thumb 054Nápad (návrh) absolvovať (stráviť) jednu seniorskú potulku cestovaním vlakom oslovil nakoniec celkom takmer rekordný počet účastníkov.

V utorok 19. februára 2019 nás, napriek obmedzeniam a predpovedaným meškaniam vlakov spôsobených nehodou na železničnej stanici v Krompachoch, cestovalo dvadsať. Vo vlaku po trase Čadca-Košice-Plešivec-Lučenec-Zvolen-Banská Bystrica-Vrútky-Žilina-Čadca nás čakalo, podľa cestovného poriadku, 10:58 hodín a 652 km.

Zdá sa vám to veľa a myslíte si, že by ste sa na to nedali? Prosím. Ale po absolvovaní tejto cesty môžem bez obáv povedať, že nikto so zúčastnených týmto pocitom netrpel.

Počasie bolo priam ukážkové a tak sme v pohodlí vlaku mohli z poza okien identifikovať a konštatovať kde sme boli, spomínať na naše cesty a rekapitulovať, čo všetko sme počas uplynulých štyroch rokov pochodili. Jazda cez Podtatranskú kotlinu bola dnešnou čerešničkou na torte. Výhľady na zasnežené žiarivo vysvietené Tatry musia očariť každého bez ohľadu na to či je pecivál, alebo svetobežník. Po prechode Spišskej Novej Vsi sme sa dostali bo bielych miest. Prešli sme sa za hranicu kde sa už nedá zacestovať, tam a späť, v priebehu jedného dňa a ešte mať v rezerve 5-6 hodín na aktívny pohyb.

„Spestrením“ prvej časti našej cesty bola preprava náhradnou autobusovou dopravou medzi stanicami Spišské Vlachy a Margecany. Jeden a pol hodinové meškanie nás netrápilo, pretože do odchodu rýchlika smerom na Zvolen sme mali ešte viac ako pol hodiny času.

Z počiatku „nudný úsek“ Košickou kotlinou, presnejšie jej časťou Košickou rovinou, sa stal opäť zaujímavým po priblížení sa k Slovenského krasu . Okolitý kraj už nie je úplne bielym miestom na našej cestovateľskej mape. Turniansky hrad, Zádielska tiesňava, hrad Krásna Hôrka, Rožňava, kaňon riečky Slaná medzi Silickou a Plešiveckou planinou, neďaleké jaskyne Domica a Baradla, Cerová vrchovina s hradným bralom Hajnáčka, Fiľakovo, Krupinská vrchovina, Detva so svojimi lazmi, Poľana aj Vígľaš a Pustý hrad – sú miesta, ktoré sme už pri autobusových výletoch ponavštevovali a tak informácií o nich sme dali spoločne dohromady dosť.

Zo Zvolena už odchádzame za silnejúceho šera a po Bystricu ešte v žiariacom západnom horizonte rozoznávame v Kremnických vrchoch vrch Skalka s 312 m vysielačom Suchá hora. Po ďalšom prestupe v Banskej Bystrici už z ubiehajúcej krajiny nevidieť vôbec nič, no témy na debaty sa nevyčerpali ani po Čadcu, ale priestor na pokračovanie v nich sa určite nájde počas cestovania za najbližšími potulkami.

 

Text: Anton Opial

Foto: Elena Flašíková