Liptov ovenčený našimi najatraktívnejšími horstvami je bez zveličovania eldorádom pre turistov - tých neskôr narodených a s dobrou fyzickou kondíciou.
Pre tých, ktorí sa už turistike venujú dlhšie, alebo začali prineskoro, sú tieto lákavé ciele vo väčšine prípadov už nereálne. Ale aj týmto turistom má Liptov čo ponúknuť v podobe rozsiahleho medzihorského geomorfologického podcelku Liptovskej kotliny.
Mierne zvlnené územie Liptovskej kotliny, ktorá je jednou z najvyššie položených kotlín v rámci Slovenska, bolo modelované riekou Váh s bohato rozvetvenou sieťou jeho bočných prítokov a vytvorilo pahorkatinový reliéf intenzívne využívanej agrárnej krajiny. Tento typ reliéfu je nevyčerpateľným zdrojom úžasných výhľadov na tie, pre nás - seniorov „už nereálne“ turistické ciele, ktoré ponúkajú hrebene okolitých horstiev.
O tomto zdroji vedia svoje aj kysuckí turisti seniori, ktorí sem dosť často cestujú užiť si nenáročnú turistiku obohatenú nevšednými výhľadmi. A kvôli ním sem nasmerovali ďalšiu, a určite nie poslednú, „liptovskú“ septembrovú potulku okolím Pavčinej Lehoty - ležiacej po pravej strane pred vstupom do Demänovskej doliny. Táto obec vznikla koncom 13. storočia z dvoch sídiel – z osady a majera a pôvod jej názvu má dve verzie – po zemepánovi Pavčulovi, alebo podľa už zaniknutého krstného mena Pavčína.
Tento rébus však odsúvame stranou, lebo pre nás je oveľa dôležitejšie to, že sme na seniorské potulky opäť utrafili ideálne počasie a tak si súčasne užívame aj pekné počasie aj vychutnávame nádherné výhľady na tento turistickými krásami hýriaci kraj, ktorého meno - Liptov sa v písomných prameňoch spomína po prvý krát v roku 1230.
Od autobusovej zastávky Demänovská dolina, autocamping postupne prechádzame využívajúc turistické značky, značenie náučného chodníka Jelšie aj neznačené poľné cesty cez obec Pavčiná Lehota k Fun Parku Žiarce, popri rozhľadni Pavčiná Lehota smerom k obci Lazisko, odkiaľ nás značenie náučného chodníka vedie opäť cez Pavčinú Lehotu s malou zachádzkou na kopec Kŕč 773 m. Chodník potom opúšťame pod zalesneným vrchom Jelšie 782 m a neznačenou poľnou cestou schádzame do obce Bodice, ktorú od nášho cieľa Demänovej, oddeľuje len riečka Demänovka.
Spokojnosť s prežitým dňom je dôvodom k pár ľudovkám zaspievaným na autobusovej zastávke do príchodu autobusu, ktorým sa zvezieme do Liptovského Mikuláša.
Text: Anton Opial
Foto: Anna Zemaníková a Anton Opial
