thumb Dōün 042Tieto ľudové názvy sa začali používať už koncom 18. storočia pre územie Labských pieskovcov na nemeckej strane, a neskôr aj pre časť Děčínskej vrchoviny na území Čiech, podľa švajčiarskych maliarov pôsobiacich v Drážďanoch, ktorým táto krajina pripomínala ich domovinu.

České a Saské Švýcarsko je územie medzi mestami Pirna a Děčín rozkladajúce sa na oboch brehoch rieky Labe, tvorené kvádrovými pieskovcami, ktoré vznikli spevnením piesku usadeného na dne pôvodného mora asi pred 100 miliónmi rokov a následným vývojom vyvolaným tektonickými pohybmi a zvetrávaním je európskym unikátom. Divoká krása hlbokých kaňonovitých údolí, kolmých skalných stien a veží priťahovala záujemcov o ich poznávanie od počiatkov rodiacej sa turistiky.

Toto, z našich končín značne vzdialené, územie bolo cieľom tohtoročného turistického výletu, ktorý v dňoch 12.-20. augusta organizoval Klub turistiky Vysoká nad Kysucou.

Po precestovanej noci posielame autobus parkovať do Děčína s tým, že my sa tam počas dňa dostaneme po svojich. Poznávanie týchto končín začíname od turistickej chaty Tisá prehliadkou rozlohou nie veľkého, no zato malebného, skalného mestečka Tiských stien plného bizarných skalných útvarov podnecujúcich činnosť našej predstavivosti. Po vychutnaní si krásy Veľkých aj Malých stien sa v menších skupinách vydávame k ďalšiemu dnešnému cieľu – najväčšej stolovej hore v Čechách a zároveň najvyššiemu vrcholu Děčínskej vrchoviny Děčínskemu Sněžníku 723 m.

Určitým sklamaním po jeho zdolaní bola pre generálnu opravu neprístupná 33 m vysoká kamenná rozhľadňa postavená na jeho vrchole už v r. 1864 z ktorej sa naskytá ideálny kruhový výhľad, no my sme oň ukrátení. Do Děčína sa dostávame po skupinách rôznymi cestami, no všetci sa napokon v poriadku stretávame v ubytovni Zámecká sýpka, ktorá bude na najbližší týždeň našim prechodným domovom.

Nedeľným cieľom boli Jetřichovické skály so známymi vyhliadkami vybudovanými na vysokých samostatných skalných vežiach. Už v prvej polovici 19. storočia začali majitelia panstva Kinskí v okolí dnešnej obce Jetřichovice sprístupňovať tunajšie rozsiahle hlboké lesy a skalné útvary. Na najzaujímavejšie vrcholy a veže nechali vybudovať schody, lávky a upraviť prístupové cesty. Vďaka ním zvládame náročné výstupy na Máriinu vyhlídku (428 m), Vilémininu stěnu (439 m) aj Rudolfov kámen (484 m), ktoré dostali mená po členoch ich rodiny. Cestou prechádzame popri obrovskom skalnom previse nazvanom Tetŕevna s nápismi vytesanými do skaly pochádzajúcimi z čias 30 ročnej vojny, bývalou Pulkartickou osadou v ktorej sa pálilo drevené uhlie s „maketou“ miliera, tí zdatnejší (čo sú takmer všetci) si nenechajú ujsť nezabudnuteľné výhľady z niekdajšieho lúpežníckeho hradu Šaunštejn dostupného len sústavou takmer kolmých rebríkov a ani známy skalný útvar Malú Pravčickú bránu. Niet sa potom čo diviť, že po príchode na Mezní louku, kde nás čaká autobus, každému mimoriadne chutí obed a obligátne pivo na terase hotela rovnakého mena. V pondelok pokračujeme po náučnom chodníku „Okolím Pravčické brány“ z Mezní louky na najznámejší a zároveň najnavštevovanejší skalný útvar Českého Švýcarska – Pravčickú bránu. Takmer celá trasa chodníka vedie pod kolmými skalnými stenami vytvárajúcimi úžasné scenérie. Vrcholným zážitkom dňa však bola Pravčická brána – najväčší pieskovcový skalný útvar v celej Európe (výška 16 m, šírka 7-8 m a rozpätie 26,5 m) so svojim okolím. Ťažko by bolo spočítať koľko krát účastníci výletu len počas jej návštevy dohromady stlačili spúšte svojich fotoaparátov. Cestou späť ešte vystupujeme z autobusu, a vodič odchádza mimo Hřensko pokúsiť sa nájsť vhodné miesto na parkovanie, pretože nájsť priestor na zaparkovanie na preplnených parkovacích miestach a fliačkoch na parkovanie vhodných je v tejto „úžľabine“ jednoducho nemožné – darmo je nedeľa popoludní uprostred letnej turistickej sezóny.

My sa ešte vydávame spoznávať blízke okolie Hřenska. Najlepší pohľad do úzkeho kaňonu riečky Kamenice je z Janovskej vyhlídky. Potom ešte obzeráme secesnú kaplnku patriacu niekdajšiemu majiteľovi panstva z rodu Clary-Aldrigen, ktorý by však z jej súčasného stavu veľkú radosť určite nemal. A napokon takmer v intraviláne nachádzame aj budovu bývalej plynárne na výrobu acetylénu na svietenie postavenú v roku 1905 z bezpečnostných dôvodov priamo nad potokom medzi skaliskami bokom od miestnej zástavby.

Svojou polohou je obec Hřensko najnižšie položeným sídlom v Českej republike a tak všetko čo je v nej sa môže pochváliť týmto prívlastkom – informačná kancelária, reštaurácia Labe, Česká pošta, kostol sv. Jana Nepomuckého aj rozsiahle trhovisko, ktoré prevádzkuje všade prítomná komunita z polostrova Zadná India.

Tretí deň, utorok, po poriadnej obchádzkovej trase vystupujeme z autobusu s určitým meškaním za dedinkou Srbská Kamenice a napájame sa na zelenú značku.  Po vcelku pohodlnom úseku po jej ľavom brehu nás však čaká 100 metrové stúpanie na severozápadnú rázsochu Růžovského vrchu 619 m z ktorej následne samozrejme klesáme, najskôr len mierne, no v závere zase prudko chodníkom medzi pásmi vysokých skál k riečke Kamenici v mieste, kde sa nachádzajú zvyšky Dolského mlyna. V tomto trojkolesovom mlyne (dve kolesá poháňali zariadenie mlyna a jedno pílu) sa mlelo od r. 1515 do roku 1945. V roku 1952 využili ešte funkčný mlyn filmári pri natáčaní známej rozprávky Pyšná princezná (Proč nemelete? Ale vždyť meleme, meleme). Pritom však celkom odstránili malý hotel, ktorý bol postavený v areáli mlyna, lebo by bol rušivo pôsobil na filmových záberoch. Samotný mlyn postupne chátral, až z neho zostalo len dnešné torzo kamenných múrov. Už v zrúcaninách sa točili zábery ďalších filmov: Peklo s princeznou, Stratený princ a Čertova nevesta.

Po modrej značke potom pokračujeme cez obec Vysoká Lípa ku kaňonu riečky Kamenice. Jeho steny vysoké 50-90 m v dvoch úsekoch neumožňovali peší prechod mimo vodného toku a tak majiteľ panstva knieža Edmund Clary-Aldrigen začal na podnet Horského spolku pre České Švýcarsko s rozsiahlymi úpravami týchto tiesňav zameraných na ich sprístupnenie. V dvoch najužších miestach boli vybudované kamenné hrádze (jezy), ktoré vytvorili jazerá dlhé 590 m (Divoká soutěska) a 990 m (Edmundova, alebo Tichá soutěska) na ktorých sú turisti od roku 1890 (resp. 1898) prevážaní na pramiciach v oboch smeroch. Pri úprave turistického chodníka boli v ďalších kratších nepriechodných miestach prekopané 3 tunely a vybudované lavičky upevnené na kolmé steny kaňonu. Na týchto rozsiahlych terénnych úpravách takmer 10 rokov pracovalo vyše 200 robotníkov pod dohľadom talianskych kamenárskych odborníkov.

Do Děčína prichádzame trochu skôr a tak ešte absolvujeme spoločnú prehliadku Děčínskeho zámku v susedstve ktorého sme ubytovaní.

 

Mesto Děčín a jeho najbližšie okolie sa môže popýšiť viacerými prírodnými aj stavebnými zaujímavosťami:

Najmohutnejší pieskovcový kaňon Európy (Kaňon Labe)

Najväčší prírodný skalný most v Európe (Pravčická brána)

Najnižší bod v ČR (ve Hřensku, kde řeka Labe opouští ČR – 115 m n. m.)

Najvyššia stolová hora v ČR (Děčínský Sněžník, 723 m n. m.)

Najstaršia kamenná rozhľadňa v ČR (Děčínský Sněžník z roku 1864)

Najstarší oceľový most oblúkovej konštrukcie v ČR (Tyršův most z roku 1933)

Najvyššia betónová stavba v ČR (vysílač na Bukové hoře – výška 223 m, 683 m n. m.)

Najsevernejšia synagóga v ČR (Děčín – Podmokly, úpatí Pastýřské stěny)

Najdlhšie premostenie Labe v ČR (Nový most v Děčíně).

 

Kultúrne pamiatky:

Děčínsky zámok s Dlouhou jízdou – prístupovou cestou k zámku, Růžovou záhradou, Zámocký park, Staromestský kamenný most, Kostol Povýšenia sv. Kríža, Reštaurácia Pastýřska stěna, Ovčí mostek ... A tak si bolo dosýta z čoho vyberať aj v čase „osobného voľna“.

 

Dokončenie nabudúce ...

 

Text a foto: Anton Opial