thumb SĖovskā vrchy 021V utorkové ráno 12. marca 2019 nás na ďalšie seniorské potulky vyprevádza pravá „vianočná“ atmosféra panujúca na celých Kysuciach. Nočné sneženie obalilo do bieleho šatu celý kraj. My máme namierené na stredné Považie a tak cestou sledujeme ako ubúda snehu a zlepšuje sa počasie. V Považskej Bystrici o deviatej ráno nie je po snehu ani chýru – nočný poprašok sa už roztopil. Na štart dnešnej potulky do Malých Ledníc cestujeme autobusom. V pláne máme prechádzku Súľovskou vrchovinou. Začíname síce v Domanižskej kotline a končíme v kotline Súľovskej, ale v skutočnosti sme tam kde sme chceli byť, lebo sme tam ešte neboli.

Z Malých Ledníc vychádzame v ich severovýchodnej časti ponad futbalové ihrisko. Pri spätnom pohľade sa z pretrhávajúcej oblačnosti ukazuje 1213 m vysoký Strážov. Po prejdení na ľavý breh Lednického potoka nás zahrieva stúpanie lúkami na plochý chrbát medzi Malými Lednicami a Veľkou Čiernou. Po ňom pokračujeme v nadmorskej výške málo prevyšujúcej 500 m na sever. Ako sa ukázalo neskôr, bola to najnepríjemnejšia časť celej trasy, pretože sme sa pohybovali po rozmáčaných oziminách, ktoré na pomerne dlhých úsekoch nebolo kade obísť , čo sa prejavilo predovšetkým na vzhľade našej obuvi a tiež veľmi pomalým tempom. Po prejdení popod vvn je však všetko za nami. Za chrbtom sa nám konečne ukázal majestátny Kľak, no najvyššia časť Lúčanskej Malej Fatry je stále ukrytá v oblakoch.

V závetrí na slniečku dávame občerstvovaciu pauzu a potom schádzame k potoku Čierňanka práve pri murovanej kamennej kaplnke. V krátkom rozhovore s miestnymi obyvateľkami, ktoré sem chodievajú na pravidelné vychádzky sa dozvedáme, že kaplnka tu stojí len tri roky a je obľúbeným vychádzkovým miestom obyvateľov Veľkej Čiernej. Od kaplnky nás čaká stúpanie na sedlo v hlavnom hrebeni Súľovských skál medzi Vysokým vrchom a Dúpnou, odkiaľ potom dosť strmou starou vozovou cestou (po modrej turistickej značke) schádzame do obce Bodiná na jej nižnom konci. Tesne pred dedinou prechádzame okolo niečoho nad čím rozmýšľame, čo to tu bude až to tu bude. Dedinou prechádzame takmer dva kilometre až na opačný, horný, koniec a ďalej pokračujeme popri potoku Bodianka, od ktorého asi po pol kilometri zabočíme vpravo a začíname tiahle stúpanie do sedla Studená. Cestou prechádzame okolo dvoch samôt – jedna drevenička a druhá rozostavaná murovanica vedľa chátrajúcej pôvodnej drevenice. Tesne pred sedlom sa západným smerom na horizonte ukazuje ďalší z kopcov Strážovských vrchov, ktorý sme už na potulkách navštívili – vyhliadkový Vápeč. Za sedlom, po krátkom odbočení zo značky na rozľahlé pasienky, sa naskytol nádherný výhľad do Súľovskej kotliny ohraničenej zo severu skalnatým masívom Súľovských skál vysvietených poobedňajším slnkom.

Ku konečnej zastávke SAD v Hradnej to už s nami ide, pardon, to už máme len z kopca. V bytči vystupujeme z autobusu na dvoch miestach – v Hrabovom pri železničnej stanici tí, čo to majú výhodnejšie vlakom cez Žilinu a na autobusovej stanici tí, ktorým je výhodnejšie pokračovať autobusom do Makova a potom vlakom.

 

Text a Foto: Anton Opial