Už počas vianočných sviatkov som premýšľal nad návštevou Česko-Slovenského mechanického Betlehemu v Horní Lidči. Ale dať dohromady „partiu“ počas sviatkov by bolo určitým problémom a tak hneď po sviatkoch pridávam k návšteve Betlehemu aj nejaký turisticky atraktívny cieľ – rozhľadňu na vrchu Vartovna 651 m a zaujímavú NPR Pulčínske skaly.Deväť miestny mikrobus obsadzujeme na železničnej stanici Makov po príchode vlaku a najskôr údolím Vsetínskej, alebo tiež Hornej Bečvy, a potom proti prúdu jej ľavostranného prítoku Senice sa presúvame až na horný koniec valašskej obce Seninka. Cestou sa nízka oblačnosť pretrhala a takmer polooblačná obloha prispievala k dobrej nálade.
Náš dnešný prvý cieľ je z parkoviska vzdialený len 1,5 km. Jedno slovenské príslovie hovorí: nechváľ dňa pred večerom a k našej smole sa potvrdilo aj teraz. V dvoch tretinách výstupu sa obloha zamračila a zakrátko po snehových krúpkach prišiel aj dážď. Našťastie len v podobe krátkej a nie výdatnej prehánky, pretože dáždniky ostali na parkovisku v aute. Čo bolo ale naďalej zlé bola nízka oblačnosť zahaľujúca aj vrchol Vartovne a sprievodný dosť silný studený vietor.
A tak 37 m vysokú rozhľadňu, ktorá pre svoje architektonické riešenie dostala prívlastok valašská Eifelovka, obzeráme zahalenú prudko sa pohybujúcim závojom z chuchvalcov hmly. Napriek tomuto počasiu sa časť výpravy rozhodla vystúpiť na vyhliadkovú plošinu vo výške 35 m a „overiť si“ či naozaj nie je vidieť aj tú sľúbenú Malú Fatru.
Poprečítavame nainštalované informačné panely, užijeme čo-to proti bolesti v hrdle a s vierou, že druhý raz to dopadne lepšie začíname schádzať späť k autu. Ešte nemáme za sebou ani polovicu cesty a už sa na nás z modrej oblohy usmieva Slniečko. Oblaky sa rýchlo vzdiaľujú a rozširujú obzor. No ísť naspäť sa už nikomu nechce. Pri parkovisku obzeráme aspoň z vonku drevenú chalúpku postavenú v roku 1832, ktorá je chránenou pamiatkou.
O dvadsať päť minút neskôr už vystupujeme v Pulčíne, miestnej časti obce Francova Lhota, na parkovisku pri známej trampskej krčme U Wiliho.
Z parkoviska sú pekné výhľady na Biele Karpaty od Brumova až po jasne sa črtajúcu Veľkú Javorinu (970 m) s vysielačom, ponad južnú časť Vizovickej vrchoviny aj na Dolnomoravský úval a Vizovické vrchy ohraničujúce západný obzor. Poberieme veci a po červenej značke sa uberáme k najväčšiemu skalnému mestu na Morave. Z cesty teraz, po prechode nízkej oblačnosti, jasne vidíme rozhľadňu na Vartovni, kde sme boli pred chvíľou a popri verejnom táborisku schádzame do údolia Pulčínskeho potoka za ktorým začína 250 m úsek Pulčínskych skál – ozdoby najzápadnejšej časti javorníckeho hrebeňa.
Vychádzame hore Skalami, popod mohutnú stenu rozdelenú pôsobením prírodných živlov do masívných skalných blokov. Stúpanie je strmé, občas si treba pomôcť aj rukami. Pozornosť pútajú zakrpatené smreky a borovice pripútané koreňmi v úzkych štrbinách hladkých skál. Po dosiahnutí najvyššieho bodu pomenovaného Zbojnícky kostol, tvoriaceho predvrchol kopca Hradisko (773 m), ktorý na svojich svahoch ukrýva ešte viacero izolovaných skalných útvarov a tiež 4 väčšie pseudokrasové jaskyne zostupujeme Zámčiskovou cestou po červenej značke naspäť do údolia Pulčínskeho potoka. Pri upravenom prameni Dobrodějka s nekrytým posedením si dávame pauzu na občerstvenie – svačinu. Potom pokračujeme lúkami po ľavej strane potoka k spomínanému táborisku a späť do Pulčína. Hospoda 100dola je zatvorená a krčma u Wiliho tiež. Preto sa z parkoviska ešte pokocháme výhľadmi na Biele Karpaty s Javorinou, sadáme do auta a o 12.55 odchádzame.
Cesta k motorestu Čertove skaly netrvá ani desať minút. Kamennú Čertovú stenu – prírodný, skalný, pieskovcovo zlepencový val dlhý asi 150 m s výškou 6-25 m a šírkou len 3 metre, raj skalolezcov ospievaný mnohými povesťami – obzeráme najskôr z parkoviska a potom aj z reštaurácie motorestu. Dĺžku obeda nám limituje čas prehliadky Česko-Slovenského mechanického Betlehemu v Horní Lidči.
Výsledok umenia a zručnosti 15-tich rezbárskych majstrov z Čiech a Slovenska – Anton Kadura z Podvysokej a Tibor Vido z Prievidze – zaberá expozičnú plochu 65 m². Kulisy pre vyše 220 vyrezávaných postavičiek, z ktorých je 75 pohyblivých, tvorí viac ako 100 drevorezieb najznámejších objektov zo Zlínskeho a Trenčianskeho kraja – okrem iných: Trenčianskeho a Bojnického zámku, pútnych miest Velehradu, Hostýna, Radhošťa, Jurkovičových stavieb Maměnka a Libušín na Pustevnách a v Luhačoviciach.
Do skončenia prehliadky sa poobedie prehuplo do svojej druhej polovice a tak už neostáva čas na nič iné, len na cestu domov. Zvládame ju, vďaka nášmu obetavému vodičovi, v pohode a na Makove sa spokojní lúčime nielen s výletom, ale aj navzájom.
Anton Opial
Autorom ilustračných fotografií je Mgr. Vladimír Pekár
{gallery}fotogaleria/Bordel{/gallery}
Deväť miestny mikrobus obsadzujeme na železničnej stanici Makov po príchode vlaku a najskôr údolím Vsetínskej, alebo tiež Hornej Bečvy, a potom proti prúdu jej ľavostranného prítoku Senice sa presúvame až na horný koniec valašskej obce Seninka. Cestou sa nízka oblačnosť pretrhala a takmer polooblačná obloha prispievala k dobrej nálade. Náš dnešný prvý cieľ je z parkoviska vzdialený len 1,5 km. Jedno slovenské príslovie hovorí: nechváľ dňa pred večerom a k našej smole sa potvrdilo aj teraz. V dvoch tretinách výstupu sa obloha zamračila a zakrátko po snehových krúpkach prišiel aj dážď. Našťastie len v podobe krátkej a nie výdatnej prehánky, pretože dáždniky ostali na parkovisku v aute. Čo bolo ale naďalej zlé bola nízka oblačnosť zahaľujúca aj vrchol Vartovne a sprievodný dosť silný studený vietor. A tak 37 m vysokú rozhľadňu, ktorá pre svoje architektonické riešenie dostala prívlastok valašská Eifelovka, obzeráme zahalenú prudko sa pohybujúcim závojom z chuchvalcov hmly. Napriek tomuto počasiu sa časť výpravy rozhodla vystúpiť na vyhliadkovú plošinu vo výške 35 m a „overiť si“ či naozaj nie je vidieť aj tú sľúbenú Malú Fatru.
Poprečítavame nainštalované informačné panely, užijeme čo-to proti bolesti v hrdle a s vierou, že druhý raz to dopadne lepšie začíname schádzať späť k autu. Ešte nemáme za sebou ani polovicu cesty a už sa na nás z modrej oblohy usmieva Slniečko. Oblaky sa rýchlo vzdiaľujú a rozširujú obzor. No ísť naspäť sa už nikomu nechce. Pri parkovisku obzeráme aspoň z vonku drevenú chalúpku postavenú v roku 1832, ktorá je chránenou pamiatkou.
O dvadsať päť minút neskôr už vystupujeme v Pulčíne, miestnej časti obce Francova Lhota, na parkovisku pri známej trampskej krčme U Wiliho.
Z parkoviska sú pekné výhľady na Biele Karpaty od Brumova až po jasne sa črtajúcu Veľkú Javorinu (970 m) s vysielačom, ponad južnú časť Vizovickej vrchoviny aj na Dolnomoravský úval a Vizovické vrchy ohraničujúce západný obzor. Poberieme veci a po červenej značke sa uberáme k najväčšiemu skalnému mestu na Morave. Z cesty teraz, po prechode nízkej oblačnosti, jasne vidíme rozhľadňu na Vartovni, kde sme boli pred chvíľou a popri verejnom táborisku schádzame do údolia Pulčínskeho potoka za ktorým začína 250 m úsek Pulčínskych skál – ozdoby najzápadnejšej časti javorníckeho hrebeňa. Vychádzame hore Skalami, popod mohutnú stenu rozdelenú pôsobením prírodných živlov do masívných skalných blokov. Stúpanie je strmé, občas si treba pomôcť aj rukami. Pozornosť pútajú zakrpatené smreky a borovice pripútané koreňmi v úzkych štrbinách hladkých skál. Po dosiahnutí najvyššieho bodu pomenovaného Zbojnícky kostol, tvoriaceho predvrchol kopca Hradisko (773 m), ktorý na svojich svahoch ukrýva ešte viacero izolovaných skalných útvarov a tiež 4 väčšie pseudokrasové jaskyne zostupujeme Zámčiskovou cestou po červenej značke naspäť do údolia Pulčínskeho potoka. Pri upravenom prameni Dobrodějka s nekrytým posedením si dávame pauzu na občerstvenie – svačinu. Potom pokračujeme lúkami po ľavej strane potoka k spomínanému táborisku a späť do Pulčína. Hospoda 100dola je zatvorená a krčma u Wiliho tiež. Preto sa z parkoviska ešte pokocháme výhľadmi na Biele Karpaty s Javorinou, sadáme do auta a o 12.55 odchádzame.
Cesta k motorestu Čertove skaly netrvá ani desať minút. Kamennú Čertovú stenu – prírodný, skalný, pieskovcovo zlepencový val dlhý asi 150 m s výškou 6-25 m a šírkou len 3 metre, raj skalolezcov ospievaný mnohými povesťami – obzeráme najskôr z parkoviska a potom aj z reštaurácie motorestu. Dĺžku obeda nám limituje čas prehliadky Česko-Slovenského mechanického Betlehemu v Horní Lidči.
Výsledok umenia a zručnosti 15-tich rezbárskych majstrov z Čiech a Slovenska – Anton Kadura z Podvysokej a Tibor Vido z Prievidze – zaberá expozičnú plochu 65 m². Kulisy pre vyše 220 vyrezávaných postavičiek, z ktorých je 75 pohyblivých, tvorí viac ako 100 drevorezieb najznámejších objektov zo Zlínskeho a Trenčianskeho kraja – okrem iných: Trenčianskeho a Bojnického zámku, pútnych miest Velehradu, Hostýna, Radhošťa, Jurkovičových stavieb Maměnka a Libušín na Pustevnách a v Luhačoviciach.
Do skončenia prehliadky sa poobedie prehuplo do svojej druhej polovice a tak už neostáva čas na nič iné, len na cestu domov. Zvládame ju, vďaka nášmu obetavému vodičovi, v pohode a na Makove sa spokojní lúčime nielen s výletom, ale aj navzájom.
Anton Opial
Autorom ilustračných fotografií je Mgr. Vladimír Pekár
{gallery}fotogaleria/Turisti/Valassko2013{/gallery}
