thumb Chorvtske NP 310Po neskoršom nočnom príchode máme raňajky pripravené na ôsmu a odchod stanovený na 9-tu hodinu. Počasiu ráno vládne „azurro“, čo všetkých napĺňa optimizmom pred dnešnou návštevou NP Paklenica. Tento národný park sa nachádza vo vápencovom pohorí Velebit, ktoré vytvára 145 km dlhú a 10-30 km širokú, pri pohľade od mora, strmo sa zdvíhajúcu skalnatú hradbu. V jeho južnej časti pri mestečku Starigrad (12 km od diaľnice – zjazd č.15) sa nachádzajú dva mohutné kaňony Veľká a Malá Paklenica, ktoré podľa názoru geológov vznikli zrútením stropov mohutných jaskynných priestorov a s priľahlým územím tvoria tento NP.

V NP Paklenica, ktorý má rozlohu 3.657 hektárov je vyznačených 150 km turistických ciest a patrí k nemu aj najvyšší vrch Velebitu Vaganski vrch 1.758 m. Pri prípadnom plánovaní turistiky v tejto oblasti treba pamätať na skutočnosť, že stúpať na všetky kopce začíname prakticky skoro od „nuly“.

Po zakúpení vstupeniek v recepcii NP „štrikujú“ vodiči s autobusom ešte dva kilometre k hornému parkovisku úzkou ostro sa kľukatiacou cestou lemovanou zaparkovanými osobnými autami na každom vhodnom miestečku. O chvíľu sme šťastne tam, ušetrené máme asi 2 km peši, a vystupujeme priamo pred vchodom do kaňonu. Všade je plno ľudí, ako na hodoch vo Veľkých Karloviciach. Na prvý pohľad sa zdá, že tu prevládajú horolezci. Niet sa čomu čudovať, veď spodnú najužšiu časť kaňonu Klenac – širokú len 30-40 m, ktorým vedie iba upravená pešia cesta a v tomto období roka ešte v takmer súvislých kaskádach hučiaca riečka Paklenica, lemujú skoro kolmé a až 400 m vysoké skalné steny. V nich, ale aj v širšom okolí je vytýčených okolo 360 istených horolezeckých ciest všetkých stupňov obtiažnosti.  Atraktívna lokalita, výborná, nenáročná,  dostupnosť z mestečka Starigrad, pekné slnečné počasie a na dôvažok aj nejaké mládežnícke preteky v lezení robia z tohto úseku kaňonu ľudské mravenisko. Ani v tomto frmole však nemožno prehliadnuť  vysvietené priestory obchodíkov so suvenírmi a neodmysliteľnou horolezeckou výstrojou vo vnútri skál. Ich priestory sú súčasťou podzemných bunkrov pre tisícku osôb vybudovaných za Titovej vlády (keď sa akosi nepohodol s Moskvou).

Po 10-15 minútach chôdze je už na chodníku viac voľného priestoru. Počas doobedia, zatiaľ len jednosmerne, stúpajú už iba  turisti ktorí majú namierené k cieľom nachádzajúcim sa vo vyšších partiách 10 km dlhej doliny. Našim cieľom je jaskyňa Manita peč. Na strmom úseku kaňonu, ktorý zdolávame troma či štyrmi serpentínami sa po prvý krát ukazuje takmer v celej svojej kráse eldorádo horolezcov - 400 m vysoká severozápadná stena  masívu Aniča Kuk 712 m. Na vrchole serpentín sa potom nachádza v pravo od cesty upravený prameň pitnej vody nad ktorým sa kaňon rozširuje, chodník má miernejšie stúpanie a za potokom sa na zelenej lúke nachádza oddychové miesto Aniča luka.

Po asi 400 m dlhom „oddychovom“ úseku, keď už je dno doliny zase strmšie, prichádzame na rozdvojenie chodníkov. Dolinou je možné pokračovať k pol hodiny vzdialenej hájovni Lugarnica – občerstvenie a ďalšiu trištvrte hodinu ešte k chate Planinarski dom Paklenica – občerstvenie,  ubytovanie a východisko na najvyššie vrcholy. Nás čaká z tejto križovatky 45 minútové stúpanie k vytýčenému cieľu – jaskyni. Chodník je vybudovaný serpentínami v strmom svahu, ale s miernym sklonom stúpania a na celej takmer dvoj kilometrovej dĺžke bez jediného schodíka, čo kvitujeme hlavne pri neskoršom zostupe. S postupne získavanou výškou sa stávajú zaujímavejšími aj výhľady do okolia a vyhliadka tesne pred jaskyňou ich ešte umocňuje.

Jaskyňa Manita peč sa nachádza v nadmorskej výške 570 m. So 170-timi metrami dĺžky je najväčšou jaskyňou v NP Paklenica. Prístupná je len so sprievodcom. Jej priestor pozostáva z dvoch impozantných siení s výškou stropu až 35 m a nádhernou kvapľovou výzdobou. Osvetlenie zabezpečované prostredníctvom slnečných kolektorov by možno mohlo byť o čosi intenzívnejšie,  ale šero ktoré tam panuje tak trochu evokuje objaviteľské pocity.

Po prehliadke jaskyne a občerstvení z vlastných zásob nám k úspešnému zavŕšeniu tretieho dňa návštev chorvátskych národných parkov  už treba len zísť k autobusu a k zavŕšeniu celého výletu zvládnuť nočnú cestu domov. Oboje sa nám napokon podarilo šťastne splniť.

 

Text a foto: Anton Opial