Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb śiÁky 212Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (ostatky) - toľko z Googlu.

Ľudových zvykov týkajúcich sa osláv počas posledných fašiangových dní je určite viac ako národopisných oblastí. Žiaden zo zvykov sa ale nezaobíde bez veselia, hudby, tanca, sprievodov masiek, tolerancie k požívaniu alkoholu a jedla. Zaujímavé je, že popri konzumácii mäsa, ktorého požívanie by sa počas nastávajúceho predveľkonočného pôstu malo obmedziť, patria k obľúbeným fašiangovým jedlám aj vyprážané šišky. Tie by mohli tvoriť skôr pôstné hlavné jedlo počas Popolcovej stredy.

Pri príprave fašiangových (ostatkových) potuliek sme si chceli tieto zvyky pripomenúť , keď už nie maškarným sprievodom, aspoň symbolicky – jedlom, obedom pri ktorom by nechýbali šišky. Pri zvažovaní v ktorej reštaurácii by ich boli ochotní pripraviť sme sa zhodli na „Restauraci na Šancích“ v miestnej časti obce Mosty u Jablunkova. Jediný telefonát potvrdil, že náš tip bol správny. Ostávalo už len zvoliť vhodnú trasu, čo tiež nebol problém, aj keď sme sa po tejto trase potulovali už viac krát.

V Turzovke sa ráno stávame obeťou odborníkov, ktorých dielom je organizácia autobusovej dopravy na železničnej stanici v Turzovke. (Ak by sa snáď niekto z nich cítil touto vetou dotknutý – môže si na mňa vyžiadať u správcu stránky kontakt). Našťastie o 5 minút odchádza ďalší spoj do Jelitova cez Klokočov.

Na zastávke SAD U Čečotku sa potom s malým oneskorením, ale v poriadku zvítavame s tými čo cestovali z Čadce. Vybratá trasa vedie Kornickou brázdou – podcelkom Turzovskej vrchoviny. Z Jelitova najskôr prechádzame osadou Za Bahaňou a od hranice katastrov Staškova a Rakovej, z ktorej prekvapili ďaleké výhľady na bočný hrebeň Sliezskych Beskýd od Ochodzitej po najvyššie Skrzyczne, smerujeme do osady Školníkovci, odkiaľ nastáva pravá „kalvária“. Povrch cesty z osady až k potoku pretekajúcemu osadou Repčákovci je v dĺžke skoro 1 kilometer takmer súvisle pokrytý ľadom. Naša snaha o ochranu vlastného zdravia je nakoniec, aj keď na úkor času, za pomoci paličiek aj mačiek, korunovaná úspechom a v doline na „kopnej ceste“ sa stretávame všetci v poriadku.

Do cieľa to potom už bolo, čo sa povrchu cesty týkalo, celkom pohodové. Krátku zastávku na oddych vkladáme pri zastávke SAD Korcháňovci a odtiaľ to už takmer na jeden záťah dávame, popri osadách Zemanka (či Bednárka), Dlhá, Soglovci a Strýková, až na končenú MHD v Milošovej, Megoňkách.

Po ďalších dvoch kilometroch máme na dnes plánovanú porciu kilometrov úspešne za sebou a na rad prichádza obed, na ktorý je už všetko pripravené – výborná gulášová polievka a hlavne šišky na ktoré sme si počas cesty robili chute. Nakoniec, ako sme sa dozvedeli, sme mali nie šišky, ale koblihy – čo samozrejme nikomu nepokazilo chuť. A aký je v tom rozdiel? Že vraj jednoduchý – šiškám sa dáva džem navrch a koblihy ho majú vo vnútri.

Chybou na tomto posedení bolo len to, že sme ho museli ukončiť kvôli vlakovému spoju.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada