thumb Dōün 353Po návšteve najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalít v Českej časti Švýcarska mierime na ďalšie dva dni do susedného Saského Švýcarska. Prvý deň len „na kraj“. Ešte pred kúpeľným mestečkom Bad Schandau odbočíme do úzkeho údolia smerom na dedinku Ostrau. Asi v polovici cesty vystupujeme a pokračujeme peši. Spočiatku ideme lesnou cestou. Po zhruba 1,5 km prichádzame pod obrovskú skalnú vežu Falkenstein 381 m, osamote sa vypínajúcu takmer 100 m nad okolitý terén a jej kolmé steny dokážu zdolať len skúsení horolezci. V stredoveku slúžila ako strážna veža.

 

Po rozhovore s nemeckými turistami, ktorí tu bivakovali, sa utvrdíme v tom, že ideme správnym smerom. Zakrátko prichádzame (okľukou) na žltú značku, ktorá más vedie miernym stúpaním popod Hoher Torstein 424 m – mohutný skalný vrchol, z ktorého však z chodníka vedúceho lesným porastom vidíme len spodné časti jeho skalných stien. Od rázcestia Schramtor sledujeme modrú turistickú značku. Po necelom km sa delíme. Jedna časť pokračuje po značke a druhá sa nechá zlákať odbočkou strmo odbočujúcou do skalného labyrintu, a ako sme nakoniec zistili, vedúcou jednosmernou skratkou na vyhliadku s pre nás trochu ťažko vysloviteľným názvom  "Schrammsteinaussicht". No výhľad, ktorý stojí za to, si treba zaslúžiť  prekonaním množstva do skál vytesaných i umele vytvorených schodov a v úzkych skalnatých štrbinách zabudovaných rebríkov. Pri ich prekonávaní už začínate mať pocit, že snáď ani nemajú konca. Ale majú a to na samom vrchole pieskovej veže upravenej na bezpečnú vyhliadku. Priamo pred nami je mohutná skupina skalných veží už spomínaného Hoher Torsteinu, vpravo od neho osamotený Falkenstein z ktorých v dnešnom zakabonenom ráne pomaly stúpajú chuchvalce obláčkov z jemnej hmly. Vľavo za riekou Labe sa aj za obmedzenej viditeľnosti črtajú mohutné masívy stolových hôr Paptsteinu, Pffafensteinu, Liliensteinu i nášho zajtrajšieho cieľa  Königsteinu. Severným smerom, čo dohľadnosť umožní, sa rozkladá romantický, zalesnený kraj s množstvom vytŕčajúcich skalných veží a stien.

Ďalšia časť našej trasy vedie opäť chodníkom, plným bezpečnosť turistov zvyšujúcich pomôcok, najvyššími partiami členitého skalnatého hrebeňa Schramsteinu. Po asi pol hodine prichádzame zasa na modrú značku vedúcu striedavo po oboch stranách hrebeňa s častými výhľadovými miestami. Táto časť trasy, ktorá nás dovedie na najvyšší vrchol Saského Švýcarska Großer  Winterberg  556 m s turistickou chatou je už omnoho pohodlnejšia. Po občerstvení výbornou soljankou – polievkou trochu pripomínajúcou boršč  a krátkej zachádzke na vyhliadku  Kipphornaussicht , z ktorej sú nádherné výhľady nielen na údolie Labe, ale aj okolité stolové hory a Děčínsku vrchovinu, schádzame do dedinky Schmilka odkiaľ sa vrcholne spokojní  vraciame späť do Děčína.

Nasledujúci deň cestujeme do Nemecka o pár kilometrov hlbšie. Po prekonaní Labe v Bad Schandau pokračujeme na obec Krippen odkiaľ sa však musíme kvôli uzávierke cesty vrátiť späť. Oľutujeme,  návštevu stolovej hory Pffafenstein a po krátkej zastávke v mestečku Königstein smerujeme k rovnomennej pevnosti, ktorá je najväčšou v celej Európe.  Situovaná je na vrchole stolovej hory s kolmými skalnými stenami vysokými takmer 50 m a rozlohou 9,5 ha. V stredoveku patril hrad Českému kráľovstvu a v auguste 1359 tu pobýval aj český kráľ Karol IV. V súčasnej dobe má pevnosť takmer 50 stavieb, ktoré slúžili na rôzne účely. Návštevník si tu môže pozrieť najstaršie dochované nemecké kasárne, hradnú kaplnku, hladomorňu, klenotnicu, prvý posádkový kostol v Sasku, nemocnicu, zbrojný sklad, fortifikačné objekty, ale aj najhlbšiu studňu v Sasku – 152,5 m. Nezabudnuteľnou však ostane prechádzka okolo hradieb tejto pevnosti, ktoré sú dlhé takmer 2,5 km a umožnia postupne dokonalý kruhový výhľad nielen na úžasne tvarovaný zemský povrch tejto časti Saska, ale aj na vrcholky Děčínskej vrchoviny a Krušných hor.  Jedna kuriozita súvisiaca s bezpečnosťou tejto pevnosti je, že ju dobyl iba jediný človek. V roku 1848 prekonal hradby pevnosti kominársky tovariš Sebastian Abratzky horolezeckým výstupom (IV. stupňa obtiažnosti). Skalná štrbina ktorou sa mu to podarilo je pomenovaná ako Abratzkého komín.

Po ukončení prehliadky pokračujeme autobusom do mestečka Kurorth Rathen. Autobus musíme zaparkovať na návrší a do mestečka, ležiaceho na pravom brehu Labe schádzame takmer 1,5 km po asfaltovej ceste. Mestečko vtesnané v údolí potoka Grünbach snáď tvoria len hotely a penzióny. Niet sa však tomu čo čudovať, pretože nad mestečkom sa týči  jedno z najnavštevovanejších skalných miest Saského Švýcarska - Bastei . Na križovatke s cestou od prístaviska kompy sa vmiesime do nekonečnej procesie prúdiacej za tým istým cieľom. Betónovými tvárnicami dláždeným chodníkom s nespočítateľným množstvom schodov pomaly stúpame skalným mestom. Sem tam prestávka na oddych a sem tam zase odbočka k dych berúcej vyhliadke do údolia Labe. Odrazu je však na chodníku ešte akosi hustejšie a vzápätí zisťujeme prečo. Je tu platený vstup na zrúcaniny stredovekého hradu Felsenbudg Neurathen. Tento pôvodne kráľovský hrad bol v stredoveku najväčším skalným hradom v celom Sasku. Postupne striedal českých a saských majiteľov. V r. 1439 ho získavajú páni z Oelsnitz, ktorí viedli lúpežnícky život a preto bol hrad  po dvojročnom obliehaní saským vojskom v r. 1469 dobytý a vypálený. Od tej doby bol opustený a začal sa rozpadať. Dnes si už z neho návštevníci môžu pozrieť len niekoľko priestorov vytesaných v skalách a cisternu na vodu. Hneď za zrúcaninami začína 76 m dlhý kamenný most Basteibrücke preklenujúci hlbokú priepasť Mardertelle (Kunia jama) medzi bývalým hradom a skaliskami Bastei. Most vybudovaný v roku 1851 je najväčšou a najstaršou turistickou atrakciou a vôbec prvou stavbou v Európe slúžiacou špeciálne pre potreby turistiky!

Za mostom si z niekoľkých vyhliadok opäť vychutnávame ďaleké výhľady ktorým dominujú najmä Lilienstein a Königstein. Atraktívna časť chodníka končí u hotelov na Bastei ku ktorým vedie z opačnej cesty asfaltová cesta prístupná motorovými vozidlami. Pre zostup volíme „okruh“ cez kaňonovitý Schwedenlöcher do údolia potoka Grünbach na ktorom je kúsok nad mestečkom Kurort Rathen vybudovaná vodná nádrž Amselsee (Drozdie jazero)s vodnou plochou dosahujúcou dĺžky okolo 500 m určenou na výrobu ľadu a neskôr aj chov rýb. Už takmer 70 rokov slúži na rekreačné účely. Posledný „aktívny deň“ venujeme širšiemu okoliu Děčína. Prvou zastávkou na „okružnej ceste“ Šluknovským výbežkom je NPP Zlatý vrch 657 m. Jedná sa o čadičovú kopu pri obci Líska sv. od Českej Kamenice. Ťažbou kameňa - čadičových hranolov používaných aj na stavbu hrádzi v Holandsku sa otvorili až 30 m vysoké čadičové stĺpce. Od roku 1964 je táto lokalita chráneným územím. K ďalšiemu dnešnému cieľu to máme viac ako 40 km. Je ním najsevernejší bod Českej republiky ležiaci v katastri obce Severní na hranici s Nemeckom s ľubozvučným českým názvom „Nordkap“. Z najsevernejšej obce Severní musíme prekonať necelé 3 km z ktorých ideme asi polovicu po česko- nemeckej štátnej hranici. Najsevernejší bod leží v plytkom zalesnenom údolí bezmenného potôčka a vyznačený je mohutným pieskovcovým balvanom. V blízkosti je vybudovaný krytý prístrešok na oddych. Klebetou z internetu je, že tento bod je viac navštevovaný nemeckými turistami, ktorí sa starajú aj o jeho údržbu.

Poobede nás ešte čaká 3 km výstup z dedinky Horní Světlá na najvyšší vrchol Lužických hôr Luž do nadmorskej výšky 793 m. Za námahu v záverečnom stúpaní sme odmenení nádhernými výhľadmi na Hornú Lužicu v Nemecku, ale podľa výhľadovej ružice identifikujeme aj Lilienstein v Saskom švýcarku, Děčínsky Sněžník, Milešovku, Ještěd, ... Po výstupe využívame pohostinnosť horskej chaty Luž a na spiatočnej ceste sa ešte zastavujeme pri ďalšom prírodnom skvoste, známemu aj z filmu Pyšná princezná, Kamenných varhanoch (Panská skala 597 m) pri Kamenickom Šenove. Posledný deň výletu je určený na dlhú cestu domov. Vzhľadom na nutnosť bezpečnostných prestávok, ktoré musia vodiči autobusov rešpektovať, však zaradzujeme do turistickej náplne výstup a návštevu pamätného miesta českej mytológie a histórie - povesťami opradeného vrchu Říp 461 m. Naši západní susedia hovoria, že správny Čech a Češka by mali aspoň raz za život vyjsť na tento vrch. Aj keď nespĺňame túto národnostnú podmienku výstup k rotunde sv. Juraja postavenej v roku 1126 na tomto výraznom čadičovom kopci, vyčnievajúceho z nížiny Českej tabule, sme úspešne zvládli všetci.

Cieľom druhej zastávky bola Kutná Hora – preslávená ťažbou striebra, vďaka ktorému bola v stredoveku označovaná ako strieborná pokladnica českého kráľovstva. Mesto bolo v r. 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Počas dvojhodinovej zastávky väčšina účastníkov volí prehliadku jednej z najkrajších gotických pamiatok Európy Chrámu sv. Barbory. Dôvod jej výstavby je unikátny v tom, že nebol postavený na popud niektorej cirkevnej inštitúcie, či pre bohoslužobné účely farnosti, ale ako reprezentatívna stavba iniciovaná bohatými kutnohorskými mešťanmi tak, aby architektonicky konkurovala Pražskej katedrále. Poniektorí z účastníkov, vďaka využitiu taxislužby, stihli aj návštevu svetoznámej Kostnice v susednom Sedlci u Kutnej Hory.

Do 19-tej hodiny potom zvládame zvyšných takmer 300 km jazdy autobusom a po vydarenom, týždeň trvajúcom turistickom, putovaní za poznávaním vzdialených, ale zato veľmi atraktívnych krajov, sa spokojní s nadobudnutými zážitkami a odpočinutí? vraciame domov.

 

Text a foto Anton Opial