thumb D 3 013Ďalší diel seniorských turistických potuliek, ktoré organizuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou, sa konal opäť na Kysuciach. Relatívny stavebný kľud na úseku „polovičnej diaľnice“ zo Svrčinovca po štátnu hranicu s Poľskom v Skalitom, využívame na prejdenie a obzretie si  tejto naozaj náročnej cestnej stavby.

Pre úplnosť začíname, vystrojení výstražnými vestami, od štátnej hranice prejdením úseku s dvoma mostmi, ktorý bol vybudovaný ešte na prelome milénia. Na diaľnici panuje hustá hmla s dohľadnosťou snáď sotva 30 m a tak ideme opatrne. Nie kvôli hmle, ale kvôli klzkému namrznutému povrchu. Tak-tak dovidíme z prvého mosta „na zem“.  Až pred tunelom Skalité sa hmla začína rozpúšťať a nám sa ukazuje aj zástavba v Skalitom. Prejsť sa diaľničným tunelom peši je zážitok nie každodenný a tak ho po prvý krát realizujeme v 898 m dlhom tuneli „Poľana“. Keď už sme dnu využívame možnosť prejsť priečnym prepojením a nazrieť aj do únikovej štôlne.   Z tunela vychádzame na 3. najdlhší most, z celkovo 11-tich postavených na nami prechádzanom úseku, – Rieka, ktorý má dĺžku 500 m. Počasie sa už umúdrilo a zväčšila sa aj dohľadnosť.

Už v katastri Čierneho je postavený   najdlhší most na tomto úseku D3 „Čadečka“ s dĺžkou 690 m ktorým diaľnica stúpa na kótu Valy 609 m. Vpravo vidieť z mosta obrovskú, dôkladne upravenú, skládku zeminy vyťaženej z tunela Poľana. Most preklenuje údolie potoka Czadeczka, ktorý sa o 300 m západnejšie zlieva s potokom Skaličianka a vytvárajú riečku Čierňanka. Z miest, kde sa diaľnica tesne približuje k Trojhraničiu pozeráme do sesednej Českej republiky na Hrčavu a Jaworzynku-Wywrzacze v Poľsku. Pred mostom „Valy“ robíme v akom takom závetrí prestávku na občerstvenie a potom už vstupujeme na „najvyšší diaľničný most“ – ktorý je so svojou výškou vozovky v 84 m na úrovňou terénu najvyšším mostom nielen na Slovensku, ale vraj aj v strednej Európe.  Jeho dĺžka je 591 m. Aj pohľad cez zábradlie, alebo správnejšie vetrolamy, na dno doliny spôsobuje zvláštne pocity v oblasti žalúdka.

V ďalšom úseku pravostranné prítoky Čierňanky  vlnia niveletu diaľnice do húsenicového tvaru. Povedľa diaľnice si všímame aj vyasfaltované nové úseky poľných a lesných ciest, ktorých bolo vybudovaných celkom 23. Budované oplotenie diaľnice už vykresľuje aj priestor pre budovanie druhého jazdného pásu.

Popri pracovníkoch sme nestretli žiadneho „zodpovedného“ zamestnanca. Až v polovici tunela „Svrčinovec“ k nám začalo cúvať osobné auto, ktoré popri nás prešlo, a bolo to tu! Nekompromisný šéf (nevieme síce akého stupňa) nás prinútil vrátiť sa späť aj keď sme to už mali na druhú stranu tunela bližšie. Nereflektoval na naše argumenty, že si chceme prejsť celý budovaný úsek, lebo k tomu už nebude príležitosť, ani to že sme vzorne oblečení vo výstražných vestách a pohybovali sme sa po „chodníku“, no dokonca mu bol fuk aj očakávaný rešpekt pred našimi šedinami a tak sa s povzdychom „a taký to mohol byť pekný výlet“ vraciame z tunela späť a z obslužnej komunikácie, pred južným portálom tunela odbočujeme na zelenú turistickú značku po ktorej schádzame do centra Svrčinovca, kde končíme tieto netradičné a vcelku aj atraktívne Potulky.

 

Text a foto: Anton Opial