Tatra – Fatra – Mátra. Tri pohoria, ktoré podľa tradície predstavujú tri vrchy v našom štátnom znaku. Názory historikov sú síce odlišné, ale to nič nemení na skutočnosti, že pokiaľ prvé dve pohoria máme počas turistických akcií navštívené niekoľko krát, to tretie nachádzajúce sa na severe susedného Maďarska sme doposiaľ nenavštívili.
Preto Klub turistiky Vysoká nad Kysucou usporiadal cez víkend 2. - 3. apríla 2011 autobusový turisticko-poznávací výlet, ktorého hlavným cieľom bol výstup na najvyšší vrch pohoria Mátra – Kékes vysoký 1014 m, ktorý je zároveň aj najvyšším bodom krajiny našich južných susedov.
Mátra je najvyším pohorím Maďarska. Nachádza sa v severnom Maďarsku , medzi mestami Gyöngyös a Eger a medzi údoliami riek Tarn a Zagyva a je súčasťou Severného stredohoria. Je dlhé 40 km a široké 13 km. Celé pohorie je sopečného pôvodu, o čom svedčí nie len celá rada rudných ložísk, ale tiež mnoho teplých minerálnych prameňov, v hojnej miere využívaných na liečebné účely. Takýmito kúpeľmi je aj mestečko Parád ležiace na severnom úpätí najvyššieho vrcholu.
Na jeho zdolanie nebolo treba príliš veľa námahy, pretože z dedinky Matraháza ležiacej v nadmorskej výške necelých 700 m bolo treba prejsť len 3,5 km a prekonať okolo 350 metrov stúpania. Veľa domácich návštevníkov však na jeho zdolanie využije asfaltovú cestu končiacu až takmer na vrchole, kde sú okrem chát a televízneho vysielača s vyhliadkovou plošinou aj dve lyžiarske zjazdovky.
Poobede sme navštívili ruiny stredovekého hradu Sirok z ktorých sa vďaka zlepšujúcej dohľadnosti núkali krásne výhľady na hrebeň pohoria Mátra a Bukové vrchy na východe.
Ďalším našim sobotňajším cieľom bol hrad Šomoška, postavený na sopečnom vrchole priamo nad maďarskou obcou Somoskö. Medzi poslednými domami obce a hradom, čo je ani nie 100 metrov, prechádza štátna hranica. Z hlavnej veže hradu, postupne rekonštruovaného obcou Šiatorská Bukovinka, sa núkajú pekné výhľady na Cerovú vrchovinu - ktorá vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi až dvoma miliónmi rokov - a určite sa do pamäti natrvalo vryje pohľad na podhradie – spomínanú obec Somoskö, a vzdušnou čiarou asi 3 km vzdialenú siluetu hradu Salgó.
Pri zostupe z hradu, po Náučnom chodníku Šomoška, nemôže našej pozornosti uniknúť unikátny prírodný jav - kamenný vodopád. Tento čadičovo-kamenný vodopád objavili v 13. storočí pri stavbe samotného hradu Somoška. Je vysoký 9 metrov a jeho vek sa odhaduje na približne 4 milióny rokov.
Vysvetlenie jeho pôvodu možno nájsť v období, keď na území Slovenska boli činné sopky. Súčasťou ich aktivity bolo vyvieranie lávy. Keď sa láva dostala na zemský povrch, postupne tuhla. A takýmto spôsobom vznikali vyvreté horniny, ako je aj čadič. V prípade tohto kamenného vodopádu sa láva vylievala v päť až šesťbokých pravidelných stĺpčekoch.
Do obce Divín, neďaleko vodnej nádrže Ružiná, kde máme rezervované ubytovanie prichádzame už za silného súmraku.
Do rána sa počasie ešte zlepšilo a tak namiesto rannej rozvičky absolvujeme niekoľko minútový výstup na zrúcaninu hradu Divín, postaveného na vrchole vápencového brala priamo nad centrom dnešnej obce.
Potom nás po krátkom prevoze autobusom čaká pešia túra naprieč pohorím Ostrôžky z obce Píla do Detvy
Ostrôžky (najvyšší vrch Ostrôžka 877 m) majú charakter náhornej planiny, ktorú hlboko zarezané doliny rozčlenili na menšie celky. Na strmých svahoch sa zachovali pôvodné listnaté a zmiešané lesy no ostatné územie je zväčša odlesnené a pokryté mozaikou lúk, pasienkov, ornej pôdy s množstvom roztrúsených samôt (lazov) – typickým znakom kopaničiarskej kolonizácie v tejto časti Slovenska.
Po vytúženom občerstvení, ktorého sa nám dostalo až v cieli našej cesty, sadáme spokojní do autobusu, aby sme krátko po 19-tej hodine definitívne zakončili vydarený výlet, ktorého sa zúčastnilo 17 turistov z Vysokej.
Anton Opial
Videné si môžeme pripomenúť na záberoch účastníka výletu pána Jána Chromíka z Turzovky, ktoré nájdete TU.
