Hrebeň Javorníkov od Vrchrieky po Husárik je svojim profilom a hlavne vďaka pomerne malému zalesneniu, čo umožňuje nádherné výhľady nielen na okolité horstvá, ale aj na početné osady – fenomén charakteristický pre oblasť Kysúc a aj preto je veľmi vďačným cieľom nenáročných turistických trás.
Pri príprave trasy na dnešný deň zvažujem možnosti verejnej dopravy, vzdialenosť hlavného hrebeňa od zastávok a samozrejme aj dĺžku a náročnosť trasy s ohľadom na panujúce horúce počasie. Napokon sa mi ako najprijateľnejšou zdá trasa z Dlhej nad Kysucou do sedla Semeteš. Tento variant „má navrch“ aj vďaka tomu, že túto trasu sme vcelku ešte neabsolvovali.
Z autobusu SAD nás vystupuje na zastávke SAD Dlhá, Majtán celkom 19. Napriek sviežemu ránu vieme, že deň bude horúci a tak si úvodný úsek po lesnej ceste vedúcej popri potoku k osade U Mračkov všetci užívame. Po asi kilometri v mieste sútoku s krátkym ľavostranným prítokom z pod osady Pistovčákovci opúšťame spevnenú lesnú cestu, prechádzame potok a za sútokom sa dávame vľavo do pomerne strmého stúpania, ktoré končí v osade Grúnik. Potom, cez osadu Vrchrieka, je už stúpanie pohodlnejšie, ale dostávame sa na priame slnko. Cesta cez polia do sedla Nad Vrchriekou je lemovaná porastmi ostružiny s chutnými čiernymi plodmi, ktorým väčšina z nás nedokáže odolať.
Na hrebeni sa napájame na červenú značku, ktorá nás bezpečne povedie až do cieľa našej dnešnej trasy. Na kótu Kamenité 832 m s vysielačom, prvou rozhľadňou na Kysuciach a priestorným prístreškom nás čaká ešte mierne stúpanie po ktorom nasleduje pomerne dlhý odpočinok. Napriek pomerne vysokej oblačnosti sme si pred vrcholom vychutnali výhľady na celý, údolím Váhu rozdelený na Krivánsky a Lúčanský, hrebeň Malej Fatry a z vrcholu zase pohľady do časti Hornokysuckého podolia od severu ohraničeného rozpojenou Turzovskou vrchovinou a vzdialenejšími hrebeňmi náležiacimi k Moravsko-sliezským Beskydám. Vďačnými objektmi sú aj Súľovské skaly a susediace Maníny.
V ďalšom, zalesnenom úseku, ktorým prechádzame nám spestria cestu dve kaplnky. Jedna hneď v sedielku pod Kamenitým - kamenná „Zajacova kapla“ a o niečo ďalej (3/4 hodiny chôdze) novšia kaplnka pod Vršťovňou. Priebežný čas máme pod kontrolou a tak si doprajeme oddych aj tu. Zakrátko potom skončí lesnatý úsek a až do cieľa nasleduje krajinársky veľmi pôsobivá časť dnešnej trasy.
Najskôr je to rozsiahla osada Bachronovce, rozkladajúca sa na severnom svahu Kraviarskej 804 m, v nadmorskej výške okolo 730 m. Keď sme osadou chodievali koncom 80-tych rokov končiaceho druhého milénia zdalo sa, že to „má na kahánku“, no vďaka zmene majiteľov ju chatári či chalupári zachránili a urobili z nej skvost na hlavnom javorníckom hrebeni. V tomto štýle sú upravené aj pôvodné chalupy v susednej osade Bielovci. Darmo, zbytočne sa nehovorí, že „příklady táhnou“.
Záverečné necelé dva kilometre sú už očakávaním plánovanej opekačky pri hostinci U Cipára. Napokon z nej nebolo nič – z dôvodu celkom pochopiteľného, majitelia hostinca boli proti venovať sa tejto činnosti v horúcom letnom počasí v areáli drevenej stavby. A tak nám celkom vhod prišli aj ponúkané nápoje, ktorými sa občerstvujeme do príchodu autobusu. V Turzovke je ešte čas do odchodu vlaku smerom do Čadce a tak ideme korporatívne zakončiť dnešné spoločné pobývanie v širokom okolí vyhlásenou zmrzlinou .
Text: Anton Opial
Fotografie: Anna Zemaníková a Anton Opial
