Aj keď má turistika svoje čaro za každého počasia, predsa len tá za „pekného“ je o čosi čarovnejšia a výhodou turistov v dôchodcovskom veku je to, že sa môžu na turistiku vybrať vtedy keď panuje pekné počasie a nečakať na víkend.Takéto ideálne podmienky nastali vďaka mohutnej tlakovej výši, ktorá ovplyvnila počasie v strede Európy, aj počiatkom posledného októbrového týždňa. Po pár telefonátoch v nedeľu večer a pondelok ráno bolo všetko dojednané – mikrobus na dopravu aj záujemcovia a v utorok (28.10.2014) ráno o piatej sa postupne stretávame a vyrážame za našim, síce trochu vzdialeným, ale zato lákavým cieľom. Tým je najvyššia hora Hrubého Jeseníku, ale aj historických území Moravy a českého Sliezska, Praděd s nadmorskou výškou 1.491 m.
Za úplne jasného počasia, ktoré dáva tušiť ďaleké výhľady, už krátko po ôsmej narýchlo raňajkujeme na parkovisku na Ovčárně, odkiaľ to máme na vrchol Pradědu necelé 4 km. Od turistického informačného miesta Praděd-rozcestí sa dostávame nad hornú hranicu lesa a s pribúdajúcou výškou sa rozširuje aj náš obzor. Územie južne od Jeseníkov je síce zahalené nízkou inverznou oblačnosťou, ale pohľad na západ ten stojí za to. Hneď za jeseníckymi „kopcami“ dominuje prvým snehom postriebrený vrchol Králického Sněžníka a v zníženine medzi ním a vrcholom Keprníku 1423 m priam žiaria Krkonoše aj so 128 km vzdialenou Sněžkou 1.603 m. Z poza Malého Dědu sa postupne vynára okresné sídlo Jeseník a za ním už len biela prikrývka z nízkej oblačnosti zahaľujúca Sliezsku nížinu na celom severnom horizonte.
Až po prekonaní hlavného hrebeňa severne od Pradědu však výhľady dosiahli „vrcholu“. Vľavo pod nami je len súvislé nekonečné more lesov. Dedinky učupené v hlbokých údoliach totiž nevidno. Ale to hlavné čo vidíme je o „trochu“ ďalej. Celkom jasne, napriek nízkemu Slnku, vidieť Sliezské Beskydy, hrebeň Moravsko sliezskych Beskýd od Prašivej až po Radhošť s dominantou každému známou - Lysou horou. Vpravo od Radhošťa vidieť siluetu západnej časti hrebeňa Javorníkov. V zníženine medzi Lysou horou a Smrekom časť malofatranského hrebeňa od Stohu po Chleb. A tí s dobrým zrakom vidia ešte aj to, čo ja už len s pomocou ďalekohľadu – ponad jablunkovskú brázdu mohutný val Vysokých Tatier vzdialený 210 km vzdušnou čiarou. Bol to vynikajúci výhľad aj keď by nebolo bývalo na škodu byť na vrchole Pradědu už o dve hodiny skôr.
Nadmieru spokojní s nie všedným a nie každodenným zážitkom schádzame autom do Karlovej Studánky, horského kúpeľného a rekreačného centra ležiaceho v údolí riečky Bielej Opavy. Jadro mestskej pamiatkovej zóny tvoria drevené kúpeľné domy empírového štýlu postavené v rokoch 1803-1893.
Na spiatočnej ceste si ešte dávame 12 minútový výstup na vrchol 643 m vysokej Venušinej sopky nachádzajúcej sa asi 7 km južne od Bruntálu. Vrcholový plochý kráter a bočné krátery sú pozostatkom jej činnosti pred 1,5 mil. rokov. Naša spiatočná cesta potom vedie popri vodných nádržiach Slezská Harta a Kružberská priehrada vybudovaných na rieke Moravici. Po prekonaní rozvodia medzi Moravicou a Odrou ešte navštevujeme pútnicke miesto Skála Panny Márie na brehu rieky Odry neďaleko mestečka Spálov v Oderských vrchoch a o ďalšiu hodinu a pol už doma postupne opúšťame prenajatý mikrobus.
Anton Opial
Takéto ideálne podmienky nastali vďaka mohutnej tlakovej výši, ktorá ovplyvnila počasie v strede Európy, aj počiatkom posledného októbrového týždňa. Po pár telefonátoch v nedeľu večer a pondelok ráno bolo všetko dojednané – mikrobus na dopravu aj záujemcovia a v utorok (28.10.2014) ráno o piatej sa postupne stretávame a vyrážame za našim, síce trochu vzdialeným, ale zato lákavým cieľom. Tým je najvyššia hora Hrubého Jeseníku, ale aj historických území Moravy a českého Sliezska, Praděd s nadmorskou výškou 1.491 m. Za úplne jasného počasia, ktoré dáva tušiť ďaleké výhľady, už krátko po ôsmej narýchlo raňajkujeme na parkovisku na Ovčárně, odkiaľ to máme na vrchol Pradědu necelé 4 km. Od turistického informačného miesta Praděd-rozcestí sa dostávame nad hornú hranicu lesa a s pribúdajúcou výškou sa rozširuje aj náš obzor. Územie južne od Jeseníkov je síce zahalené nízkou inverznou oblačnosťou, ale pohľad na západ ten stojí za to. Hneď za jeseníckymi „kopcami“ dominuje prvým snehom postriebrený vrchol Králického Sněžníka a v zníženine medzi ním a vrcholom Keprníku 1423 m priam žiaria Krkonoše aj so 128 km vzdialenou Sněžkou 1.603 m. Z poza Malého Dědu sa postupne vynára okresné sídlo Jeseník a za ním už len biela prikrývka z nízkej oblačnosti zahaľujúca Sliezsku nížinu na celom severnom horizonte.
Až po prekonaní hlavného hrebeňa severne od Pradědu však výhľady dosiahli „vrcholu“. Vľavo pod nami je len súvislé nekonečné more lesov. Dedinky učupené v hlbokých údoliach totiž nevidno. Ale to hlavné čo vidíme je o „trochu“ ďalej. Celkom jasne, napriek nízkemu Slnku, vidieť Sliezské Beskydy, hrebeň Moravsko sliezskych Beskýd od Prašivej až po Radhošť s dominantou každému známou - Lysou horou. Vpravo od Radhošťa vidieť siluetu západnej časti hrebeňa Javorníkov. V zníženine medzi Lysou horou a Smrekom časť malofatranského hrebeňa od Stohu po Chleb. A tí s dobrým zrakom vidia ešte aj to, čo ja už len s pomocou ďalekohľadu – ponad jablunkovskú brázdu mohutný val Vysokých Tatier vzdialený 210 km vzdušnou čiarou. Bol to vynikajúci výhľad aj keď by nebolo bývalo na škodu byť na vrchole Pradědu už o dve hodiny skôr.
Nadmieru spokojní s nie všedným a nie každodenným zážitkom schádzame autom do Karlovej Studánky, horského kúpeľného a rekreačného centra ležiaceho v údolí riečky Bielej Opavy. Jadro mestskej pamiatkovej zóny tvoria drevené kúpeľné domy empírového štýlu postavené v rokoch 1803-1893.
Na spiatočnej ceste si ešte dávame 12 minútový výstup na vrchol 643 m vysokej Venušinej sopky nachádzajúcej sa asi 7 km južne od Bruntálu. Vrcholový plochý kráter a bočné krátery sú pozostatkom jej činnosti pred 1,5 mil. rokov. Naša spiatočná cesta potom vedie popri vodných nádržiach Slezská Harta a Kružberská priehrada vybudovaných na rieke Moravici. Po prekonaní rozvodia medzi Moravicou a Odrou ešte navštevujeme pútnicke miesto Skála Panny Márie na brehu rieky Odry neďaleko mestečka Spálov v Oderských vrchoch a o ďalšiu hodinu a pol už doma postupne opúšťame prenajatý mikrobus.
Anton Opial
{gallery}fotogaleria/Turisti/Jeseniky2014{/gallery}
