Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb Zpadnā echy 019Po týždňových turistických poznávacích zájazdoch v Južných Čechách, na Šumave a v Česko-saskom Švajčiarsku usporiadal Klub turistiky Vysoká nad Kysucou opäť v augustovom termíne, 11.-19.8.2017, ďalší poznávací výlet tento krát v najzápadnejšom kúte Českej republiky. Po nočnom cestovaní, sprevádzanom búrkovou činnosťou, vystupujeme v sobotu ráno z autobusu do chladného a zamračeného rána pred Vianočným domom v miestnej časti Karových Varov Doubí. Autobus musí mať deväť hodinovú prestávku a tak nás čaká pešia túra do Sokolova, ktorý bude na najbližší týždeň miestom nášho prechodného ubytovania.

Po krátkej príprave začíname našu prvú trasu, ktorá povedie takmer celých 17 km popri rieke Ohře.   Po kilometri cesty cez Doubí schádzame k rieke. Za zástavbou chodník prechádza hustejším krovinatým porastom v ktorom, ako sme sa dozvedeli o čosi neskôr, prvá skupina nevediac o tom rozdráždila hniezdo sršňov a odniesli si to štyri naše účastníčky, ktoré práve robili záver skupiny. Našťastie to dopadlo celkom dobre, okrem bolesti bez vážnejších komplikácii. Cestičkou popri rieke prichádzame po kilometri k prírodnej pamiatke Svatošské skály  tvorenej početnými skalnými piliermi, vežami a ihlanmi s výškou až 50 m, opradených viacerými povesťami. Tu nám začína pršať. Väčšina preto využíva pohostinnosť miestnej reštaurácie. Po napoly prebdenej noci padne „ranná“ káva, alebo teplý pokrm vhod. Dážď ustáva až po našom odchode.  Na turistickom chodníku popri rieke sa pohybuje menej peších turistov ako vodákov splavujúcich údajne jeden z najkrajších riečnych úsekov v Čechách medzi mestečkom Loket a Karlovými Varmi. Ani nie na 6 km dlhom úseku nás minulo hádam aj sto  plne obsadených kanoe a raftov.

Na polceste prichádzame do romantického mestečka Loket, vybudovanom na strmom skalnatom ostrohu obtekanom z takmer troch štvrtín jeho obvodu meandrom rieky Ohře, so stredovekým hradom v najvyššej časti mesta. Na hrade i v meste sú práve v plnom prúde Stredoveké slávnosti purkrabího Půty a tak sa presúvame v čase a aspoň na chvíľu sa stávame účastníkmi zábaviek stredovekých mešťanov.

Druhá časť presunu pokračuje stále údolím rieky cez Staré Sedlo, Královské Poříčí a Těšovice k ubytovni v Sokolove.

V nedeľu ráno sa za ešte stále zamračeného  počasia presúvame až do Ašu a dokonca ešte o pár kilometrov ďalej. Z osady Štítary sa vydávame zdolať ďalšiu zemepisnú zaujímavosť  – najzápadnejší bod ČR. Toto miesto ležiace v Újezdskom potoku na sútoku s krátkym pravostranným bezmenným prítokom a dvoma rybníčkami už na nemeckej strane pôsobí naozaj romanticky. Cestou tam síce zamrholilo, ale naspäť, aj keď musíme ísť po tej istej trase, je to už v pohode. Autobusom sa potom presúvame až pod vrchol najvyššieho vrchu najzápadnejšieho pohoria v ČR Smrečiny na 758 m vysoký Háj na ktorom stojí od roku 1904 tzv.  Bismarkova rozhľadňa. Z nej si užívame výhľady na okolité horstvá Slavkovský les, Krušné hory, Český les a hlavne na mesto Aš rozkladajúce sa na úpätí tohto vrchu. Po prehliadke Ašu je našou ďalšou zastávkou najstarší hrad na chebsku Seeberg – postavený počas nemeckej kolonizácie na konci 12. storočia. Dnes je majetkom mesta Františkovy Lázně. Popoludnie potom trávime v meste Cheb v ktorom navštevujeme jeho dominanty – hlavné námestie s unikátnym komplexom stredovekých kupeckých domov zo 14. storočia známych pod názvom Špalíček, hrad Cheb a tiež nevynechávame možnosť obzrieť si mesto z vyhliadkovej veže kostola sv. Mikuláša.

Podľa predpovedí počasia má byť pondelok slnečný a tak mierime k najvyšším vrcholom Krušných hôr Klinovcu1244 m na českej strane a Fichtelbergu 1214 m ktorý je najvyšším vrcholom nemeckej spolkovej krajiny Sasko. Svahy oboch sú plné lyžiarskych vlekov a zjazdových tratí a oba sú tiež dostupné sedačkovými lanovkami.  Na Fichteleberg , po rekonštrukcii v r. 2012, premáva najstaršia lanovka v Nemecku postavená v roku 1924. Na Klinovci, kde nás vyviezol autobus, musíme čakať hodinu do otvorenia 17 m vysokej kamennej rozhľadne postavenej v roku 1884 z ktorej je ideálny kruhový výhľad na územie po oboch stranách štátnej hranice. Na našu škodu sa výpar po predchádzajúcich daždivých dňoch v teplom počasí rýchlo dostával do ovzdušia a „skracoval“ dohľadnosť. V najvyššie položenom českom mestečku Boží Dar potom začíname pešiu časť dnešného dňa výstupom na nemecký Fichtelberg z ktorého schádzame do kúpeľného mestečka Oberwiesenthal  a po prekročení hraničného potoka Polava prechádzame do Loučnej po Klínovcem, kde na nás čaká autobus.

Po krátkom presune nasleduje návšteva mesta Jachymov, známeho stredovekou ťažbou striebra, kedy tu bola v prevádzke kráľovská mincovňa (dnes budova múzea). Zlatý vek prežívalo mesto vďaka ťažbe striebra hneď po svojom založení. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1510, no v roku 1534 tu už stálo 1200 domov s 18000 obyvateľmi a po vyčerpaní podzemných zásob striebra tu v roku 1601 ostalo menej ako 500 domov s 2000 obyvateľmi! Mesto je od roku 1906 známe prvými radonovými kúpeľmi na svete aj ťažbou uránu v rokoch 1939-1962 s menej slávnym obdobím pracovných a koncentračných táborov v ktorých boli sústreďovaní hlavne politickí väzni. Cestou domov zastavujeme opäť v Lokti a tí účastníci čo počas spomínaných slávností nenavštívili hrad (prehliadky boli bez sprievodcov) absolvujú prehliadku hradu. Popri iných zaujímavostiach určite ostane ak nie trvalá, tak aspoň dlhotrvajúca spomienka na realisticky nainštalovanú expozíciu útrpného práva.

Prvou utorkovou zastávkou je mestečko Skalná v ktorom sa nachádza románsky hrad Vildštejn. Žiaľ jeho prehliadka je možná až od 11-tej hodiny, čo by nám narušilo ďalší program a tak si ho obzrieme „len zvonku“ a smerujeme k prírodnej rarite – národnej prírodnej rezervácii SOOS. Jedná sa o rozsiahle rašelinisko a slatinisko, kde vyviera množstvo minerálnych prameňov a čistý oxid uhličitý v tzv. mofetách – bahenných sopkách. Rezervácia je známa európskym unikátom „kremelinovým štítom“ – nahromadenou kremelinou zo schránok jazerných rias usadených na dne jazera.

Po pár kilometroch prerušujeme jazdu autobusu a venujeme sa prehliadke nielen Chebského statku v dedinke Nový Drahov, ktorá je vďaka zachovalým stavbám s hrázdenými štítmi vyhlásená za dedinskú pamiatkovú rezerváciu, ale aj ďalším stavebným objektom.  Zbytok dňa potom trávime prehliadkou kúpeľného mestečka Františkovy Lázně.

Ďalší deň (streda) máme v pláne kúpele Mariánske Lázně. Cestou k ním však najskôr absolvujeme „výstup“ na Krásenský vrch na ktorom stojí unikátna špirálová 25 m vysoká kamenná rozhľadňa postavená v roku 1935 mestom Krásno. Rozhľadňa stojí uprostred Slavkovského lesa, žiaľ cestu tam i späť nám znepríjemňoval trvalý, aj keď nie výdatný, dážď a nízka oblačnosť umožnila len veľmi obmedzené výhľady na toto pohorie.

Pred zaparkovaním autobusu pri našej ďalšej zastávke, hrade Bečov nad Teplou, sa tichý dážď zmenil na lejak. Našťastie len krátky. V hrade a zámku postavenom na kamennom výbežku nad meandrom rieky Teplá potom absolvujeme dva samostatné prehliadkové okruhy. Aj keď, aj v rámci prehliadky zámockých interiérov bolo čo obzerať, okruh nazvaný Relikviář sv. Maura nájde len ťažko konkurenciu.

Počas prehliadok sa počasie „umúdrilo“ a cestou k „Mariánkam“ nám už svieti slniečko. V meste zastavujeme len pre výstup časti našej výpravy, ktorá sa chce poznávaniu kúpeľného mesta venovať dlhšie. Druhá časť pokračuje do mestečka Chodová Planá odkiaľ robíme cca 9 kilometrovú pešiu prechádzku juhozápadnou časťou Slavkovského lesa a až potom sa venujeme krásam Mariánských Lázní.  Pri plánovanom odchode o 18-tej hodine sme jednotní v názore, že ďalšiu plánovanú zastávku v mestečku Lázně Kynžvart po dnešnom náročnom programe už vynecháme.

Aj keď krajské mesto Plzeň, je trochu bokom od kúpeľných miest Karlovarského kraja venujeme mu celý štvrtok. Po spoločnej prehliadke plzeňského pivovaru, ktorá skončila predpoludním nasleduje voľný program venovaný prevažne prehliadke Vnútorného mesta, v ktorom si nikto, okrem iných zaujímavostí, nenechal ujsť výhľad z najvyššej kostolnej veže v celom Česko-Slovensku – vyhliadkovej veže katedrály sv. Bartolomeja vysokej 102,26 m.

Posledný pobytový deň je vyhradený prehliadke krajského mesta a najznámejšiemu kúpeľnému mestu západočeských kúpeľných miest Karlovým Varom. Najskôr spoločne absolvujeme prehliadku Sklárskej hute a múzea sklární Moser, ktoré poskytli nevšednú podívanú. Niektoré súpravy brúseného skla umiestnené v múzeu vyvolali obdiv nad remeselnou zručnosťou ich tvorcov,  očarili krásou aj „omráčili“ pri pohľade na cenu, za ktorú by aj náročnejší turista mohol absolvovať minimálne dve cesty okolo sveta. Zbytok dňa je venovaný individuálnemu poznávaniu mesta – hlavne jeho kúpeľnej časti s ktorou nemohol byť nikto nespokojný.

Cestou do Sokolova sa potom ešte zastavujeme na vyhliadke v obci Horní Pískovec z ktorej je možné pohľadom obsiahnuť väčšiu časť dnes už takmer vyťaženej Sokolovskej uhoľnej panvy. Na neďalekom statku Bernard – súkromnom múzeu zameranom na tradičné remeslá a poľnohospodárske náradie v ktorom nechýba ani reštaurácia s kvalitnou kuchyňou ostáva časť „výpravy“ na prehliadku a večeru.

Záverečný deň už takmer celý zaberá 600 km dlhá cesta domov, prerušená troj hodinovou zastávkou v metropole Vysočiny Jihlave, ktorou pred dvadsiatou hodinou končíme toto vydarené turistické podujatie.

 

Text: Anton Opial

Foto: Jozef Stuchlík a Anton Opial

 

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada