Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb ubovn. vrchov 042Cieľom ďalšieho turistického výletu usporiadaného Klubom turistiky Vysoká nad Kysucou bolo pre našich turistov doposiaľ celkom neznáme slovenské pohorie Ľubovnianska vrchovina. Ľubovnianska vrchovina patrí do Východných Beskýd, zaberá časť okresu Stará Ľubovňa a na severe hraničí s Poľskom.

 

A práve z poľského mestečka Piwniczna Zdroj sa vydávame za jej poznávaním. Z autobusu vystupujeme pred obchodným domom Tesco, kde už na Janka čaká jeho dávny poľský priateľ. Po 400 m prejdených mestečkom na nás čaká strmé, takmer dva a pol kilometrové stúpanie, chodníkom spájajúcim jednotlivé osady a samoty, na ktorom zdolávame takmer 280 výškových metrov. Pri spiatočných pohľadoch máme ako na dlani meander rieky Poprad a  časť zástavby mestečka Piwniczna Zdroj. Výhľadom do vnútrozemia Poľska dominujú najbližšie, pre nás úplne neznáme,  vrcholy Beskidu Sądeckého.

Na bočnej rázsoche hraničného hrebeňa obzeráme v osade Lazy „super ranč“. Prekvapilo nás, že si nás počas jeho prezerania nikto nevšímal. O kúsok ďalej v osade Piwowary stojí pekná kamenná kaplnka postavená v roku 1908. Zasvätená je sv. Antonovi Paduánskemu.  Len čo sme sa pristavili pri kaplnke  už bol pri nás domáci obyvateľ zo susedného domu aj s kľúčom od kaplnky, aby sme si mohli prezrieť aj jej interiér. Vzácnosťou mobiliára je kvapka krvi sv. Antona.

Ranná nízka oblačnosť sa o čosi zdvihla, z roztrhanej oblačnosti začalo pripekať Slniečko a z lúk nad osadou Piwowary, odkiaľ už turistická značka pokračuje po slovensko-poľskej štátnej hranici, sa môžeme dosýta nabažiť výhľadmi na malebnú okolitú krajinu popretkávanú lesíkmi, lúčkami a samotami štverajúcimi sa po strmých chrbtoch kopcov miestami až do takmer tisícmetrovej nadmorskej výšky.  Charakter osídlenia silno pripomína roztrúsené osídlenie Horných Kysúc. Niet sa čomu čudovať – osídlenci aj doba osídľovania sú z toho istého súdka.

Stúpania sa nezbavujeme ani v ďalšej časti trasy, ktorá je už viac ponorená do lesa. Pokiaľ prídeme na najvyšší vrchol pohoria, Eliášovku 1.023 m, musíme prekonať dva strmšie úseky hrebeňa vybavené, pre pohodlnejšie stúpanie najmä za rozmáčaného terénu, drevenými schodišťami. Vrchol Eliášovky je síce zalesnený, ale turistickú dušu priahnúcu po výhľadoch „zachraňuje“  drevená rozhľadňa postavená v roku 2014, z ktorej je zatiaľ ideálny kruhový výhľad. No „vďaka“ novému prostrediu dokážeme identifikovať akurát Vysoké Tatry, z hmly sa rysujúci obrys Kráľovoľských Nízkych Tatier a tiež vieme, že na poľskej strane vidíme Beskid Sądecki.  Žiaľ kopce viditeľné na slovenskom území sú pre nás úplne neznáme. Máme čo naprávať! Rozhľadňa mohla byť aspoň o poschodie vyššia, pretože vyrastajúce stromy čoskoro zabránia najmä atraktívnym výhľadom na Vysoké Tatry (a možno príde kôrovec).

Z plánovaných dvoch trás (dlhšej a kratšej), ktoré mali nasledovať od Eliášovky je nakoniec len spoločná „kratšia“ trasa. Dôvod? Z tej dlhšej by sa už nedala stihnúť návšteva známeho mariánskeho pútnického miesta na hore Zvir v katastri obce Litmanová. Dostávame sa k nemu najskôr po žltej značke, ktorá vedie „kuriérskym chodníkom“,  počas  druhej svetovej vojny  túto cestu využívali utečenci z Poľska smerujúci do Maďarska, a potom miestnym značením (náučný chodník?).

Zjavenia, ktorých pravosť je stále predmetom skúmania zo strany Cirkvi, trvali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995. Panna Mária sa zjavovala dvom dievčatám (11 a 12 rokov) v izbičke dreveného zrubu (majdanu) každý mesiac, vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci.

Vďaka nášmu ochotnému vodičovi, ktorý s autobusom čaká až na poslednom parkovisku, máme po prehliadke a pobyte na mieste zjavení Panny Márie k autobusu len asi 500 m.

Druhý deň už nie je taký jednotný. Zhruba pol na pol ostáva jedna skupina v Starej Ľubovni a deň strávi cestou na hrad a jeho prehliadkou, návštevou skanzenu a prehliadkou mesta. Druhú časť  výpravy odváža autobus späť do Litmanovej. Neznačenými cestami vychádzame z obce lúčnatými terénmi najskôr na kótu Fakľovka 934 m s hornou stanicou lyžiarskeho vleku odkiaľ po dlhšej prestávke pokračujeme nenáročným terénom na kótu Vrchriečky 966, ležiacu na štátnej hranici. Húpavým hrebeňom, s výhľadmi prevažne na poľskú stranu, pokračujeme  cez Vysokú 1013 m k Vysokým Skalkám 1050 m. Na tento najvyšší vrchol Pienin, do ktorých sme dnes zamierili, sa však podujala vystúpiť len kondične vyspelejšia časť našej skupiny. Po dohovore ich čakáme, v ležatej polohe, vyhrievajúc sa na slniečku a vychutnávajúc si výhľady do Poľska na bezlesom hrebeni masívu Durbaszka (asi 935 m), pre ktorý na slovenskej mape nachádzam pomenovanie Na vrchu.

Pri schádzaní do sedla pod Šľachovkami  sú priamo pred nami neustále sa približujúce Tri koruny na poľskej strane Pienín a konečne sa nám ukazujú aj zasnežené tatranské štíty. Zo Šľachoviek 899 m sa v silnom proti svetle pokúšame „rozdeliť“  splývajúce Tatry na Vysoké a Belianske.

Autobus nás čaká v Lesnickom sedle, no najskôr musíme, s nepretržitými výhľadmi na naše najvyššie horstvo, zísť cez Krivule do rozložitého sedla a následne aj cez vrch Tokárne k sedlu so štátnou cestou a bufetom. Ten je však preplnený a tak dobre padne aj pivo v plechu z autobusovej chladničky.

V Starej Ľubovni potom pristúpi „kultúrna“ čas výpravy a začíname takmer štvorhodinovú cestu domov.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada