thumb ergov 008Nízka oblačnosť, silné ochladenie, sneh tak privítalo pohorie Čergov v sobotu 13. apríla 2019 účastníkov turistického výletu. Výlet pripravil Klub turistiky Vysoká nad Kysucou a záujem oň potvrdzuje fakt, že v autobuse neostalo voľné ani jedno miesto.

Po vystúpení z autobusu, tesne pre desiatou na okraji obce Kyjov, ktorá oficiálne existuje od roku 1390 a dnes v nej žije asi 750 obyvateľov, sa delíme na dve skupiny. Na dlhšiu trasu, ktorá zavedie turistov na hlavný hrebeň pohoria aj najvyšší vrch Minčol vysoký 1157 m, sa vybralo len 6 „odolných“ účastníkov. Ďalších záujemcov odradila nízka oblačnosť znemožňujúca akékoľvek výhľady z inak výhľadového hrebeňa.

Ostatní sa po nahodení zimnej výstroje vydávame na kratšiu trasu vedúcu, veľmi jednoducho povedané, „cez Šambrónsko- kamenickú časť pieninského bradlového pásma“. Kto chce byť v detailnom obraze, nech klikne na http://www.kamenica.sk/obsah/geologicky-vyvoj.

My sa môžeme kochať, „vďaka“ spomínanému počasiu, len najbližším okolím. Sme na území bradlového pásma a z lúčnatých terénov vystupujú, akoby umelo navŕšené, izolované skaly a skalky rôznych tvarov a výšky. Strmším lúčnatým svahom sa dostávame na ostrú hranu Zadného skaliska prudko spadajúceho k doline Beskydského potoka. . Pohybujeme sa po cestičkách, bez turistického značenia, ktoré sa v zasneženom teréne jasne rysujú vlniacim sa terénom a spolu s chrbátnicou jasne určujú smer nášho ďalšieho postupu. Skalnaté útvary vynárajúce sa z hmly pôsobia priam magicky. Postupne prechádzame vyvýšeninou Oselníky a z hrebienka so zvláštne znejúcim názvom Liberšar, z ktorého sa nám predstavuje kamenické bradlo Zámok 726 m ozdobené zbytkami Kamenického hradu, prudko schádzame do obce Kamenica. Počasie z „mb“ sa plní na minútu presne aj s predpovedaným množstvom zrážok. To bolo predpovedané len v rozmedzí od 0-1 mm a tak vcelku nie je treba použiť ani pripravené dáždniky a pršiplášte aj vďaka tomu, že takmer polovica týchto zrážok bola vo forme snehu.

Po prejdení obcou nasleduje prestávka pri malom turistickom prístrešku rovno pod hradným bradlom. Tu sa skupina člení na tých, čo im stačí vidieť pozostatky hradných múrov zospodu a pokračujú po žltej značke k autobusu, ktorý nás čaká v Potokoch – miestnej časti obce Lúčka. Tí vytrvalejší zdolávajú lúčnatými terénmi cestu na hrad. Vyjsť hore stálo za vynaloženú námahu. Aj keď z hradu postaveného začiatkom 13. storočia a zbúraného 16. Júla 1556, ktorý bol 13-tym najrozsiahlejším hradom na Slovensku, toho moc aj vďaka rodine Tahy moc nezostalo. Tá použila kameň z hradu na postavenie liehovaru v obci Lúčka. O záchranu toho čo z hradu do dnešných dní zostalo sa snaží občianske združenie Kamenná veža.

Pri spätnom pohľade z lúk, ktorými schádzame k autobusu je už hrad zahalený v oblakoch. Autobusom sa potom presúvame pár kilometrov do obce Ľutina známej tým, že je najväčším pútnickým miestom gréckokatolíkov. Cestou sa vyčasilo a my sa, po obhliadke Baziliky Zosnutia Presvätej Bohorodičky, venujeme prehliadke mini skanzenu už v peknom jarnom počasí. Ach, ten apríl!

Miniskanzen drevených chrámov je vybudovaný areáli pútnického miesta Baziliky minor v Ľutine a prezentuje na jednom mieste všetkých 41 drevených chrámov prešovského regiónu doplnených o niekoľko chrámov z poľského pohraničia postavených v mierke 1:10. Na vyvýšenom mieste areálu je postavená verná kópia chrámu, ktorý zhorel v roku 1908. Asi 800 m od tohto areálu sa nachádza Ľutinská hora na ktorej sa podľa tradície zjavila matke s troma malými deťmi 19. augusta 1821 slávnostne oblečená postava podobajúca sa na svätého Mikuláša zobrazeného na ikonostase v miestom chráme.

S prehliadkou sa nemusíme náhliť, pretože ešte čakáme na účastníkov z dlhej trasy a nakoniec aj na tých nezodpovedných čo arogantne meškajú, kvôli pivu, takmer pol hodiny.

 

Text a foto: Anton Opial