Popri nevýhodách súvisiacich s dôchodkovým vekom majú dôchodcovia venujúci sa aktívne turistike aspoň jednu nespornú výhodu. Môžu totiž ísť na turistiku vtedy, keď je „pekné počasie“ a nemusia čakať na víkend s obavami či bude pekne, alebo nie.Pekné počasie bolo predpovedané aj na stredu 17. júla tohto roku a tak bolo rozhodnuté. Po zistení, že 9 miestny dopravný prostriedok je k dispozícii nasledovalo pár telefonátov a v stredu ráno od 03.30 hod. sa tento postupne od Makova do Turzovky napĺňa. Vyrážame a smerujeme na Oravu. V Dolnom Kubíne zaparkujeme pri železničnej stanici a autobusom SAD pokračujeme ešte 24 km do obce Chlebnice.
Oravská vrchovina, do ktorej máme namierené, nie je v teréne vyčlenená výraznými terénnymi hranicami. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Oravy v dĺžke 35 km s meniacou sa šírkou od 4 do 12 km. Charakterizuje ju pestrý a členitý terén. Napriek tomu však, podobne ako u iných krajov severného Slovenska osídlených počas valašskej kolonizácie, bola veľká časť lesnatého terénu premenená z časti na ornú pôdu, ale hlavne na lúky a pasienky zaberajúce aj najvyššie partie oblých chrbtov, z ktorých sa turistovi ponúkajú ďaleké výhľady, čo bolo hlavným dôvodom našej návštevy.
Z centra Chlebníc, ktorým dominuje kostol Nanebovzatia Panny Márie z r. 1767, sa krátko pred siedmou hodinou vydávame neznačkovanou cestou na západ. Ešte v intraviláne prekračujeme Malatinský potok za ktorým začína stúpanie smerom na kótu Ďavčovka 816 m. Po počiatočnom strmšom úseku sa stúpanie zmierňuje a nám sa pri spätnom pohľade obzor postupne rozširuje. V zníženine hrebeňa, ktorý je súčasťou Skorušinských vrchov, nad obcou Malé Borové sa ukazujú prvé vrcholy Roháčov. Vpravo od nich nám horizont uzatvárajú strmo sa dvíhajúce Prosečné, Lomno, Pravnáč a Sielnická hora tvoriace nesúvislý hrebeň Chočských vrchov. Na severovýchode vidieť proti jasnej oblohe vysielač na Magurke 1107 m v najvýchodnejšej časti hrebeňa Oravskej Magury.
Na hrebeni pod vrchom Ďavčovka sa stáčame na juh a nasleduje asi 1 km cesty lesom cez kótu 830 m. Po vyjdení z lesa sa nám otvárajú výhľady aj na sever a západ, ktorými sa už budeme kochať až do skončenia dnešnej túry. Pribúdajúca letná oblačnosť je dostatočne vysoká, aby nám nebránila vo výhľadoch na horstvá Oravskej Magury, Malej Fatry, severných výbežkov Veľkej Fatry a Chočských vrchov s dominatným Veľkým Chočom 1.611 m.
Mierne zvlneným prevažne lúčnatým hrebeňom so stálymi ďalekými výhľadmi medzi Malatinským
potokom a potokom Pribiš prichádzame na červenú značku západne od kóty Vrchy 927 m pri prvých domoch obce Malatiná. Z hrebeňa „nazrieme“ do dediny a objavujeme objekt s charakteristickou siluetou, ktorý by mohol byť reštauráciou. Nemýlili sme sa a tak si v miestnej reštaurácii dávame malé občerstvenie.
Potom späť na hrebeň a už pokračujeme po červenej turistickej značke. Denná doba sa priblížila obedu a „na vykurovaní atmosféry“ sa rozhodne nešetrí. Aj napriek polooblačnej oblohe je teplota zase na hranici rekordov.
Z malej vyvýšeniny 850 m hneď u severozápadnej časti obce a potom „o kúsok“ ďalej z kóty 796 m si vychutnávame ideálne kruhové výhľady na horstvá obkolesujúce tento nádherný región. Náš čas je limitovaný autobusovým spojom do Dolného Kubína a preto asfaltovou cestou vedúcou z Pribiša schádzame z hrebeňa kúsok pod obcou Osádka do doliny Ohnutého potoka, ktorou ešte pokračujeme
do obce Leštiny, odkiaľ nás spokojných s videným a spoznaným odváža autobus.
Popisovaná trasa síce viedla viac ako v dvoch tretinách mimo turistickej značky, ale je orientačne nenáročná pre každého kto vie aspoň trochu pozerať do mapy. Z turistického a krajinárskeho pohľadu ju hodnotím – super, a odporúčam.
Anton Opial
Pekné počasie bolo predpovedané aj na stredu 17. júla tohto roku a tak bolo rozhodnuté. Po zistení, že 9 miestny dopravný prostriedok je k dispozícii nasledovalo pár telefonátov a v stredu ráno od 03.30 hod. sa tento postupne od Makova do Turzovky napĺňa. Vyrážame a smerujeme na Oravu. V Dolnom Kubíne zaparkujeme pri železničnej stanici a autobusom SAD pokračujeme ešte 24 km do obce Chlebnice.Oravská vrchovina, do ktorej máme namierené, nie je v teréne vyčlenená výraznými terénnymi hranicami. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Oravy v dĺžke 35 km s meniacou sa šírkou od 4 do 12 km. Charakterizuje ju pestrý a členitý terén. Napriek tomu však, podobne ako u iných krajov severného Slovenska osídlených počas valašskej kolonizácie, bola veľká časť lesnatého terénu premenená z časti na ornú pôdu, ale hlavne na lúky a pasienky zaberajúce aj najvyššie partie oblých chrbtov, z ktorých sa turistovi ponúkajú ďaleké výhľady, čo bolo hlavným dôvodom našej návštevy.
Z centra Chlebníc, ktorým dominuje kostol Nanebovzatia Panny Márie z r. 1767, sa krátko pred siedmou hodinou vydávame neznačkovanou cestou na západ. Ešte v intraviláne prekračujeme Malatinský potok za ktorým začína stúpanie smerom na kótu Ďavčovka 816 m. Po počiatočnom strmšom úseku sa stúpanie zmierňuje a nám sa pri spätnom pohľade obzor postupne rozširuje. V zníženine hrebeňa, ktorý je súčasťou Skorušinských vrchov, nad obcou Malé Borové sa ukazujú prvé vrcholy Roháčov. Vpravo od nich nám horizont uzatvárajú strmo sa dvíhajúce Prosečné, Lomno, Pravnáč a Sielnická hora tvoriace nesúvislý hrebeň Chočských vrchov. Na severovýchode vidieť proti jasnej oblohe vysielač na Magurke 1107 m v najvýchodnejšej časti hrebeňa Oravskej Magury.
Na hrebeni pod vrchom Ďavčovka sa stáčame na juh a nasleduje asi 1 km cesty lesom cez kótu 830 m. Po vyjdení z lesa sa nám otvárajú výhľady aj na sever a západ, ktorými sa už budeme kochať až do skončenia dnešnej túry. Pribúdajúca letná oblačnosť je dostatočne vysoká, aby nám nebránila vo výhľadoch na horstvá Oravskej Magury, Malej Fatry, severných výbežkov Veľkej Fatry a Chočských vrchov s dominatným Veľkým Chočom 1.611 m.
Mierne zvlneným prevažne lúčnatým hrebeňom so stálymi ďalekými výhľadmi medzi Malatinským potokom a potokom Pribiš prichádzame na červenú značku západne od kóty Vrchy 927 m pri prvých domoch obce Malatiná. Z hrebeňa „nazrieme“ do dediny a objavujeme objekt s charakteristickou siluetou, ktorý by mohol byť reštauráciou. Nemýlili sme sa a tak si v miestnej reštaurácii dávame malé občerstvenie.
Potom späť na hrebeň a už pokračujeme po červenej turistickej značke. Denná doba sa priblížila obedu a „na vykurovaní atmosféry“ sa rozhodne nešetrí. Aj napriek polooblačnej oblohe je teplota zase na hranici rekordov.
Z malej vyvýšeniny 850 m hneď u severozápadnej časti obce a potom „o kúsok“ ďalej z kóty 796 m si vychutnávame ideálne kruhové výhľady na horstvá obkolesujúce tento nádherný región. Náš čas je limitovaný autobusovým spojom do Dolného Kubína a preto asfaltovou cestou vedúcou z Pribiša schádzame z hrebeňa kúsok pod obcou Osádka do doliny Ohnutého potoka, ktorou ešte pokračujeme do obce Leštiny, odkiaľ nás spokojných s videným a spoznaným odváža autobus.
Popisovaná trasa síce viedla viac ako v dvoch tretinách mimo turistickej značky, ale je orientačne nenáročná pre každého kto vie aspoň trochu pozerať do mapy. Z turistického a krajinárskeho pohľadu ju hodnotím – super, a odporúčam.
Anton Opial
{gallery}fotogaleria/Turisti/Oravska_vrchovina2013{/gallery}
