thumb Vetern Poruba iar 013Pravdepodobne „rozmazlenosť“ dlhodobo teplým počasím pretrvávajúcim až do neskorých jesenných dní spôsobila, že meteorologická predpoveď počasia na 29. novembra 2018, podľa ktorej mali ranné teploty klesnúť až k mínus 15-tim stupňom Celzia, odradila od potuliek aj skalných turistov seniorov a tí ostali v tento deň radšej doma a vzdali sa toho za čím budú môcť dlhý čas banovať.

 

 

Čo to bolo? Pre niekoho možno nič moc, ale pre naozajstných milovníkov turistických potuliek určite mnoho, aj keď to vyzeralo na takú nenápadnú túlačku v Liptovskej kotline.

Z ranného rýchlika mobilom znižujeme v taxislužbe predbežne objednaný počet miest a hodinu neskôr už vystupujeme 7-mi z osemmiestneho taxíka vo Veternej Porube. Veterná Poruba v ktorej začíname ďalšiu seniorskú potulku nás víta, asi v snahe potvrdiť opodstatnenosť svojho názvu, všade vlezúcim vetrom, ktorý nás prinútil povyťahovať z batohov nielen čiapky, ale aj rukavice. Asfaltovou cestou, ktorá sa pri cintoríne zmení na makadamovú, sa dostávame na rozložitý plochý chrbát oddeľujúci potoky Okoličianka a Brestovina. Z nadmorskej výšky okolo 870 m sa nám naskytá fantastický kruhový výhľad na všetky horské celky obkolesujúce Liptovskú kotlinu. Na východnú časť Nízkych Tatier sa síce „vďaka“ nízkej dráhe Slnka pozerá horšie, no na ostatné pohoria je už výhľad ničím nerušený. Pokračujúc smerom k ústiu Žiarskej doliny je zastávok na obzeranie, určovanie kopcov a hlavne užívanie si výhľadov nepočítane. Slniečko postupne oteplilo vzduch a aj vietor sa stal podstatne znesiteľnejším čo ešte prispieva k panujúcej pohode. Nič viac sme si nemohli želať. Po štyroch kilometroch robí bodku za výhľadmi les do ktorého nás cesta zaviedla. Uvažovanú dlhšiu prestávku odsúvame až do salaša Žiar. Personál nás najskôr ochotne púšťa do príjemne vyhriatej chaty ešte pred začiatkom prevádzkovej doby a potom aj s rovnakou ochotou obsluhuje.

Spokojní s jedlom a príjemným prostredím, ktoré ovplyvnili dĺžku našej prestávky, meníme pôvodne plánovanú trasu a od salaša sa už poberáme v smere toku Smrečianky cez obec Žiar až do centra Smrečian, kde už len krátku chvíľu čakáme na autobusový spoj do Liptovského Mikuláša. A aby sme toho náhodou nemali na dnes málo, tak si výhľady na kopce užívame ešte aj z idúceho vlaku.

 

Text a foto: Anton Opial