thumb Stżteß Oldżichovice 028Bohatá snehová nádielka pokrývajúca územie Kysúc, ale aj priľahlých oblastí severného Slovenska, kam najčastejšie smerujeme naše pravidelné seniorské potulky, bola dôvodom nášho rozhodnutia orientovať v zimnom období niektorú z potuliek na susednú Moravu. Pardon! Nie na Moravu, ale do Českého Sliezska. Sliezsko je rozsiahle historické územie zaberajúce južnú časť Poľska rozčlenené na Dolné a Horné Sliezsko. To druhé je najpriemyselnejšou oblasťou Poľska s najvyššou životnou úrovňou. Najjužnejšia časť tohto historického územia je súčasťou Českej republiky.

Neviem či odradila značnú časť pravidelných účastníkov potuliek obava zo zahraničia, ale tejto potulky sa 29.1.2019 zúčastňujeme len v osem člennom kolektíve. Trasa bola vybratá tak, aby sme sa pohybovali po cestách spájajúcich jednotlivé vzájomne dosť vzdialené sídla, ktoré by mali byť v zimnom období udržiavané rozorávaním.

Po prejdení vlaku Jablunkovom sa však naše obavy začínajú pri pohľade z okien vlaku rozplývať, a po vystúpení z vlaku na zastávke Střítež nám už bolo jasné, že sme prišli do iného kraja. Cesty takmer kopné, po ich rozorávaní ani stopy a na okolitých poliach tak maximálne 3-4 cm snehu. Aj keď sme sa v Třineckej brázde pohybovali v nadmorskej výške tesne nad a tesne pod 300 m vrstevnicou nemohli sme tomuto stavu vzhľadom na blízkosť takmer tisíc metrov vysokých vrchov Těšínskych Beskýd uveriť.

Zo zastávky Střítež ideme úvodných pár stoviek metrov po modrej turistickej značke popri rušnej hlavnej ceste. Na rázcestí do obce Smilovice sa zastavujeme pri pomníku pripomínajúcom, že v Stříteží v rokoch 1846 – 1854 hľadal námety pre svoje diela Josef Mánes považovaný za najväčšieho majstra českej maľby a krajinárstva. Zakrátko potom odbočujeme z hlavnej cesty a na nasledujúcich asi 8 kilometrov vchádzame do oázy ticha a kľudu. Pokračujeme nerušení premávkou cestičkami širokými akurát na jedno auto, ktorých sme na celej tejto vzdialenosti stretli možno päť.

Jedinou „chybou“ je pomerne nízka oblačnosť brániaca pohľadom do vzdialenejšieho okolia, aj keď sa cez ňu občas nakrátko pretlačia slnečné lúče a smerom na sever ešte rozoznávame vzdušnou čiarou takmer 19 km vzdialenú Rownicu 884 m v poľských Sliezskych Beskydách tróniacu nad mestečkom Ustroň. Ináč navôkol panuje dokonalá idylka – v ohradách pasúce sa ovečky, dokonca už aj s jahniatkami, početné chovy koní a ticho „rušia“ len vtáci akýmsi živším spevom pripomínajúcim blížiacu sa jar, či z výšky rozliehajúce sa pískanie myšiaka.

Cestou popri remízkach nachádzajúcich sa hlavne na brehoch početných nie príliš výdatných potôčikov, ale aj v ovocných záhradách upútajú v korunách stromov mohutné guľovité trsy imela bieleho. Tento polo parazitický vždy zelený ker rastúci na väčšine u nás rozšírených listnatých aj ihličnatých stromov sa nevyhýba ani niektorým stromovým ovocným druhom. Spôsobom života je imelo takmer nezničiteľné a usychá až so svojim hostiteľom. Uctievali ho už Kelti ako mocnú a čarovnú rastlinu. Aj dnes sa s ním spája množstvo pretrvávajúcich mýtov a legiend spojených hlavne so šťastím, láskou a odvahou. Napriek tomu, že je pomerne jedovaté má táto všestranne liečivá rastlina po stáročia svoje pevné miesto v ľudovom liečiteľstve a tieto jeho vlastnosti využíva aj moderná medicína.

Na krátky odpočinok, vyvolaný pocitom prejavujúceho sa hladu u väčšiny účastníkov, využívame turistický prístrešok na križovatke turistických chodníkov obci Guty, ktorý je postavený „na krížnych cestách“ len niekoľko metrov od miesta, kde stával od roku 1563 drevený kostol Božieho Tela, zapísaný v roku 1958 do zoznamu kultúrnych pamiatok ako najstarší drevený kostol v Těšínskom Podbeskydí. Vek kostola bol potvrdený aj dendrochronologickým skúmaním.

Od začiatku tretieho milénia však kostolík zažíval veľké aj zvláštne udalosti. Najskôr, v r. 2001, ukradli z veže zvon pochádzajúci z roku 1565, ktorý sa síce neskôr našiel, ale bez srdca. V rokoch 2011–2012 bol zrekonštruovaný za 4,3 mil. korún a v noci z 1. na 2. augusta 2017 ho stihol likvidačný požiar, ktorému padlo za obeť aj pôvodné vybavenie a obrazy z konca 16. storočia. Skazu tejto kultúrnej pamiatky spôsobili úmyselne jeden mladistvý a dvaja dospelí občania. Predpokladalo sa, že replika kostola, na výstavbu ktorej bola vyhlásená verejná zbierka, bude vybudovaná v rokoch 2018-2019, no dnes sa tu nachádza len oplotenie na časti zhoreniska a nič nenasvedčuje tomu, že sa predpoklad naplní.

Nenáročná potulka, po dosiaľ bielych miestach v našej mape navštívených lokalít – prešli sme katastrami obcí Střítež, Smilovice, Guty a Oldřichovíce, ktoré boli v roku 1980 administratívne pričlenené k mestu Třinec, splnila účel a uspokojila celý, aj keď tento krát menej početný, kolektív.

 

Text a foto: Anton Opial