thumb VreÁüovka 012Druhé tohtoročné potulky seniorov sme v utorok 16. 1. 2018 nasmerovali do Poľska. Hneď po vystúpení z autobusu na konečnej zastávke SAD vo Vreščovke, kde je väčšina z 19-tich účastníkov po prvý krát, prišlo na rad „babušenie“. Meteorologická výstraha na silný vietor sa napĺňa. Pri mínusovej teplote vzduchu byť bez pokrývky hlavy, alebo bez rukavíc, by určite malo za následok zdravotné problémy.

Prvé naše kroky vedú k murovanej kaplnke so zvoničkou postavenej len pár metrov od autobusovej zastávky. K jej vzhľadu, ktorý akoby ešte žiaril „novotou“ sa mi akosi nepozdáva údaj na internete, že: „Obdobie výstavby ako aj meno staviteľa je neznáme“.

Od autobusovej zastávky musíme prejsť na pravý breh potoka Vreščovka – 6,5 km dlhého ľavostranného prítoku Skaliťanky, alebo už Čierňanky? Od jeho prekročenia ideme do Vreščovského sedla spočiatku strmo stúpajúcou asfaltovou cestou vybudovanou v rámci programu medzinárodnej spolupráce Interreg, pokračujúcou na poľskej strane do obce Sol. Výhľady z cesty, sú vzhľadom na našu nadmorskú výšku, tak akurát na najbližšie okolie. Nad domami osady vykúka južným smerom vrchol Kykule 1087 m a z pod osady Granizne sa pred nami objaví masívny Rachowiec a vľavo od neho aj pár domov rovnomennej osady. Vo Vreščovskom sedle sa k silnému vetru pridáva aj krátka snehová prehánka. Nie je tu vhodné počasie na väčšie zdržovanie sa a preto čo najskôr schádzame do „závetria“. Pri prvých domoch osady Graniczne je už účinok vetra takmer zanedbateľný a nasleduje pohodová časť dnešnej túry. Z prudko klesajúcej cesty popri potoku Selanka sledujeme zmenu architektúry stavieb roztrúsených v doline aj vysoko na strmých okolitých svahoch. Väčšina z tých postavených popri ceste slúži na rekreáciu.

Solanka je jeden z dvoch potokov (druhým je Czarne) sútokom ktorých vzniká rieka Soła – 99 km dlhý pravostranný prítok Wisly. Názov potoka Solanka, od ktorého bol odvodený aj názov obce Sol, nie je náhodný. Z vody z prameňov popri jeho hornom toku sa v minulosti získavala odparovaním soľ . S touto ťažbou sa prestalo začiatkom 19. storočia (v roku 1808) a v roku 1823 ešte rakúska vláda aj zakázala tento spôsob získavania soli a nariadila znehodnotiť žriedla. V miestnej časti Piętki odbočujeme z doliny Solanky a modrou turistickou značkou, ktorá je nie v práve najlepšom stave, smerujeme k turistickej chate Na Beskydku nad Zwardňom. Počas stúpania prichádza silná snehová prehánka silne skracujúca dohľadnosť a vietor zosilnieva úmerne s naším približovaním sa k hrebeňu. V týchto nie príliš „komfortných“ podmienkach sme mali v pláne pokračovať otvoreným hrebeňom na Mały Rachowiec no pri predstave, že to bude v takomto nečase sa to po krátkej debate rozhodujeme vzdať.

Nevyužívame ani otvorenú chatu Na Beskydku a snažíme sa byť čo najskôr v závetrí – pod hrebeňom. Popri štátnej hranici schádzame smerom do Zwardoňa a po žltej turistickej značke potom pokračujeme k zatvorenému bufetu Snežienka pri lyžiarskom vleku v Skalitom, Serafínove. Miestnou komunikáciou prechádzame popod všetky tri „k zániku odsúdené?“ lyžiarske vleky, k autobusovej zastávke Skalité, Kožak. Autobusy do Čadce odchádzajú v dosť krátkych intervaloch a tak v pohode využívame pohostinnosť blízkeho penziónu na teplý obed spojený so záverečným posedením.

 

Text a foto: Anton Opial