V nestálom daždivom počasí je plánovanie turistických vychádzok na ktoré by bolo potrebné precestovať väčšiu vzdialenosť rizikom, že okrem cestovania sa na vás vyvŕši aj počasie.
Preto som seniorské potulky tento týždeň (22.2.2024) naplánoval „doma“ - na Kysuciach.
Ráno sa nás v Turzovke stretá v autobuse, ktorý ide do Čadce cez Klokočov, celkom 41. Keď si s vami nezahrá počasie, pretože to bolo nakoniec pre nás turistov úplne priaznivé, tak to urobí SAD. Hneď ráno v Turzovke na železničnej stanici zo spoja, ktorý prišiel z Čadce vystúpili všetci seniori – podľa predpisu zadnými dverami, aby v zapätí, po prečíslovaní spoja, zase nastúpili prednými. V poriadku, ale nám to pripadalo „srandovné“, no druhý krát to bolo už nepríjemnejšie, pretože spoj z Klokočova do Turzovky, na ktorý sme mali pri spiatočnom cestovaní podľa cestovného poriadku prestúpiť z autobusu s konečnou v Klokočove, nám jednoducho odišiel a nás tam ostalo celkovo 14. Najhoršie na tom je to, že toto sa v Klokočove stáva častejšie.
Ale poďme sa konečne pozrieť na našu trasu, ktorá svojim priebehom a množstvom, v tejto časti Kornickej brázdy, roztrúsených osád ulahodila a očarila všetkých zúčastnených. Ranné cestovanie končíme v Jelitove na zastávke SAD Čečotka, odkiaľ sa vydávame asfaltovou cestou proti toku Čierneho potoka. Popri ňom pokračujeme aj za odbočkou k bývalej Slovenárskej chate. U Hrobora je osada po ľavej strane. Do jej vrchnej časti odbočujeme z údolnej cesty vľavo po „betónke“, ktorá vedie k súkromnému objektu. Tento sme museli obísť vľavo o lúkami popri elektrickom vedení vyjsť do najvyšnejšej časti osady. Na cestu Nad oplotením domov zahýbame vľavo na cestu vedúcu smerom k osade Žubrinovci, cez ktorú potom klesáme až k potoku a za ním k miestnej ceste do osady Jarošovci. V osade si potom robíme dlhšiu pauzu na občerstvenie a ešte miernym stúpaním mierime do osady Na Doline. Opodstatnenosť jej pomenovania si overujeme až po niekoľko sto metroch za osadou z cesty pod samotou Červeňovci. Odtiaľto už ideme z kopca, a cez samoty Škulavíkovci , Zajacovci, Kýčera a Pantokovci schádzame na štátnu cestu pri zastávke SAD Hrubý Buk, Rieka.
Po krátkom zisťovaní možnosti občerstvenia v miestnom obchode s potravinami sa nakoniec, aj napriek ochote personálu pripraviť nám kávu, poberáme bez nej na záverečnú časť dnešnej trasy. S počiatku pokračujeme po modrej turistickej značke smerom na Hlinené. Túto však necháme asi po 130-tich metroch odbočiť vpravo a pokračujeme k osade U Pantokov. Za osadou sa v ostrom uhle odbočíme k osade a čoskoro prichádzame k najzaujímavejšiemu objektu dnešných potuliek – zvoničke nad osadou U Pantokov, ktorá tu stojí od roku 1937.
Času máme dosť, kilometrov pred sebou už málo a tak pokračujeme až po hodnej chvíli. K zastávke Hrubý Buk, ZŠ to máme, ešte najskôr lúčnymi terénmi, potom lesom a od osady Hrubý Buk už len popri potoku, čo by kameňom dohodil - a zvyšok prešiel pešo.
Na záver ešte trochu úradovania – výber úhrad na blížiace sa autobusové výlety a úplne nakoniec, spokojní najmä s počasím, ktoré nám doprialo vychutnať si tento kút Kysúc, nastupujeme na cestu domov autobusmi, odchádzajúcimi súčasne dvoma smermi , cez Staškov do Čadce a cez Klokočov do Turzovky.
Text: Anton Opial
Foto: Anna Zemaníková, Anton Opial
