Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb_posvetenieHK_00001Keď sa v roku 2009 podarilo, v rámci osláv 390. výročia založenia obce Vysoká nad Kysucou, slávnostne posvätiť farský kostol sv. Matúša v Ústredí obce, stanovili si správca farnosti vo Vysokej nad Kysucou Mgr. Peter Hrenák a  vedenie obce ďalší náročný cieľ – po vymaľovaní filiálneho kostola Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove zrealizovať i jeho posvätenie! Ako to však už býva ku každému cieľu vedie ťažká a dlhá cesta.


Na veľkú radosť veriacich z Vyšného Kelčova sa myšlienka či sen naplnili v sobotu 13. novembra 2010, kedy sa vo Vyšnom Kelčove písala história. Počas slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval Mons. Tomáš Galis – žilinský diecézny biskup, bol obradom pomazania obetného stola a konsekračných krížov na stenách chrámu, kostol Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove slávnostne posvätený!

Dovoľte, aby sme Vám priblížili históriu filiálneho kostola Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove:
Dolina Kelčov patrí ako jedna z osád k Vysokej nad Kysucou od jej vzniku. Prvú písomnú zmienku o obci Vysoká datujeme do roku 1616. Kelčov sa prvýkrát v známych historických prameňoch spomína v roku 1653 a potom už viackrát v priebehu II. polovice 17. storočia, napr. v roku 1690. V prvom prípade išlo o obhliadku hraníc medzi Hukvaldským a Bytčianskym panstvom, kde sa medzi hraničnými bodmi spomína hora Kelčová.
Prvé správy o náboženskom živote farníkov v Kelčove pochádzajú už z roku 1815. Historické pramene uvádzajú, že farník Ján Matejov zložil fundáciu 20 zlatých na kríž, ktorý bol postavený v doline Kelčov. Ten spomína už kanonická vizitácia z roku 1798, stál pri  ústí kelčovskej doliny. Zo spomenutej sumy sa potom kríž vydržiaval a v prípade nutnosti opravoval. Niekedy v období 1832 -1833 sa kríž zrútil a podľa biskupského nariadenia sa postavil nový s nákladom 24 zlatých a 52 denárov. Bol vyrobený z dubového dreva.
V roku 1911 sa v osade Kelčov uvádza 1066 katolíkov a 7 Židov. V  čase kedy sa začal stavať filiálny kostol v Kelčove, žilo v celej obci, podľa sčítania ľudu 3874 obyvateľov. Hlavným dôvodom jeho stavby bol práve zvyšujúci sa počet obyvateľov v jednotlivých osadách a v prípade Kelčova aj značná vzdialenosť od farského kostola, približne 6 – 13 km. Netreba zvlášť pripomínať, že najmä v zimných mesiacoch sťažovali prístup veriacim do kostola, ale aj kňazovi k veriacim drsné poveternostné podmienky a náročný horský terén.  Rozhodnutie postaviť kostol muselo dozrievať dlhšie. Plán i rozpočet pre stavbu kostola bol vyhotovený v arcibiskupskom stavebnom úrade v Kroměříži. S realizáciou samotnej stavby sa začalo v septembri 1930, vyskytli sa však prvé problémy. Stále daždivé počasie nedovoľovalo pokračovať v prácach podľa plánu a zapríčinilo viacero zbytočných výloh. Práce tak boli preložené na jar budúceho roka. V obecnej kronike sa v roku 1931 píše: „Hneď zavčas z jari započalo sa s prácami na stavbe kostola v Kelčove. Bohužiaľ zase s prekážkami, teraz však väčšími.“  Na jar 1931 nasledoval opätovný pokus stavebných prác, tentokrát bola prekážkou hospodárska kríza. Kronikár to popisuje nasledovne: „Touto prekážkou bola hospodárska kríza, ktorá nám stavbu ohrožila po stránke finančnej tým, že ľud zaviazavši sa prispieť najvyššou možnou mierou na stavbu, nemôhol dostať sľubu, lebo jeho jediný zdroj príjmu – drevo, nemá cenu ale i cez to, že pomoc amerických bratov a sestier neprichádza, alebo neprišla, len minimálna....“ Napriek uvedeným ťažkostiam  sa kostol predsa len podarilo v priebehu niekoľkých mesiacov dokončiť a tak mohol miestny farár Štefan Leitman 27. júla 1931 poslať na Biskupský úrad list, kde s radosťou oznamoval, že filiálny kostolík Božského Srdca Ježišovho je vystavený a zariadený. V liste ďalej žiadal o vykonanie benedikcie (požehnania) kostola, aby mu bolo dovolené v novom kostole slúžiť omše, krstiť a aby tu mohla byť uchovávaná Najsvätejšia Sviatosť. Podľa predstáv farára sa tu mali konať sv. omše každý mesiac raz v nedeľu, a každý týždeň v určený deň (pôvodne v utorok). Š. Leitman dostal na svoje žiadosti súhlas a okrem toho od biskupa Kmeťka prišla odpoveď: „Zprávu o postavení nového kostola v Hornom Kelčove s uspokojením som vzal v známosť. Je to pekný dôkaz tak Vašej, ako aj horlivosti veriacich.“  Požehnanie kostola mal vykonať alebo priamo biskup alebo pápežský protonotár a žilinský farár Tomáš Ružička. V otázke dátumu požehnania sa dochovali dve správy, kým kronikár uvádza dátum 30. august 1931, farár Leitman vo svojom liste píše o 23. auguste. Veriť však budeme skôr prameňom. V posledný júlový deň oznámil biskup vysockému farárovi, že v záležitosti požehnania mu dá čoskoro vedieť, či ho bude vykonávať sám alebo niekoho deleguje. O týždeň, 6. augusta biskup oznámil, že benedikciu vykoná 23. augusta spomínaný žilinský farár a dekan Tomáš Ružička. Za účasti početného kysuckého ľudu požehnal nový kelčovský kostolík a celebroval v ňom prvú sv. omšu.
Kostolík sa postupne zariaďoval, pôvodný drevený oltár nahradil v roku 1947 oltár zo žuly – dar amerického rodáka. Do kostola bol zaobstaraný aj organ, ktorý ale farníci pomerne dlho splácali. V polovici septembra 1936 činila jedna zo zbierok  na tento účel 869 korún, no dlh bol ešte stále vysoký, 4000 korún. V pôvodnom vybavení kostola boli dva rady po 16 laviciach, v posvätnej výbave sa spomína pozlátený kalich, pozlátené cibórium, monštrancia, procesiový kríž, ornáty, alby a ďalšie iné potrebné veci k slúženiu sv. omší a vysluhovaniu sviatostí. Okrem krstov sa tu totiž konali aj sobáše – napr. v roku 1936 si tu svoje „áno“ povedali Jozef Horák zo Starých Hámrov a Anna Janošcová. Zaujímavú poznámku v súvislosti s kelčovským kostolom nachádzame vo farskom časopise Posol kresťanskej rodiny (vyšlo len 10 čísiel v priebehu roka 1936), kde sa spomína, že učiteľ Ľudovít Koyš vynikal nielen obetavou prácou v škole, ale aj ako zručný režisér divadiel a hlavne ako cvičiteľ kostolného spevu na Hornom Kelčove. 
Kostol mal vo veži pôvodne jeden zvon, neskôr pribudol ďalší, darom od amerického rodáka. V roku 1949 pribudlo 14 zastavení krížovej cesty. V nasledujúcom roku bol pri kostole zriadený cintorín, posvätený miestnym farárom Michalom Časnochom. V roku 1957 bol z farského kostola do Horného Kelčova presunutý organ. Tento starý organ však neslúžil svojmu účelu dlho. V apríli 1966 sa farár Časnocha snažil o zakúpenie nového organa, ktorého náklady činili 54 000 Kčs. Tie mal sčasti pokryť dar od amerického rodáka Vincenta Pavlíka a sčasti mali byť financie použité zo zbierky. Vincent Pavlík chcel pôvodne pre kostol zaobstarať nový zvon, ale keďže bol organ potrebnejší, financie sa využili na zaobstaranie organu.  V roku 1976 sa v kostole vymenila stará, drevená, plesňou napadnutá podlaha za novú, mramorovú. Rovnako bol vymenený obetný stôl a ambóna.  V tom istom roku nasledovala výstavba novej ohrady okolo kostola z južnej a západnej strany.
Spomenutý farár Michal Časnocha pôsobil vo Vysokej od roku 1948 až do svojej smrti v roku 1985. Popri ňom v rokoch 1949 – 59 bol ako kaplán Vincent Kráľ, o ktorom pramene hovoria ako o vysunutom administrátorovi kostola v Kelčove, ale po jeho zatknutí bol kostol výhradne v správe duchovného vo Vysokej.
Nádejame sa, že v budúcnosti sa vytvorí priestor na podrobnejšie poodhalenie nových skutočností, ktoré zaplnia biele miesta súčasného historického poznania o náboženskom živote vo farnosti Vysoká nad Kysucou, ale i zvlášť vo Vyšnom Kelčove, lebo každý správca farnosti, ktorí pôsobili v obci Vysoká nad Kysucou, sa svojou snahou o údržbu a zveľaďovanie tejto jedinečnej stavby neodmysliteľne a navždy zapísali do jeho histórie a navzájom nadväzujúc na svoju prácu, kostolu Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove dali dnešný vzhľad.
Súčasnú podobu interiéru, tomuto zaujímavému kostolíku, dal v auguste roku 2010 kreatívny tým GloriaDei na čele s akademickým maliarom pánom Petrom Čambalom.
Napriek tomu, že na budúci rok uplynie od dostavby filiálneho kostola Božského Srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove „len“ 80 rokov, má zaujímavú históriu, do ktorej sa dňa 13. novembra 2010 zaradila i prvá najdôležitejšia udalosť po jeho výstavbe a to nič iné ako skutočnosť, že tento deň bude a naveky ostáva dňom, kedy žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis kostol Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove slávnostne posvätil ...

Autori textu: Mgr. Drahomír Velička PhD.
                      Mgr. Anton Varecha - záver
                     Veľké poďakovanie patrí vdp. Mgr. Róbertovi Dormanovi, za pomoc pri získavaní historických materiálov a dokladov!


Samozrejme na tomto mieste Vám prinášame niekoľko fotografií z tejto historickej udalosti. Ich autorom je Lukáš Kubinec ....
{gallery}fotogaleria/Kostol_H_K/Konsekracia{/gallery}

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada