Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb_polsko_pieniny_02Cez sväto anenský víkend 26. - 27. 7. 2014 sa 49 účastníkov autobusového turistického výletu, ktorý organizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou, vybralo spoznávať krásy Podhalia a Pienín.

Podhalie je  región rozkladajúci sa v južnom Poľsku v povodí horného toku rieky Dunajec až po severné úpätia Vysokých Tatier a Pieniny sú krajinný celok  zaberajúci časť regiónu Zamagurie v severnej časti Spiša.
Následkom skorého ranného vstávania panuje v autobuse cestou cez Oravu „ospalá“ atmosféra. No pred príchodom na cestný hraničný priechod Suchá Hora – Chocholów je nutné ju ukončiť, pretože 5 km od tohto priechodu máme prvú zastávku – drevený kostol v dedine Witów. Je to naša prvá  zastávka na Szlaku architektúry drewnianej v Malopoľskom vojvodstve, ktorý spája 253 najcennejších a zaujímavých drevených objektov (kostolov, zvoničiek, drevených víl, domov či skanzenov).
Drevený kostol Panny Márie Karmelskej vo Witowe bol postavený v rokoch 1910-12 podľa návrhu Jana Tarczalowicza, architekta mesta Zakopané. Stavba má rámovú konštrukciu, steny sú zrubové a z vnútra aj zvonka sú obité doskami, ktoré sú umiestnené vertikálne. Kostol je obklopený arkádami. Novogotický hlavný oltár je dielom firmy z Tirolska. Vitrážové okná pochádzajú z roku1937.  Obdiv si zaslúži aj úprava okolia kostolíka.
V neďalekom Zakopanom máme v pláne, ktorý nám narúša uzávierka cesty do miestnej časti Szymoszkowa Poľana, vychádzkový prechod hrebeňom Gubalowky. Napokon to zvládame a pri dolnej stanici sedačkového výťahu na Butorowy Wierch 1160 m ešte čakáme na začiatok prevádzky.  Lanovka na dĺžke 1.600 m prekonáva výšku 272 m. V hornej časti trasy vedie priamo nad záhradkami chát, ktorých majitelia musia zrezávaním obmedzovať výškový rast drevín na svojich pozemkoch, aby neprekážali v pohybe sedačiek. S naberajúcou výškou, sa pri pohľade na juh otvárajú pre nás doposiaľ neznáme, panoramatické pohľady na vrcholy Vysokých a Západných Tatier nad ktorými sa napriek skorému predpoludniu rýchle vytvárajú kopovité búrkové mraky.
K pozemnej lanovke na opačnom konci hrebeňa Gubalovky prechádzame 2 km hrebeňovou partiou s takmer stálymi výhľadmi nielen na Tatry, ale smerom k severu aj na Podhalie s charakteristickým rozmiestnením intravilánov obcí vo vrcholových partiách oblých horských chrbtov, ktorému na horizonte dominuje pohorie Gorce. Cesta hrebeňom Gubalowky je súvisle lemovaná množstvom stánkov a atrakcií s často nevídaným počtom návštevníkov čím vytvára atmosféru moc sa neodlišujúcu od tej na Trhovisku v centre Zakopaného, kam sa za 3,5 minúty jazdy dostávame pozemnou lanovkou. Samotné Zakopané, ako vidiecky protipól mestského prostredia Krakowa, je plné nielen drevených historických budov a aj na zbežnú prehliadku architektonických pamiatok by bolo treba rezervovať podstatne viac času  ako jeden deň.
Ešte na území Zakopaného navštevujeme Kaplnku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Jaszczczurówce, založenú rodinou Uznańskich a postavenou v  rokoch 1904-1907. S vnútornou prehliadkou objektu sme museli počkať na skončenie práve prebiehajúceho sobáša.
Cestou Oswalda Balczera (poľského historika, ktorý v r. 1902 zastupoval vládu Galície v spore s Maďarskom o Morské oko v Tatrách pred arbitrážnym súdom v Grazi. Po vyhratom procese bola na území Tatier vytvorená nová hranica medzi Haličou a Maďarskom, ktorá platí dodnes) pokračujeme cez Lysú Poľanu do Tatranskej Javoriny obzrieť si drevený kostolík, ktorý nechal postaviť majiteľ tunajšieho  panstva Kristián Hohenlohe. Kostolík bol vysvätený v roku 1903 a zasvätený bol sv. Anne – patrónke lesníckych prác.
Susedným hraničným priechodom v Podspádoch prechádzame opäť do Poľska. Hneď za hranicou je na južnom okraji Jurgowa, na lúkach medzi štátnou cestou a Javorovým potokom, ktorý sa tu vlieva  do riečky Bialky, umiestnených 56 salašov - letníkov, ktoré sem boli majiteľmi premiestnené z pôvodných pastvísk v okolí. Nevyužívané však zostávajú aj tu a bez potrebnej údržby postupne chátrajú.
Ďalším navštíveným objektom bol kostol  Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Bukovine Tatrzaňskej, postavený v rokoch 1887-1900.  Je to síce stavba kombinovaná (kameň a drevo) no na kráse mu to nič neuberá. Hlavný oltár s bočnýni oltármi pochádzajú z roku 1907. V roku 1995 prešiel  rekonštrukciou po poškodení požiarom.
V Bialke Tatrzaňskej odbočujeme z hlavnej cesty vedúcej do Nového Targu a po prejdení riečky Bialky sa dostávame na územie Poľského Spiša. Poľského preto, že toto územie s 13 obcami severného Spiša bolo Česko-slovensko – Poľskou zmluvou z 24. apríla 1925, na základe rozhodnutia Konferencie Ligy národov z 12. marca 1924, pridelené Poľsku. Hneď v prvej obci Strybsz je posledná zastávka prvého dňa – drevený kostol sv. Alžbety. Máme šťastie na prítomnosť lektorky, ktorá nám o objekte z roku 1567, s vnútornou polychrómiou pochádzajúcou z roku 1647 podala odborný výklad v ktorom sa mimo iného dozvedáme, že pôvodná veža kostola aj so sakristiou bola odstránená pri rekonštrukcii v roku 1924 a vnútorné zariadenie kostola bolo premiestnené do nového farského tehlového kostola.
Horným Spišom potom prechádzame cez obce Lapsze Wyžne. Lapsze Nižne a Niedzicu do Lysej nad Dunajcom a popri rieke Dunajec do Červeného Kláštora na ubytovanie.
V nedeľu sa delíme podľa záujmu o pripravený program na dve skupiny. Jedna absolvuje plavbu na pltiach prielomom Dunajca a druhá sa vydáva na pešiu turistiku - pozrieť si prielom a pokochať sa výhľadmi z vyhliadkovej galérie na najvyššej skalnej veži v masíve Trzy Korony, Okrúhlice v n. v. 982 m. Spokojní s videným a spoznaným sa krátko popoludní opäť stretávame na pltisku v obci Stromowce Wyžne.
V obci Czorsztyn meníme menu a ideme si pozrieť  zakonzervovanú hradnú zrúcaninu rovnomenného hradu, ktorá sa vypína na teraz už nevysokom brale na ľavom brehu Jeziora Czorsztyňskiego, ktoré vzniklo prehradením rieky Dunajec. Na pravom brehu smerom k priehradnému múru sa týči „dvojička“ – zrúcanina hradu Niedzica. Z hradu Czorsyn sa núkajú pekné výhľady takmer na celé vodné dielo využívané na rekreáciu (plachetnice, člnkovanie, kúpanie, vyhliadkové plavby) a tiež do širokého okolia, ktorým na juhozápade dominujú Belianske Tatry.
Pokračujeme po severnom okraji priehrady a návštevy drevených sakrálnych pamiatok končíme tou „povestnou čerešničkou“. Je to najstarší drevený kostol v celom Poľsku – kostol sv. Michala Archanjela v Dębne Podhalanskom, postavený v roku 1490. Klenotmi vnútorného zariadenia sú unikátne činely,  historický kríž  z roku 1380 či neskorogotický bočný oltárny triptych zo začiatku 16. storočia. Prísna ochrana tejto kultúrnej pamiatky zapísanej na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco spočíva okrem iného aj v zákaze návštev interiéru počas daždivého počasia.
Domov to máme ešte takmer 180 km a tak tretinu tejto cesty absolvujeme bez zastávky zato však v úseku medzi Novým Targom a Jordanowom cestou poskytujúcou malebné krajinárske pohľady.  Zastavujeme sa až v okresnom mestečku Sucha Beskidzka. Dva dôvody spájame do jedného. V centre mesta stojí  mohutná drevená stavba – zájazdný hostinec Rím, pochádzajúca z druhej polovice osemnásteho storočia. Ako jedna z pamiatok na Szlaku drewianej architektúry je využívaná ako reštaurácia s kapacitou 180 miest a tak spájame obhliadku s prestávkou na posilnenie.
Vcelku spokojní sa s 15 minútovým meškaním oproti itineráru vydávame na posledný úsek našej dvojdennej cesty. Smer  Žywiec, Skalité, Čadca, Makov  a tí poslední „naokolo“ do Dolného Vadičova.
Ak Vás pri čítaní príspevku prepadla myšlienka na návštevu drevených kostolov netreba sa držať popísanej trasy. Vzhľadom na používanie najdostupnejšieho stavebného materiálu – dreva objavíte drevené kostoly aj oveľa bližšie od hraníc nášho okresu.
A na tie ešte bližšie, len „za humná“  - na Moravu a do Sliezska, sa možno vyberieme už skoro na jar.
Anton Opial
Podhalie je  región rozkladajúci sa v južnom Poľsku v povodí horného toku rieky Dunajec až po severné úpätia Vysokých Tatier a Pieniny sú krajinný celok  zaberajúci časť regiónu Zamagurie v severnej časti Spiša.
Následkom skorého ranného vstávania panuje v autobuse cestou cez Oravu „ospalá“ atmosféra. No pred príchodom na cestný hraničný priechod Suchá Hora – Chocholów je nutné ju ukončiť, pretože 5 km od tohto priechodu máme prvú zastávku – drevený kostol v dedine Witów. Je to naša prvá  zastávka na Szlaku architektúry drewnianej v Malopoľskom vojvodstve, ktorý spája 253 najcennejších a zaujímavých drevených objektov (kostolov, zvoničiek, drevených víl, domov či skanzenov).  
Drevený kostol Panny Márie Karmelskej vo Witowe bol postavený v rokoch 1910-12 podľa návrhu Jana Tarczalowicza, architekta mesta Zakopané. Stavba má rámovú konštrukciu, steny sú zrubové a z vnútra aj zvonka sú obité doskami, ktoré sú umiestnené vertikálne. Kostol je obklopený arkádami. Novogotický hlavný oltár je dielom firmy z Tirolska. Vitrážové okná pochádzajú z roku1937.  Obdiv si zaslúži aj úprava okolia kostolíka. 
V neďalekom Zakopanom máme v pláne, ktorý nám narúša uzávierka cesty do miestnej časti Szymoszkowa Poľana, vychádzkový prechod hrebeňom Gubalowky. Napokon to zvládame a pri dolnej stanici sedačkového výťahu na Butorowy Wierch 1160 m ešte čakáme na začiatok prevádzky.  Lanovka na dĺžke 1.600 m prekonáva výšku 272 m. V hornej časti trasy vedie priamo nad záhradkami chát, ktorých majitelia musia zrezávaním obmedzovať výškový rast drevín na svojich pozemkoch, aby neprekážali v pohybe sedačiek. S naberajúcou výškou, sa pri pohľade na juh otvárajú pre nás doposiaľ neznáme, panoramatické pohľady na vrcholy Vysokých a Západných Tatier nad ktorými sa napriek skorému predpoludniu rýchle vytvárajú kopovité búrkové mraky.
K pozemnej lanovke na opačnom konci hrebeňa Gubalovky prechádzame 2 km hrebeňovou partiou s takmer stálymi výhľadmi nielen na Tatry, ale smerom k severu aj na Podhalie s charakteristickým rozmiestnením intravilánov obcí vo vrcholových partiách oblých horských chrbtov, ktorému na horizonte dominuje pohorie Gorce. Cesta hrebeňom Gubalowky je súvisle lemovaná množstvom stánkov a atrakcií s často nevídaným počtom návštevníkov čím vytvára atmosféru moc sa neodlišujúcu od tej na Trhovisku v centre Zakopaného, kam sa za 3,5 minúty jazdy dostávame pozemnou lanovkou. Samotné Zakopané, ako vidiecky protipól mestského prostredia Krakowa, je plné nielen drevených historických budov a aj na zbežnú prehliadku architektonických pamiatok by bolo treba rezervovať podstatne viac času  ako jeden deň.
Ešte na území Zakopaného navštevujeme Kaplnku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Jaszczczurówce, založenú rodinou Uznańskich a postavenou v  rokoch 1904-1907. S vnútornou prehliadkou objektu sme museli počkať na skončenie práve prebiehajúceho sobáša.
Cestou Oswalda Balczera (poľského historika, ktorý v r. 1902 zastupoval vládu Galície v spore s Maďarskom o Morské oko v Tatrách pred arbitrážnym súdom v Grazi. Po vyhratom procese bola na území Tatier vytvorená nová hranica medzi Haličou a Maďarskom, ktorá platí dodnes) pokračujeme cez Lysú Poľanu do Tatranskej Javoriny obzrieť si drevený kostolík, ktorý nechal postaviť majiteľ tunajšieho  panstva Kristián Hohenlohe. Kostolík bol vysvätený v roku 1903 a zasvätený bol sv. Anne – patrónke lesníckych prác.
Susedným hraničným priechodom v Podspádoch prechádzame opäť do Poľska. Hneď za hranicou je na južnom okraji Jurgowa, na lúkach medzi štátnou cestou a Javorovým potokom, ktorý sa tu vlieva  do riečky Bialky, umiestnených 56 salašov - letníkov, ktoré sem boli majiteľmi premiestnené z pôvodných pastvísk v okolí. Nevyužívané však zostávajú aj tu a bez potrebnej údržby postupne chátrajú.Ďalším navštíveným objektom bol kostol  Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Bukovine Tatrzaňskej, postavený v rokoch 1887-1900.  Je to síce stavba kombinovaná (kameň a drevo) no na kráse mu to nič neuberá. Hlavný oltár s bočnýni oltármi pochádzajú z roku 1907. V roku 1995 prešiel  rekonštrukciou po poškodení požiarom.
V Bialke Tatrzaňskej odbočujeme z hlavnej cesty vedúcej do Nového Targu a po prejdení riečky Bialky sa dostávame na územie Poľského Spiša. Poľského preto, že toto územie s 13 obcami severného Spiša bolo Česko-slovensko – Poľskou zmluvou z 24. apríla 1925, na základe rozhodnutia Konferencie Ligy národov z 12. marca 1924, pridelené Poľsku. Hneď v prvej obci Strybsz je posledná zastávka prvého dňa – drevený kostol sv. Alžbety. Máme šťastie na prítomnosť lektorky, ktorá nám o objekte z roku 1567, s vnútornou polychrómiou pochádzajúcou z roku 1647 podala odborný výklad v ktorom sa mimo iného dozvedáme, že pôvodná veža kostola aj so sakristiou bola odstránená pri rekonštrukcii v roku 1924 a vnútorné zariadenie kostola bolo premiestnené do nového farského tehlového kostola.
Horným Spišom potom prechádzame cez obce Lapsze Wyžne. Lapsze Nižne a Niedzicu do Lysej nad Dunajcom a popri rieke Dunajec do Červeného Kláštora na ubytovanie.
V nedeľu sa delíme podľa záujmu o pripravený program na dve skupiny. Jedna absolvuje plavbu na pltiach prielomom Dunajca a druhá sa vydáva na pešiu turistiku - pozrieť si prielom a pokochať sa výhľadmi z vyhliadkovej galérie na najvyššej skalnej veži v masíve Trzy Korony, Okrúhlice v n. v. 982 m. Spokojní s videným a spoznaným sa krátko popoludní opäť stretávame na pltisku v obci Stromowce Wyžne. 
V obci Czorsztyn meníme menu a ideme si pozrieť  zakonzervovanú hradnú zrúcaninu rovnomenného hradu, ktorá sa vypína na teraz už nevysokom brale na ľavom brehu Jeziora Czorsztyňskiego, ktoré vzniklo prehradením rieky Dunajec. Na pravom brehu smerom k priehradnému múru sa týči „dvojička“ – zrúcanina hradu Niedzica. Z hradu Czorsyn sa núkajú pekné výhľady takmer na celé vodné dielo využívané na rekreáciu (plachetnice, člnkovanie, kúpanie, vyhliadkové plavby) a tiež do širokého okolia, ktorým na juhozápade dominujú Belianske Tatry. 
Pokračujeme po severnom okraji priehrady a návštevy drevených sakrálnych pamiatok končíme tou „povestnou čerešničkou“. Je to najstarší drevený kostol v celom Poľsku – kostol sv. Michala Archanjela v Dębne Podhalanskom, postavený v roku 1490. Klenotmi vnútorného zariadenia sú unikátne činely,  historický kríž  z roku 1380 či neskorogotický bočný oltárny triptych zo začiatku 16. storočia. Prísna ochrana tejto kultúrnej pamiatky zapísanej na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco spočíva okrem iného aj v zákaze návštev interiéru počas daždivého počasia.
Domov to máme ešte takmer 180 km a tak tretinu tejto cesty absolvujeme bez zastávky zato však v úseku medzi Novým Targom a Jordanowom cestou poskytujúcou malebné krajinárske pohľady.  
Zastavujeme sa až v okresnom mestečku Sucha Beskidzka. Dva dôvody spájame do jedného. V centre mesta stojí  mohutná drevená stavba – zájazdný hostinec Rím, pochádzajúca z druhej polovice osemnásteho storočia. Ako jedna z pamiatok na Szlaku drewianej architektúry je využívaná ako reštaurácia s kapacitou 180 miest a tak spájame obhliadku s prestávkou na posilnenie.
Vcelku spokojní sa s 15 minútovým meškaním oproti itineráru vydávame na posledný úsek našej dvojdennej cesty. Smer  Žywiec, Skalité, Čadca, Makov  a tí poslední „naokolo“ do Dolného Vadičova.
Ak Vás pri čítaní príspevku prepadla myšlienka na návštevu drevených kostolov netreba sa držať popísanej trasy. Vzhľadom na používanie najdostupnejšieho stavebného materiálu – dreva objavíte drevené kostoly aj oveľa bližšie od hraníc nášho okresu.
A na tie ešte bližšie, len „za humná“ - na Moravu a do Sliezska, sa možno vyberieme už skoro na jar.

Anton Opial

{gallery}fotogaleria/Turisti/Polsko_Pieniny{/gallery}  

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada