thumb NesluÁa Dlh 027Počas ostatných dvoch potuliek sa turisti seniori vybrali za poznávaním kysuckých osád. Vo štvrtok 8.6.2017 sme v devätnásť člennom kolektíve začínali  v závere neslušskej doliny – konečná zastávka SAD Horná škola.  Popri penzióne Les a osadu Červené sme vyšli „parádne“ - tesne pred nami si totiž „domáci“ vykášali krovinorezom chodník od vysokej trávy - tiahlym stúpaním   po žltej značke do osady  Haľamovci a potom trochu strmšie na rázcestie turistických značiek, žltej a modrej, do osady Samuhelovci.

To sme takmer na bočnom hrebeni oddeľujúcom dolinu Neslušanky od doliny Rudinského potoka v nadmorskej výške 750 m a ešte v katastri Nesluše. Z lúk nad turistickým rázcestníkom sú pekné výhľady na masív Veľkej Rače a k nej patriacich Kysuckých Beskýd aj v diaľke sa črtajúci hrebeň Oravskej Magury s najvyšším Minčolom. Po krátkom oddychu asi o kilometer severnejšie zachádzame zo sedla, južne od kóty 823 m, do katastra Rudinskej navštíviť samotu Pod Grapou od ktorej vidieť na konci zarastajúcich lúk aj samotu Na majeri. Vraciame sa späť do sedla a pokračujeme po modrej značke asi 400 m strmším stúpaním na 823 m vysokú kótu, ktorá je v mapách uvádzaná bez názvu no v mikro miestopise tunajších osád bezmenná určite nebola. „Vďaka“ odlesneniu pravej časti hrebeňa vyťažením kôrovcovej kalamity sa nám rozširuje obzor, a my sa kocháme výhľadmi na sivo žiariace končiare centrálnej časti Krivánskej Malej Fatry. O kúsok ďalej, pri kaplnke, postavenej na rázcestí k osade Jaťovci, ktorá vyhorela v roku 1970, usedáme na obed. Poobede opúšťame modrú značku a zamierime neznačenou cestou do katastra Rudinskej. Najskôr ideme ešte kúsok lesom no potom už začína cesta najvyššie položenými osadami východnej časti Javorníkov, ktoré sú roztrúsené po oboch stranách javorníckeho hrebeňa v nadmorských výškach od 750 do 820. Vďaka pravidelnému koseniu sú bývalé poľnohospodárske pozemky „spájajúce“ susedné osady a samoty premenené na kompaktné lúčnaté plochy, hýriace v tejto dobe vrcholiaceho leta pestrými farbami lúčnych kvetov. Svieža zeleň všade kam sa pozriete, Slnko pripekajúce takmer z nadhlavníka aj chladivý vetrík, biele oblaky roztrúsené na blankyte neba, k tomu osamotené, aj opustené, domčeky ukryté v tieni starých košatých stromov, neustále sa meniaca scenéria a všadeprítomné ticho. Zaslúžená odmena za námahu vynaloženú cestou sem hore aj za zrieknutie sa domáceho pohodlia.

Vychutnávajúc si tieto zážitky prechádzame postupne osadami Rudinskej - Tabačkovci, Grešákovci, Hutyrovci, Čulákovci. Po krátkom oddychu pri murovanej kaplnke postavenej priamo na javorníckom hrebeni  tento prechádzame a nad osadou Mračkovci, už v katastri Dlhej nad Kysucou, opäť stojíme a užívame si výhľady na nové horizonty. Čas nás nesúri a tak v závere tejto potulky pohodlne schádzame cez osady Mračkov, Rehusky a Papučovci na konečnú zastávku SAD Dlhá nad Kysucou, Bučník.

 

Text a foto: Anton Opial