Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb ubovn. vrchov 192Čas chvátá ani bláznivý ... spieva v jednom zo svojich hitov „božský“ Kája. Nám pre všelijaké súkromné a pracovné zaneprázdnenie stihli „uchvátat“ dva roky pokiaľ sme sa konečne dostali k pokračovaniu našej tretej cesty Naprieč Slovenskom.

V roku 2013 sme túto cestu začali z trojhraničia Slovensko - Poľsko - Česko s cieľom prejsť na trojhraničie Slovensko - Česko – Rakúsko popri slovesko -„moravskej“ hranici. K jej pokračovaniu sa v pôvodnej trojici dostávame až v pondelok 2. mája 2016.

 

1. deň: Svatý Štépán – Pláňava – Javorník – Čerešienky – Peňažná – Žítková – Starý Hrozenkov

Zavčas rána máme zabezpečenú prepravu autom do Velkých Karlovíc odkiaľ cestujeme vlakom cez Vsetín a Horní Lideč na zastávku ČD Svatý Štěpán, kde sme prišli 5.5.2013 o 11:58 hod. a odkiaľ začíname hneď po odchode vlaku o 07.46 hod. v uskutočňovaní nášho zámeru.

Po 400 metroch prejdených od železničnej zastávky po hlavnej ceste odbočujeme vľavo a po moste prechádzame nad riečkou Vlára. Tá pramení vo Vizovických vrchoch a po 31 km preteká na územie Slovenska, kde sa po ďalších 10,5 km vlieva pri Nemšovej do Váhu. Naša cesta smeruje intravilánom obce proti toku Bukovského potoka, ľavostranného prítoku Vláry. V dedine sa zastavujem v miestnych potravinách na dokúpenie poživne. Po ôsmich minútach od odchodu z obchodu zahýbame na konci dediny vpravo a po zrušenej červenej turistickej značke začíname dosť výdatné stúpanie bukovým lesom k osade Pláňava. Aby sme sa dostali do osady musíme opustiť aj zrušenú červenú značku. V osade sa chvíľu zdržím rozhovorom s miestnou obyvateľkou, ktorá ochotne poradí ako ďalej a tiež sa podozvedám čo to z jej 60-tich rokov života na kopaniciach – odvtedy čo sa sem vydala. Parťáci ma čakajú na bočnom hrebeni smerujúcim z kóty Javorník severným smerom, na modrej značke pri TIM Nad Pláňavou odkiaľ v silnom opare dovidíme tak tak na „slovenskú“ rázsochu, vybiehajúcu z Bieleho vrchu 818 m v hlavnom bielokarpatskom hrebeni k juhozápadu, oddeľujúcu údolia Bolešovského potoka a riečky Vlárky, čo je tak maximálne 10 km vzdušnou čiarou. Zo sedla sa cesta na takmer kilometer „narovnala“, aby od prístrešku na náučnom chodníku, ktorý sme využili na skonzumovanie raňajok, v tiahlom, ale miernom stúpaní pokračovala pekným bukovým lesom do nadmorskej výšky 783 m na vrchol Javorník ležiaci na štátnej hranici s ČR. V dĺžke 5,5 km potom pokračujeme hrebeňom s malými výškovými rozdielmi tvoriacim štátnu hranicu cez kopce Čerešienky 758 m a Peňažná 636 m na rázcestie značiek pod kótou Bašta 643 m.

Na Peňažnej sa chvíľu zdržíme. Získavame informácie z informačného panela, obzeráme netradičný obelisk na ktorom sú od roku 2008 umiestňované tabuľky pripomínajúce cezhraničného stretávania občanov moravskej obce Rokytnice a slovenskej Hornej Súče konané od roku 2001 vždy koncom augusta. O tom že účasť asi býva početná svedčí množstvo stolov s lavicami postavanými po oboch stranách hranice.

Pod kótou Bašta sa napájame na žltú značku, ktorou postupne schádzame do údolia Žítkovského potoka. Priamo na hrebeni sa na lesnej ceste ešte nachádzajú prekážky brániace svojvoľnému prekračovaniu spoločnej hranice pred  účinnosťou Schengenskej dohody. Od turistického smerovníka v lokalite Rozepře sa charakter krajiny po oboch stranách potoka výrazne mení – z lesa na poľnohospodárske pozemky s početnými samotami roztrúsenými po strmých svahoch. V miestnej časti Hutiska sa najskôr začína ozývať vzdialené hrmenie a o chvíľu nato  nás „osviežuje“ krátka a našťastie nie moc výdatná prehánka. Čoskoro schádzame k rybníku Žítková. Využívaný je na rekreáciu – kúpanie a tiež na rybolov. Od rybníka nás čaká stúpanie po štátnej ceste smerom k centru obce, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške okolo 600 m n. m. Asi v strede stúpania, našťastie priamo u zastávky ČSAD Žítková, ZD nám nedovolí pokračovať v ceste takmer na 20 minút trvajúca ďalšia dažďová prehánka.  Žltá značka nás však nevedie do centra obce, ale vrstevnicovou cestou do miestnej časti Boky odkiaľ už nasleduje len strmé klesanie do Starého Hrozenkova, kde máme v RS KORD zabezpečené ubytovanie.

Na ubytovňu prichádzame o 15:48 hod. po posledných asi 500 m v slabom daždi. Po povinnej ceremónii s ubytovaním trávime časť podvečera večerou a krátkym posedením v reštaurácii na benzínovej stanici. Okoloidúcim odporúčam.

 

2. deň: Starý Hrozenkov – Výškovec, Vlčí – Bošáčky – Mikulčin vrch – Lopenícke sedlo – Lopeník – turistická chata Lopeník

Druhý deň odchádzame z ubytovne, po odovzdaní kľúčov, o 07:25. Reštauráciu na benzínke otvárajú až od 9-tej hodiny a tak raňajky budú „z batohu“. Pred vstupom do amfiteátra prechádzame štátnu cestu E 50,  a popri miestnom rybníku vybudovanom na Krátkovském potoku, na brehu ktorého stojí kaplnka Panny Márie, vchádzame do doliny riečky Drietomice – prameniacej v Českej republike. Druhá polovica jej takmer 23 km toku tečie slovenským územím a pri obci Kostolná-Záriečie sa vlieva do Váhu. Pred vstupom do obce Vyškovec odbočujeme vľavo a pokračujeme lesnou cestou okolo upraveného výdatného prameňa do miestnej časti obce Vyškovec – Vlčí  (cestou počúvame po prvý krát v tomto roku spev kukučky)  a ďalej  cez Kykulu na Hribovny, kde na točni autobusu využívame závetrie turistického prístrešku a konečne raňajkujeme. Vedľa cesty stojí jednoduchý kamenný pamätník americkým letcom, ktorí tu zahynuli 29.8.1944 počas vzdušného boja po zostrelení dvoch amerických bombardérov B 17-G.

Z tohto miesta sa núkajú krásne výhľady na malebný kraj Moravských Kopaníc. Takto je pomenovaná oblasť ležiaca na moravsko-slovenskom pomedzí zahŕňajúca rozptýlené kopaničiarske osídlenie v katastroch obcí Žítková, Starý Hrozenkov, Výškovec, Lopeník a Vápenice. Toto územie bolo osídlené počas valašskej kolonizácie, ale až v druhej polovici 18. storočia slovenskými prisťahovalcami, kočovnými pastiermi z Horného Uhorska.

Po občerstvení pokračujeme po štátnej ceste k zastávke ČSAD Bošáčky a odbočíme ku kaplnke Panny Márie Kráľovnej so zvoničkou, postavenej v roku 1988. Od kaplnky s možnosťou posedenia na niekoľkých lavičkách slúžiacich hlavne počas konania omší pod holým nebom a osvieženia sa z blízkeho prameňa sú veľmi pekné výhľady na okolité kopanice a časť hraničného  hrebeňa Bielych Karpát.

Chôdzi po štátnej ceste sa však nevyhneme ani po odchode od kaplnky. Stúpame po nej až k TIM Pod Vyškovcom. Vpravo pod cestou sa nachádza rekreačné stredisko, ale odolávame a pokračujeme štátnou cestou ešte dva kilometre na Mikulčin vrch. Tu opúšťame štátnu cestu a po zelenej značke, s krátkym odbočením k chate Arnika – kde sme skončili bez piva, podobne ako o kúsok ďalej v chate Jana, schádzame do dosť hlbokého Lopeníckeho sedla. Strata výšky nás však nemrzí, pretože zo sedla pokračuje naša trasa v stálom klesaní do obce Lopeník – miestnej časti Machnáč. Pred dosiahnutím dna doliny sa stále pohybujeme po lúčnatých terénoch s výhľadmi na početné samoty. Asi 300 m poniže sídla Obecného úradu v Lopeníku míňame dva neveľké rybníčky na potoku Hrubár, zabočíme vľavo, opúšťame štátnu cestu a sledujúc žltú značku smerujeme severnými svahmi Lopeníka 911 m, prekonávajúc neveľké stúpanie, k turistickej chate Lopeník. Chata je veľmi pekne zrekonštruovaná budova pôvodnej základnej školy a poskytuje dobré ubytovanie aj stravu. Neskoré poobedie nám „spríjemňuje“ silná búrka s prudkým dažďom aj krúpami, ktorú už našťastie sledujeme z bezpečia chaty.

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada