thumb TżeÁtk a RozhĖadne Krnovska 082Nad okolitý terén vyvýšené miesta poskytujúce dobrý výhľad do okolia využíval človek odpradávna. Budoval si na nich svoje, mnohokrát aj opevnené, sídla. Dobre poslúžili cestovateľom ako orientačné body a zároveň ako miesta z ktorých sa bolo možné lepšie zorientovať v teréne. Neskôr ako miesta vhodné na odosielanie dohodnutých výstražných signálov – ohňových v noci a dymových vo dne. V stredoveku sa na takýchto miestach stavali hlásky. Najstaršou takouto dochovanou stavbou je Vartovka nad mestom Krupina, ktorá slúži, dnes už samozrejme na pozmenené účely, viac ako 450 rokov.

Postupne takéto výhľadové body začali vyhľadávať vyznávači rozvíjajúcej sa turistiky, ako miesta umožňujúce dôkladnejšie spoznávať okolie navštívenej oblasti. V tých časoch sa začína hľadať spôsob ako jestvujúci horizont rozšíriť a umožniť väčšiu dohľadnosť z týchto lokalít. Najstaršou, za týmto účelom postavenou stavbou, je rozhľadňa na Sitne, ktorú nechal postaviť Andrej Jozef Koháry majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone. Postavená bola v rokoch 1736-1736 a dnes sa môže hrdiť „titulom“ najstaršej rozhľadne na Európskom kontinente.

Ďalšie rozhľadne sa začínajú budovať až v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia a objavujú sa v turisticky najviac navštevovaných pohoriach. Iniciátormi výstavby boli členovia vznikajúcich turistických spolkov, ktorí si nachádzali čoraz častejšie cesty do prírody spájané s poznávaním krajiny.

Na Slovensku máme v súčasnosti okolo 140 stavieb nazývaných rozhľadne. Z tohto počtu môžeme kľudne odpočítať možno aj viac ako tretinu „špuntov“ s výškou od troch do osem metrov, reštauračných či motorestových majákov, čím sa tento počet rapídne zníži.

V susednej Českej republike je v súčasnosti viac ako 400 rozhľadní a trendu výstavby „špuntov“ financovaných premrhávaním prostriedkov čerpaných z EU je tu tiež viac ako dosť.

S cieľom spoznať tie krajšie rozhľadne a vychutnať si výhľady z nich pripravil Klub turistiky Vysoká nad Kysucou autobusový turisticky poznávací výlet na Rozhľadne Krnovska. V sobotu 24. februára 2018 smeruje na „Prajzskú“ autobus s turistami z celých Kysúc. Chrípková epidémia zabezpečila 4 neobsadené miesta, čo by tým zdravým účastníkom vôbec nevadilo, keby sa opäť nesekli v predpovedi meteorológovia. Prejdením Beskýd sa dostávame do hmlistého počasia a to sa s našim približujúcim cieľom ešte zhoršuje. A tak si užívame snehové prehánky sprevádzané skôr silným, než čerstvým vetrom.

Nakoniec mám predsa len šťastie praje, lebo počas návštevy každej rozhľadne sa na krátku dobu počasie umúdrilo, sem tam vykuklo aj slniečko a umožnilo aspoň celkom slušné výhľady. Prvou z navštívených rozhľadní je 22 m vysoká kamenná rozhľadňa na kopci Strážiště nad obcou Úvalno, ktorá nesie meno rodáka Hanse Kudlicha (1823-1917), lekára a rakúskeho politika, ktorý sa dostal do dejín ako „osloboditeľ sedliakov“. V roku 2012 bolo vo svete 76 pomníkov nesúcich jeho meno. Z toho 16 z pôvodných 64-och je v Českej republike. Keďže sezóna väčšiny rozhľadní začína až mesiacom apríl, nás na tejto kamennej stavbe, postavenej presne za jeden rok od poklepania základného kameňa a uvedenej do prevádzky 21.9.2013, očakáva ochotný starosta obce Úvalno, aby nám na ňu umožnil prístup. Z jej vrcholu vidíme vzdušnou čiarou 3,5 km vzdialený náš ďalší cieľ kopec Cvilín 441 m s pútnickým kostolom a rozhľadňou a okolie do maximálne desať kilometrovej vzdialenosti.

Na Cvilín, vypínajúci sa juhovýchodne od mesta Krnov, prichádzame takmer zároveň so správcom rozhľadne, ktorý nám, po predchádzajúcom telefonickom rozhovore, zabezpečil sprístupnenie kamennej rozhľadne okrúhleho pôdorysu vysokej 29 m. Rozhľadňa bola dostavaná v roku 1903.Pri jednom z výhľad zobrazujúcich panelov si len povzdychneme, keď čítame názvy viditeľných vrchov Radhošť či Lysá hora. Aspoň, že mesto Krnov a jeho okolie s meandrujúcou hraničnou riekou Opavou máme ako na dlani. Na tejto, ako aj na ďalších navštívených rozhľadniach počas tohto výletu, znepríjemňuje pobyt už spomínaný studený severný vietor.

Pútnický kostol Panny Márie Sedembolestnej, na parkovisku pri ktorom parkujeme, je zatvorený a tak sa musíme uspokojiť s jeho vonkajšou obhliadkou a popri ňom vystavanej Krížovej cesty. Do centra Krnova prichádzame pred dohovoreným termínom s kaplánom rímskokatolíckej farnosti v Krnove, ktorý nám sprostredkovala mestská informačná kancelária. On nám umožnil výstup na 63 m vysokú vežu kostola sv. Martina. Z jej ochozu máme celý Krnov aj s blízkym okolím ako na dlani. Obísť tento ochoz každú hodinu a pozorovať mesto mal za povinnosť mestský strážnik, ktorý žil so svojou rodinou v malej miestnosti umiestnenej vo výške 50 m. Funkcia mestského strážnika fungovala až do roku 1900. Po návrate do ulíc mesta máme vyhradený čas aj na krátku individuálnu obhliadku mesta a obed.

Poobede nás čaká ešte takmer 30 km cesty autobusom k poslednej na dnes naplánovanej rozhľadni Hraničný vrch. Táto 536 m vysoká zalesnená kóta sa nachádza 3 km severovýchodne od mesta Město Albrechtice. Jedná sa o netradičnú rozhľadňu, ktorá vznikla prepojením dvoch samostatných telekomunikačných stožiarov pevnou lávkou vo výške 25 m nad zemou. Počas pretrhanej oblačnosti údajne niektorí „šťastlivci“ videli na okamih aj vežu vysielača na vrchole Pradědu. V silnom vetre sa už prejavili aj nie celkom príjemné slabé výkyvy rozhľadne. Počas nášho pobytu na rozhľadni sledujeme ako sa od severu blíži ďalšia snehová prehánka, čo urýchľuje náš odchod z tohto perfektného výhľadového miesta.

Počasie skrátilo našu prehliadku a tak sa, bez zastávky na spiatočnej ceste, dostávame do Čadce o hodinu skôr ako sme mali v pláne.

 

Text: Anton Opial