Farnosť Vysoká nad Kysucou sprístupnila vežu Farského chrámu sv. Matúša verejnosti
Drevené chalúpky a nad nimi sa čnejúca biela murovaná stavba kostola s vežou či zvonicou – obraz, ktorý sa po stáročia neodmysliteľne spája so slovenskou dedinou. Vysoká nad Kysucou nie je výnimkou.
Hoci pôvodné drevené chalúpky postupne ustúpili modernej zástavbe a obec sa premenila na rozvíjajúce sa vidiecke sídlo, jedna dominanta zostala. Farský chrám sv. Matúša je už 258 rokov neodmysliteľnou súčasťou Vysokej nad Kysucou.
Jeho veža svojou výraznou vertikálou presahuje okolitú zástavbu a už z diaľky púta pozornosť. Je však oveľa viac než iba architektonickou dominantou. Po celé generácie sprevádza život obyvateľov, pripomína plynutie času a je nemým svedkom významných okamihov ľudského života. Zvuk zvonov rozliehajúci sa vysockou dolinou oznamuje čas, pozýva na bohoslužby, sprevádza slávnostné chvíle, ale ohlasuje aj odchod človeka na večnosť.
Za múrmi chrámu a jeho veže sa pritom ukrývajú stáročia histórie, príbehov a svedectiev. A práve tieto priestory, po celé desaťročia bežnému návštevníkovi neprístupné, sa v roku 2026 po prvý raz otvorili verejnosti.
Od 300 zlatých k chrámu, ktorý pretrval stáročia
Pred zriadením samostatnej farnosti podliehali obyvatelia Vysokej evanjelickej aj katolíckej správe v Turzovke. S rastúcim počtom veriacich a vzhľadom na náročný horský terén však postupne narastala potreba vybudovať vlastný svätostánok, ktorý by sa stal prirodzeným centrom náboženského života obce.
Prvým významným impulzom bolo zloženie fundácie vo výške 300 zlatých vysockým rodákom a kňazom Jurajom Rudincom. K finančnej zbierke sa pridali miestni richtári Ján Skybík a Martin Rudinec, ktorí vyzbierali ďalších 100 zlatých. Významnú podporu poskytol aj majiteľ panstva knieža Mikuláš Esterházi.
Výstavbe predchádzala majetková výmena pozemkov na Vrchu Huslov. Samotný kostol sa staval v troch etapách približne od roku 1767 a dokončený bol už v roku 1768. Za mimoriadne krátky čas tak vznikla murovaná jednoloďová stavba s vnútorným zaklenutím, vežou, sakristiou a hlavným oltárom zasväteným sv. Matúšovi apoštolovi.
Ani nasledujúce desaťročia však chrám neobišli bez stavebných zásahov. V dôsledku zatekajúcej vody sa už v 18. storočí rozpadávalo vonkajšie obloženie veže. Väčšia oprava preto prebehla v rokoch 1799 – 1800 a v roku 1802 bola veža ukončená kupolami s pozláteným krížom.
Ani táto podoba však nebola definitívna. V roku 1830 vznikol nákres veže, aká by mala kostol vo Vysokej nad Kysucou v budúcnosti zdobiť – s typickou barokovou strechou cibuľovitého tvaru a oknami v hornej časti. Pozoruhodné je, že táto predstava čakala na svoje uskutočnenie takmer dve storočia. Do reality bola pretavená až v roku 2019.
Odvážna myšlienka dostala reálne kontúry
Snaha priblížiť verejnosti bohatú históriu chrámu a zároveň vdýchnuť jeho veži nový život stála pri zrode myšlienky sprístupniť ju návštevníkom.
Zverejnením výzvy programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov – Kultúra a cestovný ruch, začala dovtedy odvážna predstava postupne nadobúdať reálne kontúry.
Ideový zámer riešenia spracoval Mgr. art. Peter Čambál. Jeho cieľom bolo sprístupniť priestory veže Farského chrámu sv. Matúša, ktoré boli po celé desaťročia bežnému návštevníkovi neprístupné, a dať im nový význam nad rámec ich pôvodnej technickej funkcie.
Zámer počítal s úpravou vnútorných priestorov, vybudovaním nového schodiska a vytvorením expozície, ktorá prostredníctvom informačných panelov, fotografií a zachovaných historických fragmentov predstaví návštevníkom dejiny chrámu, zvonárstva i sakrálnych stavieb vo Vysokej nad Kysucou.
Pomyselným vrcholom celej myšlienky bolo umožniť ľuďom vystúpiť až do zvonice a pozrieť sa z najvyššieho poschodia veže na Vysokú nad Kysucou a okolitú krajinu z perspektívy, ktorá bola po stáročia vyhradená iba zvonom.
Ideový zámer sa stal hlavným podkladom na vypracovanie projektovej žiadosti, ktorá vznikla v spolupráci s cezhraničným partnerom – obcou Sviadnov v Českej republike.
Spoločný projekt dostal symbolický názov „Spoločná minulosť = spoločná prítomnosť = spoločná budúcnosť“. Už samotný názov vystihuje jeho hlavnú myšlienku – uchovávať spoločné kultúrne a historické dedičstvo tak, aby nezostalo iba spomienkou na minulosť, ale stalo sa živou súčasťou dneška a bolo zachované aj pre ďalšie generácie.
Projektová žiadosť bola úspešná. Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Vysoká nad Kysucou, získala na realizáciu projektu dotáciu vo výške 53 549,51 eur pričom celkové náklady na realizáciu projektu predstavovali sumu 62 653,07 eur.
Náročná premena útrob historickej veže
Samotná realizácia projektu predstavovala technicky mimoriadne náročný zásah do historického priestoru.
Z veže boli odstránené drevené schody a železné rebríky vrátane drevených podláh, pričom niektoré z pôvodných nosných trámov zostali zachované ako autentická súčasť stavby.
Keďže veža je kamennou stavbou svojím charakterom pripomínajúcou hradnú vežu, jej steny boli v troch etapách kompletne vyčistené a murivo spájajúce jednotlivé kamene bolo stabilizované. Pri vstupe na chór farského chrámu bola odstránená omietka až na pôvodný kameň, čím sa dosiahlo vizuálne prepojenie celého priestoru. Nová dlažba bola zvolená tak, aby prirodzene ladila s odkrytými kamennými stenami.
Technicky najrozsiahlejšou a zároveň najnáročnejšou časťou projektu sa stala výstavba úplne nového schodiska. Jednotlivé stupne boli kotvené priamo do stien po vnútornom obvode veže.
Výsledné riešenie však nie je iba technickou nevyhnutnosťou. Stalo sa jedným z najpôsobivejších prvkov celého priestoru. Otvorená konštrukcia umožňuje návštevníkovi doslova precítiť monumentálnu výšku veže. Už z jej najspodnejšej časti možno pri pohľade nahor zazrieť zvony vysoko nad hlavou.
Tam, kde po stáročia zneli iba zvony
Výraznou premenou prešla samotná zvonica. Vymenené boli všetky štyri okná, ktorých nové technické riešenie umožňuje nezávislé otvorenie hornej časti slúžiacej ako vyhliadka, zatiaľ čo spodná časť vytvára bezpečné a pevné zábradlie.
Upravené boli aj kamenné parapety všetkých okien, na ktoré môže návštevník bezpečne vystúpiť a vychutnať si pohľad na obec a okolitú kysuckú krajinu zo všetkých svetových strán.
Súčasťou projektu bola kompletná inštalácia elektrických rozvodov a skrytého LED osvetlenia. Svetlo zvýrazňujúce štruktúru pôvodného kamenného muriva dodalo interiéru neopakovateľnú atmosféru a ešte viac podčiarklo monumentalitu historického priestoru.
Keďže veža má slúžiť aj na organizovanie komentovaných prehliadok, celý priestor bol vybavený audiosystémom.
Rekonštrukčné práce zároveň priniesli aj nečakané objavy. V útrobách veže boli nájdené staré srdcia zvonov a historické technické prvky, ktoré v minulosti slúžili na ich rozhýbanie. Namiesto toho, aby zostali zabudnuté, boli dôkladne očistené, ošetrené konzervačným náterom a vrátené späť do priestoru. Dnes sú umiestnené na stenách veže a pôvodných drevených trámoch ako autentickí svedkovia jej minulosti.
Pomyselnou čerešničkou na torte sa stala inštalácia závesných informačných panelov s historickými fotografiami a informáciami o dejinách Farského chrámu sv. Matúša, sakrálnych stavbách v obci, zvonárstve, ale aj o cezhraničnom partnerovi projektu – obci Sviadnov.
Veža tak prestala byť iba cestou ku zvonom. Stala sa cestou dejinami.
Deň, keď sa veža po prvý raz otvorila ľuďom
Symbolickým zavŕšením úspešnej realizácie projektu bola slávnostná vernisáž vo štvrtok 27. augusta 2026.
O 10.00 hod. sa zaplnenému Farskému chrámu sv. Matúša ako prvý prihovoril vysocký farár František Mikuláš. Zdôraznil, že uskutočnenie projektu by nebolo možné bez cezhraničnej spolupráce s obcou Sviadnov na čele so starostom Davidom Novákom.
Zároveň privítal vzácnych hostí, medzi ktorými nechýbal hlavný ekonóm Žilinskej diecézy Peter Dubec, poslankyňa Žilinského samosprávneho kraja a starostka obce Korňa Marianna Bebčáková, starosta obce Makov Stanislav Gašparík, delegácia a návštevníci z partnerskej obce Sviadnov a, samozrejme, domáci farníci.
Starosta obce Sviadnov David Novák vo svojom príhovore pripomenul, že obec Sviadnov a Farnosť Vysoká nad Kysucou nespája iba jeden úspešne realizovaný projekt. Spája ich predovšetkým spoločná snaha chrániť históriu a kultúrne dedičstvo ako súčasť identity, ktorú máme povinnosť odovzdávať budúcim generáciám.
Kultúrny program následne prekročil pomyselnú štátnu hranicu. Ženská spevácka skupina Karlovjanky priniesla zo susednej Českej republiky do vysockého chrámu nádherné náboženské piesne.
Rovnako náročné ako samotná realizácia projektu je pretaviť prvotný nápad do konkrétnej podoby. V tomto prípade sa to podarilo autorovi ideového zámeru Petrovi Čambálovi, ktorý prítomným priblížil cestu od prvých predstáv až po výsledné architektonické a výtvarné riešenie veže.
Samostatný priestor patril aj tomu najvzácnejšiemu, čo sa vo veži nachádza – jej zvonom. Každý z nich je jedinečným dielom a každý nesie vlastný príbeh. Históriu vysockých zvonov spracoval historik Drahomír Velička, ktorý s ich osudmi oboznámil aj účastníkov slávnosti.
Ako posledný vystúpil s príhovorom starosta obce Vysoká nad Kysucou Anton Varecha. Priblížil prvotnú myšlienku vzniku projektu, cestu k jej uskutočneniu i náročnosť samotnej realizácie. Zároveň poďakoval všetkým, ktorí svojou prácou, odbornými vedomosťami, podporou či pomocou prispeli k úspešnému zavŕšeniu projektu.
Patrónka Slovenska rozozvučala celý chrám
Záver slávnostného programu patril Ľudovej hudbe Minárikovci. Ich náboženské piesne vzdali dôstojný hold nielen obnovenému priestoru, ale aj generáciám ľudí, ktorých životy boli s chrámom a jeho zvonmi späté.
Mimoriadne silný okamih nastal pri mariánskej piesni „Patrónka Slovenska“. K hudobníkom sa postupne pridal celý chrám a zaplnený priestor sa na niekoľko chvíľ spojil do jediného hlasu. Bol to symbolický okamih, ktorý azda najlepšie vystihol zmysel celého projektu – spojiť minulosť s prítomnosťou a historické dedičstvo opäť priblížiť ľuďom.
Úder zvona ako symbol nového začiatku
Po skončení slávnostnej časti programu sa hostia presunuli do zvonice Farského chrámu sv. Matúša. Práve tu vyvrcholilo celé podujatie. Hlavný ekonóm Žilinskej diecézy Peter Dubec zrekonštruované priestory požehnal. Následne úderom na hlavný zvon veže symbolicky „rozviazal“ zvony, ktoré museli byť počas realizácie stavebných prác odstavené z prevádzky. Po mesiacoch ticha sa tak vežou opäť rozoznel hlas zvona.
Hostia si následne mohli po skupinách prezrieť celé dielo, vystúpiť útrobami veže až k zvonom, zoznámiť sa s jej históriou a napokon sa pokochať výhľadmi na Vysokú nad Kysucou a okolitú krajinu.
Pod vežou im pritom vyhrávala Ľudová hudba Minárikovci a vytvorila atmosféru, ktorá dôstojne uzavrela deň symbolického otvorenia jednej z najstarších a najvýraznejších dominánt obce.
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť spojené v jednom diele
Realizáciou projektu „Spoločná minulosť = spoločná prítomnosť = spoločná budúcnosť“ dostala jedna z najvýraznejších dominánt Vysokej nad Kysucou úplne nový rozmer.
Podarilo sa zachovať autenticitu historického priestoru a zároveň ho citlivo prispôsobiť súčasnosti. Miesto, ktoré malo po stáročia predovšetkým technickú funkciu, sa premenilo na priestor poznávania, histórie, kultúry a nevšedného zážitku.
Veža Farského chrámu sv. Matúša bola po celé generácie miestom, odkiaľ zvony hovorili k ľuďom. Dnes môžu ľudia po prvý raz prísť k nim. Môžu vystúpiť po schodisku medzi stáročnými kamennými múrmi, dotknúť sa pohľadom pôvodných trámov a historických artefaktov, zastaviť sa pod mohutnými zvonmi a napokon sa z ich výšky zahľadieť na krajinu, ktorú tieto zvony sprevádzajú už celé generácie.
A práve tam, vysoko nad strechami domov, človek možno najlepšie pochopí skutočný význam celého projektu a veľkosť nášho stvorenia.
Nešlo iba o sprístupnenie veže.
Išlo o otvorenie priestoru, ktorý v sebe uchováva viac ako dve a pol storočia pamäti Vysokej nad Kysucou.
O spojenie toho, čo vytvorili naši predkovia, s ľuďmi dneška.
O zachovanie príbehu pre tých, ktorí prídu po nás.
Veža, ktorá už 258 rokov bdie nad Vysokou nad Kysucou, sa po prvý raz otvorila ľuďom. A odteraz už nebude iba dominantou, na ktorú sa pozeráme zdola. Stala sa miestom, z ktorého sa môžeme pozrieť na svoju obec zhora – a zároveň sa prostredníctvom jej príbehu obzrieť späť do vlastnej minulosti.
