Na nedeľu 12. 08. 2012 si vysockí turisti naplánovali spoznávanie Oravskej vrchoviny. Ale po upršanej sobote bolo nedeľné ráno hmlisté a obloha zatiahnutá nízkou oblačnosťou zahaľujúcou kopce zhruba od výšky 700 m a tak v Dolnom Kubíne meníme plán. Prechod lúčnatými hrebeňmi Oravskej vrchoviny si nechávame v talóne na pekné počasie a cestujeme ďalej.Našim novým cieľom je obec Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je od 11. decembra 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva Unesco (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru). Vlkolínec, dnes miestna časť Ružomberka sa nachádza 6 km južne od tohto okresného mesta.
Po prehliadke sa presúvame do Šútova. Auto parkujeme hneď za dedinou pri bufete Fatranka , ktorý je v rámci „rozvoja“ cestovného ruchu a propagovanej slovenskej pohostinnosti samozrejme zatvorený napriek tomu, že tu počas tohto dňa postupne parkovalo určite viac ako 50 osobných áut.
Nás čakajú asi 4 kilometre chôdze proti toku Šútovského potoka, kde sa v tiesňave Tesné nachádza štvrtý najvyšší vodopád Slovenska – Šútovský vodopád.
Šútovský potok prameniaci v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene má tesne nad vodopádom šírku 2,5 metra a samotný vodopád dosahuje výšky 38 m.
V encyklopédii sa dočíta, že:
Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.
Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečišťa náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny voči erózii), v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.
Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinského prielomu v Ľubovnianskej vrchovine.
Na Slovensku sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád.
Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.
Anton Opial
Niekoľko fotografií z výletu si môžete pozrieť tu.
Našim novým cieľom je obec Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je od 11. decembra 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva Unesco (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru). Vlkolínec, dnes miestna časť Ružomberka sa nachádza 6 km južne od tohto okresného mesta.Po prehliadke sa presúvame do Šútova. Auto parkujeme hneď za dedinou pri bufete Fatranka , ktorý je v rámci „rozvoja“ cestovného ruchu a propagovanej slovenskej pohostinnosti samozrejme zatvorený napriek tomu, že tu počas tohto dňa postupne parkovalo určite viac ako 50 osobných áut.
Nás čakajú asi 4 kilometre chôdze proti toku Šútovského potoka, kde sa v tiesňave Tesné nachádza štvrtý najvyšší vodopád Slovenska – Šútovský vodopád.
Šútovský potok prameniaci v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene má tesne nad vodopádom šírku 2,5 metra a samotný vodopád dosahuje výšky 38 m.
V encyklopédii sa dočíta, že:
Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečišťa náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny voči erózii), v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.
Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinského prielomu v Ľubovnianskej vrchovine.
Na Slovensku sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád.
Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.
Anton Opial
Niekoľko fotografií z výletu si môžete pozrieť tu ...
{gallery}fotogaleria/Turisti/Oravska_vrchovina2012{/gallery}
