Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb 126Územie Slovenska sa vyznačuje mnohorakosťou geomorfologických tvarov a útvarov. Niektoré viac iné menej lákajú turistov a milovníkov prírody k ich návšteve, ktorá je nevyhnutne spojená s cestovaním. U viac vzdialených lokalít je, vzhľadom na stav verejnej dopravy, návšteva aj počas víkendových dní takmer nemožná.

Jednou z atraktívnych, no z Kysúc vzdialenou oblasťou, je Slovenský kras – krajinný celok, ktorý je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Slovenský kras vytvára spolu s Agteleckým krasom, priľahlou oblasťou v severnej časti Maďarska, najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Tvorený je vápencovými náhornými planinami, ktoré sú oddelené hlbokými údoliami. Celá oblasť je bohatá na množstvo povrchových aj podzemných krasových javov – škrapy, škrapové polia, závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, jaskyne. Návštevu tejto atraktívnej oblasti organizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou formou dvojdňového autobusového výletu. Počas víkendu 14.-15. apríla 2018 sa ho zúčastnilo 47 turistov z viacerých kysuckých turistických klubov.

Cesta k Silickej planine, jednému z deviatich podcelkov tvoriacich Slovenský kras, si žiadala skorý odchod a tak väčšina účastníkov je na rozbresku dňa už dávno v autobuse. V jasnom bezoblačnom ráne bolo cestou na čo pozerať. Najviac obdivované boli samozrejme vysvietené Vysoké Tatry s ešte zasneženými končiarmi. Po nevyhnutnej bezpečnostnej prestávke na čerpačke pred Popradom už smerujeme k pre nás menej známym horstvám. Po prejdení hrebeňa Kozích chrbtov schádzame do pomerne rozľahlej Hornádskej kotliny za ktorou už nasleduje dlhé stúpanie na sedlo Pusté Pole, tvoriace hranicu medzi Nízkymi tatrami a Slovenským rajom. V krátkom úseku cesty údolím Hnilca najviac upútala dedinka Stratená za ktorou začína stúpanie na Dobšinský kopec s peknými pohľadmi na vodnú nádrž Palcmanská Maša. Za Dobšinským kopcom prichádza pre zmenu na rad klesanie do údolia Dobšinského potoka, pretekajúceho stredovekým baníckym mestečkom Dobšiná, končiaceho svoju púť tri kilometre poniže mesta sútokom z riekou Slaná. Tok tejto 220 km dlhej rieky, z ktorých je polovica na území Maďarska, nás sprevádza takmer 35 km a opúšťame ho v kaňone tvorenom západnými svahmi Silickej planiny a východným svahmi Plešiveckej planiny. Kaňon rieky Slanej je jedným z dvoch pravých kaňonov na území Slovenska. Jeho dĺžka je 11 km, šírka u dna 1 km a miestami dosahuje hĺbku až 400 m. Strmé, viac ako 300 m vysoké, západné svahy Silickej planiny zdolávame, pohodlne sediac v autobuse, úzkou kľukatou cestou do dedinky Silica. Zo samotnej dedinky toho moc nevidíme. Vystupujeme na jej južnom okraji a po zbalení najnutnejších vecí sa, s ohľadom na pokročilú dennú dobu, spoločne poberáme spoznávať Silickú planinu.

Po žltej značke mierime najskôr k významnej prírodnej zaujímavosti Silickej ľadnici. Jedná sa o priepasť hlbokú 110 m, ktorá býva vo svojej hornej časti aj mimo zimy pokrytá prírodným ľadom. Odbočka k jaskyni aj nasledujúca časť trasy po červenej značke vedie lesnatými úsekmi. Prevládajúce dreviny sú dub, hrab a buk. Silická planina sa vyznačuje vysokou lesnatosťou, no červená značka, ktorá nám vytyčuje trasu, vedie cez najodlesnenejšie úseky planiny. Lúčnatý terén nenáročný na výškové rozdiely intenzívne vyhrievaný slnečnými lúčmi a pomerne vysoká teplota vzduchu robia z dnešnej túry pravú pohodovku. Aj keď sa omeškaný záchvev zimy prejavil v oneskorení vegetácie predsa je tu cítiť pravú jar. Zatiaľ sa aj v tejto teplej oblasti prejavuje len skromne - zakvitnutými kríkmi drieňa obyčajného tvoriaceho spodnú etáž lesných porastov, no zato oveľa nápadnejšie stovkami jasnožltých hlaváčikov jarných na rozsiahlych stepných lúkach, ktorými prechádzame.

Na dolnom konci Silickej Brezovej, obce so 150-tkou obyvateľov, si dožičíme dlhšiu prestávku po ktorej prechádzame popri „podbeľovom láne“ . V tejto časti trasy už pribúda lesných úsekov. Strmšie nezalesnené stráne spestrujú škrapy a malé škrapové polia. Len niekoľko metrov pred dedinkou Kečovo prechádzame popri ďalšom prírodnom výtvore - výdatnej vyvieračke spod mohutného skalného masívu. Pri prechádzaní dedinou sa nám naskytne veľmi pekný pohľad na NPR Kečovské škrapy – najväčšie škrapové pole nachádzajúce sa na juhozápadnom svahu vrchu Maliník 493 m. Tento útvar vznikol v dôsledku ľudskej činnosti – odplavovaním plytkej pôdy z postupne odlesňovaného svahu.

Kečovo je dnešným cieľom pre väčšinu účastníkov výletu. Len tí rýchlejší si túru predĺžili až k jaskyni Domica. Do príchodu autobusu, ktorý parkoval pri jaskyni Domica, prežíval miestny krčmár zaťažkávací test.

Cestou do Rožňavy na ubytovanie nás čakajú ešte dve prekvapenia v podobe výhľadov najskôr na Kráľovú hoľu (50 km) a vzápätí aj na Vysoké Tatry - viac ako 80 km ponad celé Slovensko od hraníc s Maďarskom po hranicu s Poľskom.

V nedeľu začíname o siedmej raňajkami v školskej jedálni OA a hneď po raňajkách sa vydávame na cestu do Maďarska. Našim cieľom je jaskyňa Baradla, ktorá je súčasťou 25 km dlhého jaskynného systému z ktorých len 5 km pripadá na slovenskú jaskyňu Domica. Na prehliadku tohto jaskynného sveta ponúkajú 1, 2, 5 a 7 hodinové prehliadkové trasy. My absolvujeme tú najkratšiu. Naša kolegyňa Evka využíva znalosti maďarčiny a aj vďaka ochote personálu dojednáva prehliadku jaskyne hodinu pred oficiálnou otváracou dobou. Platíme bankomatovou kartou a vydávame sa do podzemia za úžasným zážitkom. Obdivovať je tu naozaj čo, veď táto jaskyňa je jednou z najväčších a aj najkrajších kvapľových jaskýň v Európe. A o jaskyni sa dozvedáme mnoho zaujímavosti opäť vďaka Evkinmu prekladu maďarsky hovoriaceho sprievodcu. Po prehliadke koštujeme špeciality maďarskej kuchyne, ktoré návštevníkom ponúka viacero „stánkov“ a zároveň sa dostávame do časového sklzu.

Ďalšiu zastávku a plánovanú obhliadku hradného vrchu hradu Krásna Hôrka preto absolvujeme až z parkoviska pod hradom. Uspokojiť sa musíme len s prechádzkou okolo hradu a peknými výhľadmi, ktoré sa z hradného kopca núkajú.

Po obedňajšej prestávke v Rožňave nás ešte čaká objednaná prehliadka kaštieľa v Betliari, po ktorej už nasleduje len non-stop cesta domov.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada