná o domácu atrakciu, ktorá už dlhšie prestala voňať novotou, akosi nám pri našom túlaní na ňu neostával čas.
No napokon sa vo štvrtok 6. 6. 2024 v počte 35 vyberáme aj k nej. Trasu volíme tak, aby spĺňala „naše“ parametre a krátko po ôsmej vystupujeme z autobusu na zastávke Krásno nad Kysucou, Kalinov. Kúsok poniže zastávky sa napájame na červeno značený chodník miestneho značenia, ktorý po asi 150-tich metroch zabočí vpravo do ulice Kuljovských, a pokračuje cez osady U Kuljovských a U Lastovicov a potom vrstevnicovou lesnou cestou v západnom svahu Kalinového vrchu na hrebeňový chodník k Veľkej Rači pár metrov pod rozhľadňou.
Aj keď s obľubou vyberám trasy po neznačených cestičkách, akosi som sa nechal zviesť týmto chodníkom, čo bola nie síce neviem aká veľká, ale určite chyba. Pri vytyčovaní tejto trasy asi bolo zámerom priviesť turistov do osady pôvodným chodníkom proti čomu rozhodne nie som, ale. Chodník sa veľmi rýchlo zužuje na úzky chodníček ešte ako tak znateľný v hustom lesnom poraste, no pod osadou sa na lúkach, vo vysokom trávnatom poraste úplne stráca, k čomu keď pripočítame „chabé“ značenie, tak sme túto osadu, keďže sme sa už nechceli vracať, úplne obišli, čo sa nám ale na psychike vôbec neprejavilo.
Na „račianskom“ hrebeni s modrou značkou sme si na chvíľu vydýchli, aby sme po pár ďalších krokoch mohli definitívne oddychovať pri rozhľadni. K úplnej nirváne tu za pekného a teplého dopoludnia, na mieste s peknými výhľadmi a všade panujúcom tichu už chýbal len zvuk zvoncov pasúcich sa ovečiek. To všade panujúce ticho bolo mierne narušené po neplánovanom „stretnutí dvoch generácii“ - to keď k nám seniorom pribudli deti školského výletu z Trenčína.
Po oddychu, počas ktorého sme sa viacerí stali hostiteľmi kliešťov (ja som si vytvoril osobný rekord s počtom 21) sa delíme na dve partie – tá jedna sa vybrala k vlaku do Oščadnice po modrej značke jednak s tým, že to majú časovo výhodnejšie, ale k rozhodnutiu prispel aj Zbojnícky chodník a Čarovná lúka. Tá druhá skupina sa podľa pôvodného plánu vybrala po žltej značke do centra Oščadnice kde využívajúc si pohostinnosť penziónu Gájuz nám nevadilo, že sme cestovali z Oščadnice až tretím autobusovým spojom.
Text a foto: Anton Opial
