Vinič hroznorodý sa pestuje vo vinohradoch (alebo viniciach). Na južnej Morave sa pestuje na takmer 17 000 hektároch. Hlavnými pestovanými odrodami sú Rizling rýnsky, Rulandské biele a Rulandské šedé. Z modrých odrôd je to Frankovka a Zweigeltrebe.
Tento malebný kraj láka k návšteve najmä v čase vinobrania. V sobotu 4. októbra 2014 „zlákal“ celkom 105 turistov (2 autobusy + mikrobus) – účastníkov turistického výletu, ktorý už po tretí krát v rade organizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou. Hlavným motívom výletu bola účasť na 38. ročníku turistického pochodu Slováckymi vinohrady.
Trasy tohto turistického pochodu vedú Podlužím – národopisnou oblasťou v najjužnejšom cípe Moravy. Toto územie patrí k najteplejším a najúrodnejším oblastiam v Českej republike vďaka čomu je aj vychýrenou vinárskou oblasťou.
Okrem asi desiatky tých čo sa rozhodli pre najdlhšiu 22 km trasu, vezú autobusy ostatných účastníkov výletu z Hodoníne ešte ďalej – do Dolných Bojanovíc, odkiaľ začína „naša“ 16 km dlhá trasa. Hneď od štartu pri reštaurácii Obecní dům v centre Dolných Bojanovíc začína pôsobiť symbióza turistov a majiteľov „vínnych sklepů“. Tá sa najmarkantnejšie prejavuje v severozápadnej časti obce, kde sú sústredené vínne sklepy, alebo tiež vínne sklípky. Domáci si ich ešte členia na klep (sklípek) – skladovacia miestnosť na víno vo fľašiach, sudoch či demižónoch. Tieto môžu byť aktívne v ktorých je teplota a vlhkosť udržiavaná klimatizačnou jednotkou, alebo pasívne, bez klimatizácie a tieto sú obyčajne vybudované pod zemou. Nadzemnému vínnemu sklepu sa často hovorí vinárna a malé vínne sklípky v ktorých sa skladuje menej ako 500 fliaš sú vínne komory.
Hlavnou komoditou, ktorá v ponuke počas pochodu prevláda je burčiak – čiastočne skvasený mušt z hrozna. Odborníci podľa štádia vykvasenia rozlišujú burčiak: sladký, vo vare, po zlomení, mydliňák a mladé víno – čo je asi pre drvivú väčšinu účastníkov nepodstatné, preto že im chutí každé jeho štádium.
Po opustení Sklepní ulice pokračujeme za obcou na malom návrší vpravo cestou medzi vinohradmi v lokalite Stará hora a Holčické na štátnu cestu Dolní Bojanovice – Starý Poddvorov. Z pohodového pochodu medzi vinohradmi nás „vystraší“ hlasná detonácia z plynového plašiča vtákov umiestneného tesne vedľa cesty práve vo chvíli keď popri ňom prechádzame.
Vďaka počasiu, ktoré sa nedrží predpovede podľa ktorej malo byť takmer jasno, musíme krátku prehánku pretrpieť pod dáždnikmi, alebo v pršiplášťoch. Na naše šťastie však prehánka netrvala viac ako desať minút.
Tesne pred prvými domami Starého Poddvorova nám miestny vinár zvážajúci úrodu hrozna ukazuje ako sa upršané leto prejaví na kvalite hrozna a ponúka nás okoštovať úrodu už premiestnenú do prepraviek. Ale pretože aj nekvalitnú úrodu je treba zužitkovať pri odchode poznamená, že „aj z toho bude bizniček“.
V centre obce stojí priamo uprostred cesty murovaná kaplnka z roku 1857. Kúsok od nej sa zdržiavane na kontrolnom stanovišti pečiatkovaním účastníckych preukazov a pokračujeme do údolia potoka Hrabínkova stružka za ktorou nasleduje stúpanie k 30 m vysokej kovovej rozhľadni Na Podluží postavenej v nadmorskej výške 260 m, na ktorú vedie 160 schodov.
Ani tu nechýbajú stánky s občerstvením a lavičkami na posedenie. Od rozhľadne to je do cieľa pochodu necelé tri kilometre po poľnej ceste na ktorej musíme obchádzať kaluže a zablatené úseky.
Cieľ pochodu je v Nechorách – unikátnej dedinke vzdialenej 1 km od obce Prušánky. Jej unikátnosť spočíva v tom, že sú ojedinelou ľuďmi vytvorenou lokalitou v ktorej nikto nebýva a všetky stavby slúžia na jeden účel – na výrobu vína. Zastavaná oblasť je dnes už taká rozsiahla, že sa v súčasnosti delí na Horné a Dolné Nechory.
Určite zaujímavou je história ich vzniku. Pôvodné Prušánecké vínne sklepy stávali hneď vedľa cesty do Čejkovíc v mieste kde stával najbližší kostol. Ale občania Prušániek, hlavne časť silnejšieho pohlavia, sa v nich zastavovala cestou na nedeľné bohoslužby a mnohí sa na omšu už vôbec nedostali. Preto vtedajší majitelia panstva nechali sklepy zbúrať a vystavať na dnešnom mieste a nový kostol nariadili postaviť priamo v Prušánkach.
Vďaka prítomnosti harmonikára s jeho hudobným nástrojom v autobuse a faktu, že počas pochodu si každý účastník prikúpil nejakú tú notu, ubehla spiatočná cesta vo veselom a pohodovom duchu.
Text a foto Anton Opial
Vinič hroznorodý sa pestuje vo vinohradoch (alebo viniciach). Na južnej Morave sa pestuje na takmer 17 000 hektároch. Hlavnými pestovanými odrodami sú Rizling rýnsky, Rulandské biele a Rulandské šedé. Z modrých odrôd je to Frankovka a Zweigeltrebe.Tento malebný kraj láka k návšteve najmä v čase vinobrania. V sobotu 4. októbra 2014 „zlákal“ celkom 105 turistov (2 autobusy + mikrobus) – účastníkov turistického výletu, ktorý už po tretí krát v rade organizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou. Hlavným motívom výletu bola účasť na 38. ročníku turistického pochodu Slováckymi vinohrady.
Trasy tohto turistického pochodu vedú Podlužím – národopisnou oblasťou v najjužnejšom cípe Moravy. Toto územie patrí k najteplejším a najúrodnejším oblastiam v Českej republike vďaka čomu je aj vychýrenou vinárskou oblasťou.
Okrem asi desiatky tých čo sa rozhodli pre najdlhšiu 22 km trasu, vezú autobusy ostatných účastníkov výletu z Hodoníne ešte ďalej – do Dolných Bojanovíc, odkiaľ začína „naša“ 16 km dlhá trasa. Hneď od štartu pri reštaurácii Obecní dům v centre Dolných Bojanovíc začína pôsobiť symbióza turistov a majiteľov „vínnych sklepů“. Tá sa najmarkantnejšie prejavuje v severozápadnej časti obce, kde sú sústredené vínne sklepy, alebo tiež vínne sklípky. Domáci si ich ešte členia na klep (sklípek) – skladovacia miestnosť na víno vo fľašiach, sudoch či demižónoch. Tieto môžu byť aktívne v ktorých je teplota a vlhkosť udržiavaná klimatizačnou jednotkou, alebo pasívne, bez klimatizácie a tieto sú obyčajne vybudované pod zemou. Nadzemnému vínnemu sklepu sa často hovorí vinárna a malé vínne sklípky v ktorých sa skladuje menej ako 500 fliaš sú vínne komory.
Hlavnou komoditou, ktorá v ponuke počas pochodu prevláda je burčiak – čiastočne skvasený mušt z hrozna. Odborníci podľa štádia vykvasenia rozlišujú burčiak: sladký, vo vare, po zlomení, mydliňák a mladé víno – čo je asi pre drvivú väčšinu účastníkov nepodstatné, preto že im chutí každé jeho štádium.
Po opustení Sklepní ulice pokračujeme za obcou na malom návrší vpravo cestou medzi vinohradmi v lokalite Stará hora a Holčické na štátnu cestu Dolní Bojanovice – Starý Poddvorov. Z pohodového pochodu medzi vinohradmi nás „vystraší“ hlasná detonácia z plynového plašiča vtákov umiestneného tesne vedľa cesty práve vo chvíli keď popri ňom prechádzame.
Vďaka počasiu, ktoré sa nedrží predpovede podľa ktorej malo byť takmer jasno, musíme krátku prehánku pretrpieť pod dáždnikmi, alebo v pršiplášťoch. Na naše šťastie však prehánka netrvala viac ako desať minút.
Tesne pred prvými domami Starého Poddvorova nám miestny vinár zvážajúci úrodu hrozna ukazuje ako sa upršané leto prejaví na kvalite hrozna a ponúka nás okoštovať úrodu už premiestnenú do prepraviek. Ale pretože aj nekvalitnú úrodu je treba zužitkovať pri odchode poznamená, že „aj z toho bude bizniček“.
V centre obce stojí priamo uprostred cesty murovaná kaplnka z roku 1857. Kúsok od nej sa zdržiavane na kontrolnom stanovišti pečiatkovaním účastníckych preukazov a pokračujeme do údolia potoka Hrabínkova stružka za ktorou nasleduje stúpanie k 30 m vysokej kovovej rozhľadni Na Podluží postavenej v nadmorskej výške 260 m, na ktorú vedie 160 schodov.
Ani tu nechýbajú stánky s občerstvením a lavičkami na posedenie. Od rozhľadne to je do cieľa pochodu necelé tri kilometre po poľnej ceste na ktorej musíme obchádzať kaluže a zablatené úseky.
Cieľ pochodu je v Nechorách – unikátnej dedinke vzdialenej 1 km od obce Prušánky. Jej unikátnosť spočíva v tom, že sú ojedinelou ľuďmi vytvorenou lokalitou v ktorej nikto nebýva a všetky stavby slúžia na jeden účel – na výrobu vína. Zastavaná oblasť je dnes už taká rozsiahla, že sa v súčasnosti delí na Horné a Dolné Nechory.
Určite zaujímavou je história ich vzniku. Pôvodné Prušánecké vínne sklepy stávali hneď vedľa cesty do Čejkovíc v mieste kde stával najbližší kostol. Ale občania Prušániek, hlavne časť silnejšieho pohlavia, sa v nich zastavovala cestou na nedeľné bohoslužby a mnohí sa na omšu už vôbec nedostali. Preto vtedajší majitelia panstva nechali sklepy zbúrať a vystavať na dnešnom mieste a nový kostol nariadili postaviť priamo v Prušánkach.
Vďaka prítomnosti harmonikára s jeho hudobným nástrojom v autobuse a faktu, že počas pochodu si každý účastník prikúpil nejakú tú notu, ubehla spiatočná cesta vo veselom a pohodovom duchu.
Text a foto Anton Opial
{gallery}fotogaleria/Turisti/Slovacke_vinohrady2014{/gallery}











