thumb Vžlet do neznma 02011.11.2017 už po tretí krát usporiadal Klub turistiky Vysoká nad Kysucou na záver letnej turistickej sezóny autobusový  Výlet do neznáma.  Po predchádzajúcich trasách na Hornej Orave a v Žilinskej kotline bolo nutné pri základných informáciách k tohtoročnému výletu „prezradiť“, že tento krát sa pôjde na Moravu. Viacerí účastníci sa po zvážení dostupných indícií (cena výletu, doba jazdy autobusu) zhodli na tom, že to môže byť  „len niekde v okolí Vsetína“. Ich snaha o lokalizáciu bola nakoniec úspešná.  „Na druhý pokus“ vystupujeme z autobusu na správnom mieste – v miestnej časti obce Liptál „Na Špici“, odkiaľ to je do Vsetína 9 km.

Plánovaná trasa povedie juhovýchodnou  časťou Hostýnskych  vrchov. Tento podcelok Hostýnsko-vsetínskej hornatiny je charakteristický výrazne členitým reliéfom tvoreným množstvom krátkych chrbtov oddelených početnými krátkymi vodnými tokmi. Jedným z najdlhších „hrebeňov“  sa javí  21 km dlhý úsek medzi obcou Držková a Vsetínom na ktorý máme namierené.  Jeho východná polovica od samôt Baťková a Chléviska  po Vsetín je v najvyšších partiách osídlená množstvom samôt s hospodársky využívanými trvalými trávnatými porastmi vytvárajúcimi krajinársky  pôsobivý vzhľad krajiny charakteristický pre územia osídlené počas „valašskej kolonizácie“.

Po veľmi nepríjemnom a daždivom piatkovom počasí začíname náš výlet do neznáma s optimizmom spôsobeným aj polojasným počasím, ktoré nás v tomto kraji privítalo. Zelená značka nás vyvádza z intravilánu do údolia Rokytenky. Prechádzame územím s roztrúsenými samotami  s dôkladne udržiavanými poľnohospodárskymi pozemkami. V závere doliny nás čaká nenáročné stúpanie lesom končiace na hrebeni pri turistickej orientácii Baťková-Chléviska. Od usadlostí roztrúsených západne od kóty Chléviska 641 m nás čaká „nezáživný“ 1700 m dlhý úsek lesom. Po jeho prejdení sa od osady Na Lánici dostávame na už spomínaný „nezalesnený“ hrebeň. Naša ďalšia cesta sa vyznačuje už len malými prevýšeniami s trvalým strácaním nadmorskej výšky. „Turistické“ jesenné počasie s dobrou dohľadnosťou umožňuje dosýta sa kochať výhľadmi na nádhernú, jemne zvlnenú horskú krajinu s nespočítateľnými roztrúsenými usadlosťami rozsiahleho národopisného regiónu Moravské Valašsko.

Predvoj – tých čo sa niekam náhlili – zastavuje nie práve najkvalitnejšie značenie pre peších turistov na rázcestí štyroch ciest severne od Janišovského vrchu 573 m. Situácia sa opakuje o pol kilometra ďalej pri rázcestníku Nad Janišovem.  Oba orientačné problémy však zvládame, uisťuje nás o tom aj „pán hajný“, ktorý popri nás prechádzal najpoužívanejším dopravným prostriedkom. S postupným strácaním výšky sa nám naskytajú čoraz detailnejšie pohľady na „blížiaci sa“ Vsetín.

Vzhľadom na náš ďalší program máme po príchode k hlavnej ceste Vsetín-Valašské Meziřičí v miestnej časti Potůčky časovú rezervu a tak po zistení, že reštaurácia je už otvorená,  len málo meníme lokalitu z „pred plotom“ na „za plotom“ a využívame reštauráciu Potůčky na občerstvenie, na zabezpečenie ktorého personál reštaurácie určite prekonal časový rekord na prípravu cca 30-tich káv.  Po občerstvení a oddychu mobilom iniciujeme nášho  prepravcu  na pristavenie autobusu a ten nás následne preváža k mini pivovaru Valášek, kde máme rezervovaný priestor na obed a krátke spoločné posedenie.

Aj keď turistické aktivity po „Závere turistickej sezóny“ ani rozlúčkovom „Výlete do neznáma“ nekončia, predsa si na záver výletu do neznáma dovolím uviesť Koniec dobrý, všetko dobré.

 

Text a foto: Anton Opial