Zvedavosť a túžba po poznávaní neznámeho sú hlavným motívom pre cestovateľov, ku ktorým môžeme priradiť aj turistov.
Neznáme pre nás nemusia byť len vzdialené, exotické kraje, pretože toho neznámeho je dosť aj bez toho, aby sme museli cestovať tisícky kilometrov.
Klub turistiky Vysoká nad Kysucou o tom presviedča vyznávačov turistiky už po viac rokov, keď v závere letnej turistickej sezóny pravidelne organizuje obľúbenú akciu - výlet do neznáma. K pôvodnému zámeru zaviesť turistov na miesto doposiaľ nenavštívené, nepoznané a teda neznáme sa pridružilo synonymum – neprezradiť účastníkom plánované miesto návštevy. Aj napriek tomu, alebo práve kvôli tomu, býva o tento výlet vždy veľký záujem.
V tomto roku som naplánoval túru v pohorí Oravská vrchovina. Tento horský celok sa rozkladá po oboch brehoch rieky Oravy od Párnice až po Trstenú pričom najširší je v rovnobežkovom smere v oblasti Dolného Kubína.
Trasu tohtoročného výletu vyberám v jej juhovýchodnej časti, ktorá je charakteristická rozsiahlymi poľnohospodárskymi pozemkami len s malou lesnatosťou a nakoľko je to územie bez pešieho turistického značenia mám istotu, že to bude pre všetkých účastníkov to pravé „neznámo“.
Z autobusov vystupujeme na hornom konci obce Pucov, ktorej zástavba je situovaná pozdĺž Pucovského potoka a v súčasnej dobe sa rozširuje aj popri jeho krátkych prítokoch. Po rannej káve z autobusových samovarov sa 70 členná skupina účastníkov vyberá za poznávaním neznáma. Pred sebou majú 11 km po bezlesých lúčnatých chrbtoch s nádhernými výhľadmi na okolitú krajinu s obzor uzatvárajúcimi pohoriami Západných Tatier, Oravskej Magury, Male a Veľkej Fatry i Chočských vrchov.
Z Pucova ich čakalo stúpanie na Jasovo 740 m a kótu Kríže 796 m odkiaľ pokračovali po červenej turistickej značke popri netradičnej rozhľadni Bačov stolec Dielce, Šlahôrku 788 m a Vlčinec 747 m ku kaplnke sv. Vendelína na hranici pucovského chotára. Záverečný úsek potom viedol v stálom klesaní k Holiday parku Orava v Srňacom – zariadení, ktoré nám poskytlo priestor na spoločný tradičný záver s gulášom, pivom ktoré ku gulášu patrí a posedenie pri heligonke.
Na spiatočnú cestu sa vydávame, síce s krátkym predstihom, ale všetci vrcholne spokojní so všetkým čo býva náplňou týchto výletov do neznáma – krajinársky perfektnú trasu, spokojnosť s vydareným počasím a skvelým kolektívom dobre známych turistov.
Text: Anton Opial
Fotografie: Miroslav Pavelek
