thumb Sliezske Beskydy 2016 012Po viac ako jeden a pol roku, ak neberieme do úvahy pravidelnú každoročnú návštevu družobnej akcie Ku prameňom Wisly - ktorej organizátorom je PTTK Wisla, usporiadal Klub turistiky Vysoká nad Kysucou v sobotu 29. 10. 2016 turistický autobusový výlet za poznávaním Beskidu  Śląskiego (Sliezskych Beskýd) v Poľsku.

Sliezske Beskydy je horský celok (rozloha 54 km²) vypĺňajúci flyšový oblúk Vonkajších Západných Karpát. Delia sa na dva podcelky - pásmo Čantoryje a Stožka a pásmo Baranej hory. Našim dnešným cieľom je kľukatý asi 16 km dlhý, hrebeň v pásme Baranej hory vybiehajúci zo sedla Salmopolska na severozápad, výrazne odčlenený od ostatného pohoria hlboko zarezanými údoliami Wisly na západe a Lešnice na východe.

Po upršanom včasnom ráne vystupujeme z autobusu krátko po ôsmej hodine v sedle Salmopolska zahalenom v nízkej oblačnosti. Fúka silný severozápadný vietor, ale neprší. V sedle je ešte pusto, akurát jeden starší pán tu rozkladá stolík s výrobkami z ovčieho syra. V horskom sedle s nadmorskou výškou 934 m postavil Nemecký karpatský spolok Beskideverein v r. 1932 hneď vedľa kríža (bieleho) turistickú chatu – dnešný Biely kríž. Od roku 1968 je v prevádzke horská cesta spájajúca rekreačno-turistické stredisko Szczyrk s dolinou Wisly. Severne od sedla sa nachádza verejnosti neprístupná Jaskyňa Salmopolska dlhá 115 m spájajúca úzkymi štrbinami 5 podzemných “miestností“, objavená v roku 1969.

Po rannej káve „z autobusu“ sa bez väčšieho zdržiavania uberáme za našim cieľom. Sledujúc žltú turistickú značku na úvod schádzame v asi kilometer dlhom a pomerne strmom klesaní do sedielka pri osade Wierch Malinka, ktoré je už tesne pod spodnou hranicou oblačnosti. Cesta je pokrytá vrstvou odtieňmi žltej a hnedej sfarbeného bukového lístia, ktoré zakrýva jej kamenistý povrch rozmáčaný predchádzajúcim dažďom, čo vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri chôdzi. Pokračujeme hrebeňom cez nevýraznú kótu Jawierzny (799 m) na vrch Smerekoviec (835 m), z ktorého odbočuje zelená značka do Wisly. Žltá značka tu sledujúc kľukatý hrebeň prudko mení smer na sever, aby nás rozsiahlym masívom Gošciejowa (810 m) priviedla na Trzy Kopce Wyšlaňskie (810 m). Tesne pod vrcholom sa dá občerstviť v súkromnom objekte, ale sme tu žiaľ privčas. Nezalesnený vrchol poskytuje pekné kruhové výhľady a vďaka dvíhajúcej sa oblačnosti identifikujeme na severovýchode „ďalšie“ Trzy kopce (1081 m), kde sa stretávajú hranice troch katastrov – Bielsko Bialej, Brenny a Szczyrku a v 17. storočí sa tu stretávali hranice Těšínskeho kniežatstva a bielskeho grófstva patriaceho k Rakúsko Uhorsku. Hneď vedľa zaoblený vrchol Klimczoka (1117 m) s pretŕčajúcou siluetou vysielača. Ďalej vpravo sedlo Salmopolska a z neho prudko stúpajúci hrebeň na Malinow (1114 m), Zielony Kopiec (1153 m) aj rozložitú Baraniu Goru (1220 m). Južným smerom je pekný výhľad na roztrúsené osídlenie wislianskeho katastra. Na opačnej strane ponad údolie Wisly ohraničuje západný horizont hraničný poľsko-český hrebeň od dominujúcej Veľkej Czantoryje (995 m) po Veľký Stožek (978 m). Severozápadným smerom sa pozeráme do Ostravskej panvy a na sever sa pod hranicou oblačnosti ukazuje Sliezske podhorie. Zdržiavať sa tu, v silnom vetre zvyšujúcom pocit chladu, dlho nedá a tak pokračujeme na nižší západný vrchol na ktorom sú osadené hraničné kamene troch obcí Wisly, Szczyrku a Brennej. Odtiaľ názov Trzy kopce – tie hraničné. Žltá značka odtiaľ schádza do centra Wisly a nás až do cieľa“ povedie značka modrej farby.

Doterajší úsek od Salmopolskej sme prechádzali miestami, kde boli smrekové monokultúry pred niekoľkými rokmi zlikvidované rozsiahlymi kôrovcovými kalamitami. Dnes sú už tieto plochy porastené novými, zdravými mladými porastmi smreka a buka.

Popri samotách Markowka a Zakroszek strácame takmer 150 výškových metrov do sedla Jastrzębia odkiaľ zákonite nasleduje stúpanie na kótu Šwiniorka (700 m). V stúpaní sa nám pri obzretí,  už v plnej kráse ukazuje z oblakov vyslobodené Skrzycne (1257 m – najvyšší vrchol celých Sliezskych Beskýd)  s malým Skrzycnym (1210 m) a Malinovou skalou (1152 m). Na vrchole Šwiniorky končia dva lyžiarske vleky a odmenou je aj krásny výhľad na obec  Brenna.

Po ďalších troch kilometroch sa nám, pri pohľade na tabuľku umiestnenú na plote s nápisom “Teren priwatny“, pred očami rozplýva vidina turistickej chaty, vyznačenej v mapách za kótou Orlowa (813 m). Zato nás čaká strmé klesanie do ďalšieho sedla s nadmorskou výškou 610 m, za ktorým pri samote na vrchu Beskidek (700 m)nasleduje prestávka na občerstvenie a potom už v nie náročnom, ale tiahlom stúpaní dosahujeme rovný hrebeň Rownice. Turistická značka pre vrcholom, ktorý je zalesnený a neposkytuje žiadne výhľady, zabočí z hrebeňa vľavo a pred nami je záverečný úsek k turistickej chate PTTK Na Rownici. Akoby za odmenu, sa nám po vyjdení z lesa otvoria výhľady na časť Moravsko sliezských Beskýd s dominantnou Lysou horou a vpravo od masívu Čantoryje aj na hrebeň Tešínskych Beskýd strmo padajúci z Prašivej do Podbeskydskej pahorkatiny.

Túru končíme posedením a občerstvením  v turistickej chate PTTK Rownica (781 m), ktorej história sa začala písať už v roku 1921. V súčasnosti je jednou z najnavštevovanejších chát v poľských Beskydách.

Touto našou turistickou návštevou Sliezskych Beskýd sme len čiastočne poodkryli záves ukrývajúci  toto blízke, no slovenskými turistami veľmi málo navštevované pohorie. Patrilo by sa ho však poodhrnúť čo najviac, lebo určite ukrýva ešte veľa ďalších pekných miest, kvôli ktorým sa to oplatí urobiť.

 

Text a foto: Anton Opial