×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/c/6/c64290fc-bfa1-4885-8db2-fd85e8888d40/vysokanadkysucou.sk/web/images/fotogaleria/Cernana/Reakcia_clanok
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/fotogaleria/Cernana/Reakcia_clanok
Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán šéfredaktor, vážená redakcia.
Osobne patrím medzi pravidelných čitateľov vášho týždenníka. Obdivujem vašu snahu s akou prinášate v každom čísle týždenníka širokú paletu tém. Mnohé z prečítaných článkov ma natoľko zaujali či „ohúrili“, že som si o téme začal zháňať i ďalšie informácie.
V čísle 10 ste uverejnili článok Guľa nad Kysucami, ktorého autorom je pán Róbert Šedivý.
thumb_cernan1974_01Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán šéfredaktor, vážená redakcia.
Osobne patrím medzi pravidelných čitateľov vášho týždenníka. Obdivujem vašu snahu s akou prinášate v každom čísle týždenníka širokú paletu tém. Mnohé z prečítaných článkov ma zaujali či „ohúrili“. V čísle 10 ste uverejnili článok Guľa nad Kysucami, ktorého autorom je pán Róbert Šedivý. Po jeho prečítaní som však ostal „ohúrený“ až dodnes a pocit znechutenia či priam poníženia nie len mňa, ale i všetkých obyvateľov obce Vysoká nad Kysucou  zostane v nás ešte dlhý čas.

Nebudem a ani sa nechcem uchyľovať k polemikám ohľadom možného pamätníka E. A. Cernanovi v podobe veľkej zlatej gule, to je na debatu pre „odborné“ kruhy, ale rád by som sa vyjadril k podstate dvoch vecí. Tou prvou je samotná Obec Vysoká nad Kysucou, ktorej meno autor svojimi prízemnými tvrdeniami pod titulom „Panenská Vysoká“ hrubo pošpinil a tou druhou sú scestné informácie o priebehu návštevy potomka rodákov z našej obce amerického astronauta Eugena Adrew Cernana v podtitule „Vysoká pustá ako Mesiac“ a „Bolo to vraj takto“.

Obec Vysoká nad Kysucou patrí podľa súčasného administratívneho členenia SR do Žilinského kraja, okresu Čadca, ktorý v literatúre býva často stotožňovaný s pojmom Horné Kysuce. V rámci okresu Čadca sa obec Vysoká nad Kysucou nachádza v jeho západnej časti.
Obec hraničí na západe s katastrom obce Makov, na severozápade s obcou Bíla, tento úsek katastrálnej hranice tvorí zároveň i štátnu hranicu z Českou republikou. Na severe obec hraničí s obcou Korňa, z východnej strany s katastrom mesta Turzovka a z južnej strany hraničí s obcou Veľké Rovné, ktorá patrí do okresu Bytča.
Obec Vysoká nad Kysucou vznikla pri kopaničiarskom osídľovaní Horných Kysúc v druhom desaťročí 17. storočia na území panstva Bytča. Písomne sa prvýkrát spomína pod názvom Vyszoka  v roku 1619 v urbári (súpise povinnosti poddaných) panstva. Pôvodný názov Vysoká nad Kysucou sa používa od roku 1927. Počas Rakúsko – Uhorského vyrovnania sa obec volala Hegyeshely.
Už v roku 1741 sa použila prvá pečať obce, ktorá bola i predlohou pre vznik erbu obce. V jej znaku bol lev  pod stromom držiaci tri ruže.
Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768 a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej nad Kysucou ustanovená farnosť.
V obci nájdete dve základné školy, materskú školu s jednou alokovanou triedou, zdravotné stredisko s ambulanciou všeobecného lekára pre dospelých a zubného lekára. Túto sieť dopĺňajú prevádzky potravín, reštauračných a pohostinných zariadení. Našim predkom v minulosti akosi „učarovala“ číslovka dva. V obci nájdete, už okrem spomenutých dvoch základných škôl i dva hasičské zbory pričom jeden z nich oslávil v minulom roku 130. výročie svojho založenia, dve železničné stanice, dva detské domovy, dva cintoríny a dokonca i dva kostoly. Pre mladú generáciu sú v obci vybudované dve ihriská s umelým povrchom, futbalové ihrisko TJ SPARTAK Vysoká nad Kysucou s novým trávnikom, dopravné ihrisko či bezplatný verejný prístup na internet. Samozrejmosťou je taktiež verejný vodovod, verejná kanalizácia, optická sieť káblovej televízie s vlastným televíznym kanálom a plynofikácia obce. Každoročne obec poriada niekoľko desiatok kultúrno-spoločenských a športových podujatí, ktorých prehľad je zverejnený v Kalendári podujatí.
V roku 2011 bol úspešne dokončený projekt Revitalizácie centra obce Vysoká nad Kysucou, ktorého výsledom je nové moderné námestie spoločne s fontánou Pocta drotárom od Stanislava Mikovčáka.
K dnešnému dňu má obec 2762 obyvateľov a rozlohu 4387 ha (!).

Toľko naozaj iba v krátkosti na predstavenie obce Vysoká nad Kysucou i keď je jedným dychom nutné dodať, že ešte mnoho vecí nás čaká vybudovať, zveľadiť či zrekonštruovať.
I na základe vyššie uvedeného preto mňa osobne a taktiež i všetkých obyvateľov našej obce hrubo urazili tvrdenia autora článku Rudolfa Šedivého, ktorý o našej obci doslovne napísal „Nič ohromujúce, ale vo Vysokej nie je ohromujúce nič.“. Akým právom takto dehonestuje nie len obyvateľov našej obce, ale i celého regiónu Kysúc, iba na základe svojho „novinárskeho“ poznania z údajov svojej GPS-ky a cez okno automobilu. Autora článku úprimne pozývam do našej krásnej obce a rád na toto stretnutie pozvem všetkých tých 2762 „beznohých“ obyvateľov, o ktorých píše „Aj preto, že takmer všetko, čo má nohy, uteká.“, lebo my sme tí, ktorým sa nepodarilo kvôli chýbajúcim nohám utiecť ... Keby sa autor článku vrátil späť do školy, kde sa naučil čítať a písať a pozrel by sa na školskú lavicu a stoličku ktorú „dral“ zistil by, že obe boli vyrobené v jedinom závode na školský nábytok v bývalej Československej republike, ktorý bol práve vo Vysokej nad Kysucou a ktorý dodnes funguje i keď s pozmeneným sortimentom výroby! 
Právom sa preto pýtam, je všetko krásne a zaujímavé iba v zahraničí? Naša vlasť a domovina je pre takýchto „žurnalistov“ všedná a fádna keď autor uvádza „Nič ohromujúce, ale vo Vysokej nie je ohromujúce nič. Azda len nekonečná zima.“ .  Rok ma štyri ročné obdobia a naozaj nikto z vysočanov nemôže zato, že v zime býva na Kysuciach zima. Pre autora článku však máme liek! Na územie našej obce zasahuje známe pútnické miesto Živčáková a práve v našom katastri vyviera jeden z liečivých prameňov, ktorému sa hovorí „Očný prameň“. Lieči totiž zrak ....

Slávny rodák
Základným zdrojom obživy pre našich obyvateľov bolo v minulosti poľnohospodárstvo. V druhej polovici 18. storočia sa už pestovali aj zemiaky. Dôležitú úlohu zohrávalo lesné hospodárstvo, najmä ťažba dreva (drevorubačstvo), doprava (pltníctvo, povozníctvo) a spracovanie dreva (v roku 1770 bolo v obci 8 píl)  a šindliarstvo. V období vegetačného kľudu sa časť obyvateľstva zaoberala rôznymi doplnkovými zamestnaniami – výrobou domáckeho a poľnohospodárskeho náradia z dreva, spracovaním textilných vlákien a ovčej vlny, výrobou textílii a odevov. Počas leta odchádzala časť obyvateľov na sezónne poľnohospodárske práce na  „dolniaky“. 
V 19. storočí sa rozšírilo drotárstvo a obec sa stala jedným z jeho hlavných centier. Medzi najznámejších drotárov patria i rodáci z Vysokej. Imrich Dočár – nazývaný aj „Pán svetla“, Štefan Hunčík tzv. „Drotárský kráľ“, ktorý v Moskve založil najväčšiu drotársku manufaktúru, ďalej Imrich Krutošík či Martin Chalan o ktorom je známe, že zmeškal Titanic a neskôr, keď sa dostal do Ameriky, založil v New Yorku drotársku fabriku.

Snáď tým celosvetovo nájznámejším rodákom je však potomok vysťahovalcov z našej obce - americký astronaut Eugen Adrew Cernan. Na konci 19. a začiatkom 20. storočia zastihla hospodárska kríza i snúbencov Štefana Čerňana a Annu Lučanovú, ktorí sa rozhodli hľadať budúcnosť v USA a v r. 1900 sa usadili v Chicagu. Štefan pracoval ako pracovník v kameňolome. V roku1904 sa im narodil syn Andrew George Cernan. Práca v kameňolome však Štefanovi Čerňanovi spôsobila problémy s pľúcami, v r. 1930 sa usadil v štáte Wisconsin, kde si zriadil dobytkársku farmu.
Andrew George vyrástol na farme a v r. 1925 sa oženil Rozáliou Cihlářovou, ktorá bola pôvodne češka  z Bechine pri Tábore.
V roku 1929 sa im narodila dcéra Dolorez a 14. marca 1934 i syn Eugen Andrew Cernan. Ten sa po ukončení štúdia stáva pilotom a v roku 1961 sa ožení s letuškou Barbarou Atchleyovou. V r. 1963 sa im narodí dcére Tracy.
V krátkosti základné dáta z jeho kariéry:
1956 – ukončil štúdiá elektroinžinierstva a aeronautiky
1957 – 1962 – pôsobil ako skúšobný pilot námornej leteckej základne USA
1963 – vybraný do skupiny astronautov NASA
1966 – člen posádky vesmírnej lode GEMINI 9
1969 – člen posádky lode APOLLO 10, ktorá vykonala skúšku lunárneho modulu
1972 – veliteľ posádky APOLLO 17, ktorá 19. 12. 1972 pristála na mesiaci. E. A. Cernan spolu s H. Schmittom tu konali výskumnú činnosť 22 hodín. Na zem dopravili 183 kg mesačnej horniny. 

Slávny rodák po prvý krát navštívil Československo a obec Vysokú nad Kysucou ako rodisko svojich predkov v roku 1974. Od tohoto času sa začala éra tzv. „cernanológov“. Rôzni autori sa predbiehali vo vydávaní textov ako Cernan blúdil po ľudoprázdnej obci, ako ho nemal kto privítať a vedajší predseda MNV ho nechal čakať na chodbe a podobne ... Pravda je však úpne iná! I napriek zákazom z „vyšších“ miest sa mu vo vtedajšej „socialistickej“ domovine dostalo vrelého uvítania. Okrem vtedajších predstaviteľov obce ho vítal nadšený dav ľudí. V úplne zaplenej sále kutúrneho domu Cernan predniesol svoj prejav. Nadšeným ľuďom porozdával  niekoľko desiatok fotografií z mesiaca spoločne s vlastným autogramom, ktoré mjú ľudia dodnes. I napriek všetkým zákazom navštívil najbližšiu príbuznú svojej starej mamy pani Kubačkovú r. Čerňanovú v dome, kde strávil takmer hodinu spoločne s celou jej rodinou. Jeho návšteva i privítanie je zdokumentované na dobových fotografiách a v živej pamäti očitých svedkov. 
Ako teda môže niekto napísať: „Bolo to vraj takto.“ Aké „vraj“? Ak to autor nevedel nech sa opýta, zato sa hambiť nemusí. Je veľmi smutné, že autor článku Rudolf Šedivý zabudol na základnu podstatu tvorivej novinárskej práce a to získať všetky dostupné a relevantné podklady k danej téme a uchýlil sa k jednostranej a ničím nepodloženej lži, ktorú i publikoval. 
Ak niekto tvrdí, že: „Ľudia zvyknutí poslúchať tak spravili a na ulici nezostal hádam ani pes. Vsoká bola pustá ako Mesiac. Cenan sa nakoniec prechádzal po dedine sám s tlmočníčkou, pričom z úzadia na celé divadlo dohliadala štyridsaťčlenná eskorta pracovníkov Verejnej, no najmä Štátnej bezpečnosti. Ešteže sa stihol stretnúť s rodinou. Bolo to vraj takto: Cernan prichádza na stretnutie so starostom. (Pozn.: Autorovi odporúčam doštudovať pomenovania čelných predstaviteľov vtedajších MNV. Slovo „starosta“ sa používalo od roku 1924 do roku 1939 a neskôr od roku 1990 až po súčasnosť) Ten má však práve rokovanie. Keď čaká už asi pol hodiny, otvoria sa konečne dvere, z ktorých vychádza pán starosta a osloví rodáka s očividnou nedôverou.“, tak rád a srdečne pozývam týchto ľudí do našej obce, kde im sprostredkujem stretnutie s očitými svedkami stretnutia s E. A. Cernanom a vtedajšími pracovníkmi MNV a rád im ukážem fotografie, ktoré návštevu dokumentujú a vyvracajú akékoľvek iné tvrdenia. Stačí iba príjsť ...
Za všetkých slová očitej svedkyne pani Emílie Skybíkovej: „V čase návštevy amerického astronauta E. A. Cernana som bola pracovníčkou vtedajšieho MNV. V doobedňajších hodinách nám v ten deň bola oznámená informácia z ONV a OVKSS v Čadci, že do našej obce príde americký kozmonaut, potomok našich rodákov E. A. Cernan. Áno, bolo to z dovetkom, aby sa z toho nerobila veľká oslava. Vtedajší a dnes už nebohý predseda MNV pán Hranec však vydal príkaz, aby sa táto informácia nešírila miestnym rozhlasom, ale nech upovedomíme všetkých svojich blízkych a známych nech sa to dozvie čo najviac ľudí. Okamžite sa začali prípravy. Každý dostal na starosť konkrétnu úlohu. Boli nimi príprava rokovacej miestnosti v tzv. „prisálí“ vedľa sály v kultúrnom dome, objednanie jedla a občerstvenia v susednej reštaurácii Trojka, vyrozumenie pedagógov v základnej škole, aby prišli uvítať hosťa s deťmi atď. Vedenie obce okamžite vycestovalo do susednej obce na Moravu, aby kúpilo vhodný dar. Za zmienku stojí, že predseda MNV vtedy kúpil drevenný kolovrátok, ktorý neskôr astronautovi osobne odovzdal. Dnes sa takéto návštevy pripravujú niekoľko mesiacov a my sme mali nato niekoľko hodín! Očakávaný a vážený hosť prišiel autom okolo 16:00 hod. Pred vtedajším MNV ho čakalo množstvo ľudí. Deti zo základnej školy mu vytvorili „špalier“. Vošiel rovno do vnútra budovy priamo do pripravenej sály. Ľudia z vonku išli za ním. Miestnosť bola „na prasknutie“, veď všetci boli zvedaví na amerického astronauta. E.A. Cernana privítal predseda MNV po slovensky a prekladal ho tlmočník. Po stretnutí Cernan chcel Cernan ísť do domu, z ktorého odišli jeho starí rodičia. Ten však už nestál a preto zavítal k pani Kubačkovej, ktorá bola najbližšia príbuzná jeho starej mamy. Samozrejme na rôzne detaily si už nespomínam, ale nerozumiem prečo niekto o tejto návšteve rozpráva, píše a zverejňuje nepravdy. V tom čase tu nikto z novinárov ani samozvaných odborníkov na Cernana neprišiel, buď o ňom vtedy vôbec nič nevedeli, alebo sa báli a dnes sa boja si to priznať a hrajú sa na disidentov. Taká je pravda. Veď ja nie som jediný svedok.“

Druhý krát Cernan navštívil našu obec  28. septembra 1994. Na jeho počesť bola vytvorená pamätná izba, ktorú osobe otváral za účasti svojej sestry Dolorez a dcéry Tracy. Takisto bola v tento deň pomenovaná základná škola jeho menom, kde sa sám astronaut doviezol nie v limuzíne – ktorú odmietol, ale na konskom záprahu, lebo si chcel pripomenúť detstvo na farme starého. V škole odhalil pamätnú tabuľu s názvom školy ZŠ E. A. Cernana. Zaujímavosťou je, že Základná škola E. A. Cernana vo Vysokej nad Kysucou je jedinou školou na Slovensku, ktorá je pomenovaná po ešte žijúcej osobnosti! Ale to pre autora článku tiež nie je zaujímavé ... a radšej sa uchýlil k tvrdeniu: „A vlastne ... Koľkých z nich vôbec jeho fascinujúci príbeh zaujíma?“
Autor sa veľmi pomýlil a priam to považujem za urážku, keď si dovolil napísať: „Uzučká dolina pretínajúca Beskydy a Javorníky, kde leží i spomínaná dedinka, ešte nie je pripravená na nejaké veľké svetáctvo.“ Naši obyvatelia boli „svetácky“ už dávno predtým ako autor zistil, že niekto môže byť svetácky. Slávnymi rodákmi z našej obce nie sú len drotári či astronaut. Tých slávnych rodákov je niekoľko stoviek! Sú medzi nimi kňazi, folklóristi, umelci, maliari, fotografi, politici, lekári, športovci, pedagógovia atď. Mnohí z nich žijú už iba v našich pamätiach a na prácu tých žijúcich je obec Vysoká nad Kysucou nesmierne hrdá a ich životný príbeh zaujíma každého z nás, i keď sa nesnažíme na ich mene stoj čo stoj zarobiť či zviditeľniť sa ako mnohí ostatní. Siahlodobý menný zoznam slávnych rodákov je na tomto mieste kvôli obsiahlosti nezverejniteľný, ale dôležitý je fakt, že k nim určite pribudnú i ďalší z takmer 500 súčasných detí. Preto si myslím, vážený pán novinár, že ste sa veľmi pomýlili, keď tvrdíte, že: „Aj preto, že takmer všetko, čo má nohy, uteká.“,
Na záver by som rád odpovedal na otázku autora článku „A keby aj nad ich domovmi visela tá veľká a žiarivá zlatá guľa – páčila by sa im?“ Áno páčila! My „vysočania“ sa prichádzajúcich príležitostí neľakáme a vítame ich a tak, ako som napísal už vyššie, poradili sme si už aj s väčšími výzvami, veď naša krv bola na mesiaci (!) ...

Vážená redakcia.
Ako dôkaz svojich tvrdení Vám v prílohe zasielam naozaj iba niekoľko fotografií modernej obce Vysoká nad Kysucou (ako dôkaz, že naša obec je pre každého návštevníka zaujímavá po celý rok) a ktorých vám môže zaslať stovky, ale zároveň i historické fotografie a články, ktoré boli uverejnené v regionálnych médiách. Nech tí, ktorí pri návšteve E. A. Cernana v roku 1974 neboli a báli sa tu byť, nech naďalej nerozširujú lži a neurážajú tých, ktorí „museli ísť s kožou na trh“. Dodnes mi nie je zrejmé prečo autor pri príprave takejto témy obišiel našu obec a pohŕdol reálnymi a pravdivými informáciami, ktorými disponujeme. Bol by som ho rád prijal a nenechal by som ho čakať polhodinu na chodbe ... Mohol sa vyhnúť napísaniu úplných nezmyslov.
Úctivo Vás žiadam o zjednanie nápravy akoukoľvek vám dostupnou formou, lebo ak niekto ľahkovážne pošpinil meno našej obce, musí existovať i spôsob nápravy! 


Mgr. Anton Varecha 
Starosta obce Vysoá nad Kysucou


Dňa 3. 4. 2013 bola na Obecný úrad vo Vysokej nad Kysucou doručená odpoveď autora článku. List nájdete TU.


Redakcii týždenníka Plus 7 dní boli zaslané fotografie obce Vysoká nad Kysucou a samozrejme i nasledujúce fotografie týkajúce sa návštevy astronauta E. A. Cernana v roku 1974 ...
{gallery}fotogaleria/Cernana/Reakcia_clanok{/gallery}