thumb Wislavoda 016Účastníkov 14. ročníka turistickej akcie Ku prameňom Wisly, ktorú organizuje je PTTK Wisla, počas 14. ročníka konaného 18. marca 2017 nemilo prekvapil náhly zvrat počasia z piatka na sobotu.

Už počas rannej cesty autobusom do dedinky Nýdek, neďaleko Třinca, musel náš vodič používať stierače. Po vystúpení z autobusu sú hneď v permanencii pláštenky a dáždniky.

Postupne ako po prekročení Horského potoka začíname červenej značke naberať výšku smerom k najvyššiemu bodu českej časti Sliezských Beskýd -  995 m vysokej Veľkej Čantoryji, sa dážď pomaly začína meniť na sneženie. Od asi 500 metrovej nadmorskej výšky je to už len sneženie.  Ťažko povedať, či to bolo turistom dané, alebo si postupne vypestovali vlastnosť nájsť aj v zlom niečo dobré, no svorne si pochvaľujeme, že je to lepšie, ako keby pršalo.  Po 2,5 hodinách stáleho stúpania prichádzame k horskej chate Čantoryje.  Tí výkonnostne lepší tam boli skôr a preto našli chatu ešte zatvorenú. Po krátkom oddychu a občerstvení pokračuje aj záverečná časť výpravy priesekom po štátnej hranici na vrchol Velkej Čantoryje. Silný vietor, pred ktorým sme boli počas výstupu chránení, nám na hrebeni znepríjemňuje pohyb. Na čiastočne odlesnenom vrchole je to najhoršie. V takomto počasí je aj celokovová 29 m vysoká rozhľadňa postavená v r. 2002, z ktorej je za dobrej dohľadnosti vidieť aj Západné Tatry, zatvorená.  Poobzeráme rozhľadňu v hmle, čosi z najbližšieho okolia a s povzdychom „keby“, začíname 2,5 km klesanie do hlbokého Beskydského sedla.

S postupnou stratou výšky sa zmenšuje aj snehová vrstva a zo sedla je už terén úplne kopný, no čo je horšie, že prichádza ďalšia prehánka, ktorá už je dažďová. Našťastie to už máme k autobusu, ktorý nás čaká v miestnej časti Wisly Jaworniku, len nie celý kilometer.  V miestnej krčmičke, v ktorej sa nás snaží ochotný majiteľ všetkých usadiť aj dopĺňaním stoličiek a lavíc, potom kto ako, niekto pri pive a niekto pri inom,  čakáme my pomalší na tých výkonnejších, ktorí išli po plánovanej dlhšej trase.

Autobusom sa krátko pred dvanástou presúvame do inej časti Wisly – Czarne, kde je záver tohtoročného pochodu. V priestornej kolibe  Watra , s troma samostatnými miestnosťami s otvorenými ohniskami,  je  útulne, teplo a dosť miesta pre všetkých tohtoročných účastníkov. Pochutnávame si na tradičnej polievke „žurek“ a domácich šiškách. V rámci záverečného vyhodnotenia získava naša výprava veľký sklenený pohár s venovaním za druhú najpočetnejšiu skupinu (47 zaregistrovaných účastníkov), keď nás „porazili“  a nie po prvý krát, turisti z Beskydu Sląskego z Českej republiky.

Dážď, ktorý neustáva ani počas našej cesty domov, nám už je úplne fuk.

 

Text a foto: Anton Opial