Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb Biely Krß 060Len toľko čo by kameňom dohodil stávala od kameňa vyznačujúceho spoločný hraničný bod troch historických území - Moravy, Sliezska a Slovenska , v miestach kde sa stretávajú na spoločnom horskom hrebeni Zadné hory a Turzovská vrchovina, dnes už neznáma pastierska osada Karlovice.  Keď tu podľa povesti  pašeráci tabaku z Uhorska zabili a pochovali financa jeho vrah mu musel nad hrobom postaviť kríž. “Biely“ kríž z čerstvo olúpaných smrekových žrdí bolo vidno z veľkej diaľky a tak sa pre osadu postupne vžil nový názov - Biely Kríž.

Pastierska usadlosť s ďalekými výhľadmi začala lákať návštevníkov hneď v počiatkoch organizovanej turistiky v susednom Sliezsku. Už v roku 1894 tu nemecký turistický spolok Beskidenverein otvoril malú drevenú krčmu, prestavanú neskôr na chatu Schutzhütte Weisse Kreuz so zvoničkou. O dvadsať rokov neskôr nasledovala česká útulňa Daněk a chata Sulov. V roku 1932 pribudol Hotel Baron – na slovenskom území – postavený vrchným čašníkom z nemeckého Berghotela Adolfom Baronom. Ten nechal svojej veľmi pobožnej manželke neskôr postaviť v blízkosti hotela kamennú kaplnku. Po povojnových (2. svetová) krutých zmenách majetkových pomerov sa z Bieleho kríža stalo vyhľadávané celoštátne známe stredisko rekreácie ROH s kapacitou 220 lôžok. Po roku 1989 došlo k zmenám snáď ešte horším ako pri tých povojnových a táto v minulosti vyhľadávaná rekreačná oblasť sa dodnes len pomaly snaží o prinavrátenie niekdajšej slávy.

Spomínaná kamenná kaplnka zasvätená slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi je už po viac rokov cieľom veľkého počtu veriacich z oboch strán hranice, ktorí sa tu stretávajú na sviatok Cyrila a Metoda pri svätej omši. V tejto kaplnke údajne v päťdesiatych rokoch minulého storočia   počas svojho pobytu na Bielom Kríži celý týždeň slúžieval sv. omše neskorší pápež Karol Wojtyla.

Ako cieľ svojej ďalšej turistickej potulky si Biely Kríž v stredu 5.7.2017 vybrali aj turisti - seniori. Ráno využívame v Klokočove, na ušetrenie chôdze po asfaltke, namiesto absentujúceho autobusového spojenia ochotu predsedu klokočovských turistov Pavla Polku, ktorý nás vlastným autom na tri krát odviezol na konečnú zastávku SAD Vrchpredmier u Pavlíka. Ďakujeme aj touto cestou.

Odtiaľ už po svojich sledujúc najskôr zelenú turistickú značku pokiaľ neodbočí na starú nemeckú cestu vedúcu na Uhorskú a potom ďalej popri toku Predmieranky  smerujeme ku Gronickému hvozdu.   U Vodárne opúšťame Predmieranku a začína sa „nekonečné“ stúpanie cez osady Madajovci a Marejkovci, nad ktorými zachádzame poobzerať súkromné chaty a potom už len lesom a lesom, v závere už miernejším stúpaním, až na štátnu hranicu. Zabočíme vľavo a posledný úsek po štátnej hranici až ku kaplnke sa nechávame viesť červenou turistickou značkou. Do začiatku omše je ešte desať minút a priestranstvo pred kaplnkou je celé zaplnené.  Bokom od kaplnky rozložili svoje pôsobisko členovia poľovníckeho združenia, kde pripravujú guláše z diviny a k dispozícii je aj dobre chladené čapované pivo. Tí vlažnejší „veriaci“ využívajú občerstvenie už počas prebiehajúcej omše.

Po skončení omše sa dávame „dohromady“,  od hotela Baron si vychutnávame pohľady na jemným oparom zahalenú Malú Fatru od Rozsutca až po Kľak a potom pokračujeme po červenej značke, obzerajúc cestou mrazové zruby (skalné prahy vzniknutý mrazovým odvetraním svahu) na Súľove 903 m, až k chate Doroťanka. Času do odchodu autobusu z Klokočova máme dosť a tak viac ako hodinu „leňošíme“ pri chate. Pod Čudáckou 827 m, v mieste kde červená značka prechádza na moravskú stranu, odbočujeme opačným smerom. Dnešná výstupová trasa na Biely Kríž a tento úsek, ktorým budeme zase schádzať do Klokočova  boli dodnes pre podstatnú časť účastníkov doposiaľ nenavštívené. Po chvíli chôdze lesom vychádza lesná cesta na rozľahlé lúky nazvané Moravské.

Romantické a hodne vzdialené od ruchu civilizácie sú osady Vyšné a Nižné Moravské ku ktorým tieto pozemky patria. Z lúk sú veľmi pekné výhľady do Kornickej brázdy na časť Hlavice aj na roztrúsené osídlenie severných svahov Javorovej 788 m, Hlineného 874 m a Bahanej 827 m – najvyššieho vrcholu Predných vrchov, ktoré sú súčasťou Turzovskej vrchoviny. V pozadí vidieť belasé vrcholy Žywieckych a Sliezskych Beskýd. Nové krásne a  „neokukané“  výhľady.

Po krátkom úseku lesom schádzame opäť na poľnohospodárske pozemky a potom už cez osady Patykovci a Banské prichádzame do Klokočova a cez dvor obecného úradu mierime, vrcholne spokojní s 3-tím dielom našich potuliek za poznávaním Klokočova, na zaslúžené záverečné občerstvenie v motoreste Klokočovan.

 

Text a foto: Anton Opial

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada