thumb IMG 3113Táto miestna časť obce Klokočov sa nachádza v podcelku Turzovskej vrchoviny Kornická brázda. Tvorí ju viacero samôt a osád, roztrúsených po oboch stranách horného toku 10,3 km  dlhej riečky Olešnianky, v najvýchodnejšej časti katastra.

Spoznať túto časť Klokočova sa rozhodli turisti seniori, na svojej už 11-tej tohtoročnej potulke, v stredu 12.4.2017. Po príchode autobusov zo Staškova a Klokočova  sa stretávame štrnásti pri predajni potravín. Odchod musí počkať pokiaľ časť kolektívu nedopije rannú kávičku, ktorú im pripravila ochotná pani vedúca z potravín.

Pod zamračenou oblohou sa potom poberáme, prekrižujúc hlavnú cestu, cez Maslovenku smerom na sever. Cesta má stále mierné stúpanie no vzhľadom na nadmorskú výšku v ktorej sa budeme pohybovať sú výhľady obmedzené na najbližšie okolie. Dnes to nebude o ďalekých výhľadoch. Zato si budeme vychutnávať čaro neodmysliteľných roztrúsených usadlostí romanticky dotvárajúcich kolorit kysuckej krajiny.

Vymenovať pomenovania všetkých samôt a osád, ktorými budeme prechádzať by snáď mohli jedine miestne pani poštárky - aj to asi nie všetky. Neviem koľko sa nájde, nielen v Klokočove, ale aj v ostatných rozlohou podobných obciach na Kysuciach obyvateľov, ktorí by ich dokázali poznať všetky. A tak sa počas nielen tejto potulky musíme uspokojiť a orientovať názvami získanými z rôznych dostupných prameňov.

Po miestnej komunikácii prichádzame cez osadu Jarošovci  na Dolinu, odkiaľ máme ako na dlani výhľady na ďalšiu časť našej cesty. Do Červencov (710-720 m n. v.) ideme ešte stále do kopca. No potom začíname po starej už slabo znateľnej furmanskej ceste schádzať do Škuľavíkov a po prejdení potoka pokračujeme do Zajacov. Z osady odbočujeme vpravo na lesnú cestu, prechádzame tok Olešnianky a strmým svahom prichádzame do Haferov, ktoré už patria k miestnej časti Hlavice. Nachádza sa tu informačný panel „Klokočovské skálie“, nekrytý stôl s lavicami, vkusne, no neúčelne, nadkrytá stará studňa a tiež veľká kamenná guľa. Asi len domáci by vedeli popísať jej cestu ktorou sa dostala z pôvodného miesta až sem.  Tento mini areál je súčasťou krátkeho náučného chodníka „Klokočovské skálie“ realizovaného  s finančnou podporou nadácie Ekopolis z programu Zelené oázy 2015. Na jeho vybudovaní sa podieľali Organizácia cestovného ruchu Kysuce, Obec Klokočov, Občianske združenie Klokočovské skálie  a Sudopark.

Po oddychu a občerstvení pokračujeme po modrej turistickej značke, úzkym, členitým a v závere strmým chodníčkom, popod na Kysuciach ojedinelý skalný výtvor dlhý asi 300 m a vysoký miestami až 20 m v ktorom sa ešte nachádza zopár kamenných gúľ, k zastávke SAD Hrubý BUK, Rieka. Po oddychu v miestnom hostinci ešte pokračujeme, za mierneho mrholenia, na husto osídlený severovýchodný svah Hlineného 874 m. Hneď za mostíkom odbočujeme dobre znateľným chodníčkom z miestnej asfaltovej komunikácie vľavo a po asi 400 m prichádzame k skvostu medzi malými sakrálnymi objektmi – vynovenej zvoničke „U Pantokov“. Radosť pobudnúť na takomto mieste. Za osadou Pantokovci potom stúpame nespevnenou cestou a po odbočení v pravo prichádzame do ešte obývanej samoty Vnukovci a potom starou furmanskou cestou do ďalšej Fučkovci. Obe sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo 740 m. Bývalými poľnohospodárskymi pozemkami dnes obhospodarovanými kosením, ktoré už spestrujú kvety prvosienok, začíname záverečný úsek našej dnešnej trasy. Po asi 250 metroch sa v samote Dedičovci dostávame na miestnu komunikáciu lemovanú roztrúsenou zástavbou až k toku riečky Olešnianky, popri ktorej to máme k zastávke SAD Hrubý Buk, ZŠ, kde sme ráno začínali, už len pár metrov. Tu sa bez obligátneho záverečného pivka, pretože hostinec otvárajú až o 14-tej hodine, pre dnešok lúčime a opäť nastupujeme do autobusových spojov odchádzajúcich dvoma smermi.

Všetci už vieme, že za objavovaním krás aj ďalších miestnych častí (Riečky, Rybáre, Javorová, Kornica, ...) sa do Klokočova ešte vyberieme.

 

Text: Anton Opial

Foto: Jozef Stuchlík a Anton Opial