Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb zalostinska hornatina 09Do najjuhozápadnejšieho podcelku Bielych Karpát - Žalostinskej hornatiny, rozkladajúcej sa na území Slovenska aj susednej Moravy, nasmeroval vysocký Klub turistiky program ďalšieho autobusového turistického výletu, ktorý usporiadal v sobotu 13. júna 2015.

Územie tohto orografického podcelku, charakteristické oblými kopcami s malou svahovitosťou a vysokým podielom poľnohospodársky intenzívne využívanej pôdy popretkávanej lesnými porastmi, je podobne ako susedná Myjavská pahorkatina charakteristické kopaničiarskym osídlením, čo z neho pre oko turistu vytvára jednoducho krajinársky skvost. V rámci aktívneho programu bola nenáročná pešia túra v tejto časti Karpát. Po vystúpení z autobusu v dedinke Vrbovce sa 47 účastníkov výletu vydáva spoločne na trasu. Po opustení intravilánu ideme, našťastie už pokosenými lúkami s ešte nepoprataným voňavým senom , „povedľa“ modrej značky – tá vedie po starej zarastenej vozovej ceste, popri lese Hrabina , stálym stúpaním na miestnu komunikáciu pri vysielači Pod chrasťou a modrú značku sledujeme aj naďalej až do osady Mendelovci. Odtiaľ nasleduje výstup po miestnom náučnom chodníku na vrchol Žalostiny 621 m, na ktorom je postavená síce len 3 m vysoká drevená rozhľadňa, no jej výška je postačujúca na poskytnutie ideálneho kruhového výhľadu. Veľmi teplé počasie „predčasného leta“ s typickým oparom nám však umožnilo dovidieť “len“ na Veľkú Javorinu, najvyššie časti Malých Karpát, Pálavu a do Dolnomoravského úvalu. Kto bude chcieť vidieť aj ďalšie horstvá, ktoré je z tohto miesta možné vidieť: Považský Inovec, Tríbeč, najvýchodnejšie vrcholky rakúskych Álp, Dolnomoravský úval ovenčený pohorím Chřiby a na severe Hostýnskymi vrchmi, sem musí zavítať pri dobrom inverznom počasí.

Po dlhšom odpočinku na vrchole sa tou istou cestou dostávame späť do osady Mendelovci a „hrebeňovou“ asfaltkou pokračujeme jjz smerom cez Senné Diely ku kóte 502 m. Tú podchádzame vrstevnicovou poľnou cestou lúčnatými poľnohospodárskymi pozemkami jv smerom ponad osadu Beblavovci a schádzame k štátnej ceste do miestnej časti Vrboviec - Chodúrovci. Z týchto miest sa akosi nedarí „mobilom“ dovolať šoférovi autobusu a tak Vlado Pekár berie na seba úlohu „slávneho Feidipidesa“ a beží mu oznámiť, že môže pre nás prísť na dohovorené miesto. S malým meškaním potom pokračujeme späť do Turej Lúky, kde absolvujeme návštevu Gazdovského dvora. Ide o zrekonštruovaný pôvodný gazdovský dvor, ktorý prezentuje tradičné formy bývania a života v myjavskom regióne. O jeho chod sa stará gazda s gazdinou, ktorá nás oboznámila s celoročnými kultúrno-spoločenskými aktivitami „dvora“, podala nám výklad nielen k jeho histórii a samotnému hospodárstvu, ale aj inštalovaným stálym expozíciám krojov, náradia a nástrojov potrebných k chodu hospodárstva, čo bolo na záver ukončené aj malým občerstvením.

Ďalší program je venovaný návšteve Mohyly gen. Milana Rastislava Štefánika postavenej na 543 m vysokom vrchu Bradlo medzi jeho rodnými Košariskami a Brezovou pod Bradlom. Jej základný kameň položil minister zahraničia ČSR Eduard Beneš 4. mája 1924. Samotná Mohyla bola vybudovaná podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča v rokoch 1927-1928 (za 280 pracovných dní) z travertínu privezeného zo Spišských Vlachov. Mohyla sa skladá z 2 obdĺžnikových terás (spodná má rozmery 93 x 62 m) a tumby, na ktorej sú umiestnené pamätné dosky s nápismi. Z každého rohu mohyly sa týčia 12 m vysoké obelisky. Z vrcholu bradla sa návštevníkom núkajú ďaleké výhľady.

„Cestou domov“ sa ešte zastavujeme v obci Podolie, kde je vybudovaný park s 53-mi miniatúrami hradov, zámkov a historicky cenných sakrálnych stavieb z územia imaginárneho Matúšovho kráľovstva, siahajúceho od Oravy cez Kysuce, Považie a Západné Slovensko až po Komárno, v mierke 1:50.

 

Text a foto: Anton Opial

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada