Tento názov časti Javorníkov sa už v titulku opisovaných seniorských potuliek objavil minimálne 3 krát.
Javornícka brázda je totiž geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky. Rozprestiera sa v strednej časti pohoria (južne od hlavného hrebeňa), kde vytvárajú zníženiny v bočných hrebeňoch ucelenú „brázdu“ takmer v celej dĺžke pohoria Javorníky od obce Dohňany (pri Púchove) až po Ochodnicu či Kysucké Nové Mesto.
Priečne situované údolia striedajúce sa s výškovo nevýraznými bočnými horskými hrebeňmi vytvorili podmienky pre husté kopaničiarské osídlenie. Je to oku lahodiaci kraj s meniacou sa scenériou po zdolaní každého sedla oddeľujúceho jednotlivé doliny.
Tento pomerne rozsiahly podcelok pohoria Javorníky spoznávali kysuckí turisti seniori v rámci štyroch potuliek.
V počasí veštiacom horúci deň sa začiatkom júna stretávame po príchode autobusových spojov z Makova a Žiliny v Kolároviciach na zastávke Roľnícke družstvo. Po obligátnom zvítaní sa vyberáme za svojim cieľom – v poradí štvrtými potulkami s cieľom dokončiť poznávanie Javorníckej brázdy. Za týmto účelom sa nás tu stretlo 29.
Pravdou je, že dnešný „záverečný“ úsek, hlavne jeho druhá časť od katastra Diviny, bol oproti tým predchádzajúcim viacej lesnatý, s redším osídlením (menej osád) a hlavne vďaka jeho zalesneniu obmedzenými výhľadmi , no v záveroch obcí Divina, Rudinská a Nesluša sme si tiež vychutnali viacero pekných samôt a osád.
Do ucelenosti prechodu celej „brázdy“ bolo síce treba prejsť ešte úsek z Nesluše do Ochodnice (alebo Kysuckého Nového Mesta), ale kvôli plánovanému posedeniu, ktoré som zabezpečil v reštaurácii Na Rýnku v Nesluši sme už potom pokračovali do Kysuckého Nového Mesta spojom SAD.
Javornícku brázdu turisti poväčšine prechádzajú len v priečnom smere po značených chodníkoch vedúcich viacerými bočnými hrebeňmi na hlavný hrebeň pohoria. Je na škodu, že v jej pozdĺžnom smere nie je vyznačený ucelený turistický chodník. Značkárom z Považskej Bystrice som to navrhoval hádam už aj pred 25-timi rokmi, ale žiaľ ostalo len pri jeho vypočutí.
Text: Anton Opial
Fotografie: Elena Flašíková, Anna Zemaníková a Anton Opial
