thumb MiloÁov PolgrŚ 012Pretrvávajúci charakter oblačného počasia odrádza od cestovania za turistikou do vzdialenejších lokalít. A tak turisti seniori absolvovali svoje dve posledné potulky v známych kútoch Kysúc. Vo štvrtok 15. 2. 2018to bolo chotárom Rakovej zo zastávky MHD v Milošovej, Megoňkách Kornickou brázdou, po udržiavaných miestnych cestách, popri osadách Strýková, Soglovci a Dlhá, so zachádzkou do osady Kukoľanka, rozvodím Milošovského potoka a potoka Trstená, obzrieť si historický zvon umiestnený od roku 2013 v novej zvonici. Necelý kilometer sa potom vraciame tou istou cestou a schádzame na „Na Korcháň“.

Vzhľadom na ešte skoré doobedie je miestne pohostinstvo zatvorené a tak na posilnenie počas prestávky využívame stoly zimujúce na terase. Dlho sa nezdržiavame – na terase to prefukuje, a pokračujeme popri kostole na zastávku SAD Repčák. Odbočujeme vľavo, prechádzame osadou Repčákovci a po prejdení potôčika stúpame najskôr okrajom lesa s peknými, aj keď nie moc ďalekými, výhľadmi a potom už miernejšie lesom do osady Školníkovci a na lúkach v sedielku nad osadou sa „boríme“ asi 400 m dlhým nepreoraným úsekom cesty do katastra obce Staškov.

Ďalší úsek je už zase rozoraný a tak pohodlne, cez osadu Za Bahaňou, schádzame na zastávku SAD do Jelitova, kde zisťujeme, že na obe strany – do Klokočova aj do Staškova - idú najbližšie autobusové spoje až o hodinu aj čosi a tak sa rozhodujeme, že budeme pokračovať na Polgrúň, kde sme podľa odhadu našli v miestnom pohostinstve miesto na tradičné zakončenie našich potuliek.

Kysuciam, aj keď s trochou zahraničného prídavku, sa venujeme aj počas ďalšej potulky v utorok 20. februára 2018, ktorá má podobne ako tá minulá „len“ 10 účastníkov . Počty pravidelných účastníkov občas ovplyvní kontrola u lekára, alebo niečo neočakávané ako v tomto prípade – chrípka.

Po objednanom odvoze do rekreačného strediska Třeštík, ležiaceho na hrebeni najvýchodnejšej časti Vsetínskej vrchoviny, začíname túto potulku po perfektne strojovo upravenej zjazdovke počiatočným výstupom na vrchol Čarták 953 m, na ktorom stojí vysielač Eurotelu kombinovaný s osembokou drevenou turistickou rozhľadňou - ako výsledok rozhodnutia Správy Chránenej oblasti Beskydy, ktorá vydala operátorovi súhlas na výstavbu veže iba za podmienky, že objekt nenaruší ráz okolitej krajiny a zároveň bude využiteľný aj pre návštevníkov hôr. Škoda, že sa CHKO Beskydy nevyjadruje aj k výstavbe podobných objektov na Slovensku!

Cestou na vrchol si požičiavame v horskom hoteli Sůkenická kľúčik od rozhľadne a zdolávame 137 schodov na zastrešenú vyhliadkovú terasu. Neľutujeme, pretože pod vysokou oblačnosťou je viditeľnosť nadmieru dobrá. Okrem najbližšieho okolia sa nám aj v dosť silnom proti svetle ešte ukazujú na východe vrcholky Tatier, no južný horizont, odkiaľ sa blíži nižšia oblačnosť, už môžeme vidieť cez strečnianskú úžinu len matne sa črtajúce vrcholky patriace do Veľkej Fatry. Vydarený „zahraničný prídavok“ končí po troch kilometroch na Bumbálke – odkiaľ sa už budeme pohybovať chotárom Makova.

Na kávu, pivo, polievku - podľa chuti, sa zastavujeme v horskom Hoteli Bumbálka. Masarykovú chatu, pod Beskydom 900 m, pre tento deň z návštevy vynechávame a strácame výšku klesnutím do pomerne hlbokého sedla Smutníky, ktorú potom znova získavame stúpaním popri roztrúsenej zástavbe osady Na Beskyde nachádzajúcej sa na českej strane hranice.

Oblačnosť blížiaca sa z juhu ukrojila zase kus horizontu a tak na pozeranie ostávajú len známe siluety najvyšších vrcholov v Radhošťských a Lysohorských Beskydách od Čertovho mlyna po Veľký Polom.

Na chate Kmínek je rušno a na obed si musíme počkať – čo však našu náladu nepriaznivo neovplyvňuje, pretože času na plánované autobusové a vlakové spoje máme dostatok.

Po obede nás čaká ešte časť „neznámeho“ makovského chotára. Pri križovatke ciest na Hlbokom stojí drevená kaplnka, ktorá nahradila historickú murovanú. Na zhodnotenie, či to bol šťastný ťah, si musíme počkať až do jej úplného dokončenia. Od kaplnky do cieľa pri štátnej ceste na Trojačke prechádzame popri osadách U Bula a strmším klesaním cez osadu Pisárikovci a Riečky do cieľa u zastávky SAD, Makov, Gašparík.

Chôdzi po frekventovanej štátnej ceste do Makova, kde máme dnešný cieľ, sa opäť vyhýbame prevozom vopred zabezpečeným mikrobusom.

 

Text a foto: Anton Opial