thumb umava 2015 322Vo štvrtok (20.08.), pretože na rapídne zlepšenie počasia už nemôžeme čakať, ideme zdolať najvyššiu horu Šumavy ležiacu v jej nemeckej časti. Po prejdení štátnej hranice odbočujeme po prechode štátnej hranice v Železnej Rude v nemeckej Bayerisch Ensenstein do malej osady Brennes odkiaľ sa prevažná časť výpravy vydáva na Veľký Javor 1456 m (nem. Grosser Arber) peši. Pohodlnejší si zvolili dopravu kabínkovou lanovkou.

 

Vrchol Veľkého Javora je tvorený štyrmi skupinami skalísk (Großer Arber, Bernstein, Richard Wagner-Spitze a Ostspitze). V blízkosti hlavného vrcholu je kaplnka sv. Bartolomeja z roku 1956. Z Velkého Javoru sa ponúka dokonalý kruhový výhľad na mnoho vrcholov Bavorského lesa i Šumavy. Na vrchole sa nachádza nemecké vojenské zariadenie protivzdušnej obrany s dvoma radarovými kopulami. Zariadenie vzniklo, napriek tvrdému odporu ochranárov prírody, v čase studenej vojny, aby bolo možné sledovať leteckú prevádzku nad východným blokom. Do prevádzky bolo uvedené v r. 1983.

Turistom slúžila pôvodná horská útulňa bola postavená v r. 1885 110 m pod vrcholom železnorudským odborom Waldvereinu. Neskôr ju nahradila dnešná moderná horská chata s reštauráciou, ktorá sa nachádza 60 výškových metrov pod vrcholom. Na Veľkom javore sa je vybudované významné lyžiarske stredisko so zjazdovkami všetkých stupňov náročnosti. Už 9 krát sa tu konal svetový pohár v alpskom lyžovaní. Výhľadov sme si vďaka relatívne nízkej oblačnosti moc neužili a zakrátko po našom príchode na vrchol sa aj tento pomaly zahaľuje do hmly. Zostup z vrcholu smerujeme k Veľkému Javorskému jazeru, ležiacemu v nadmorskej výške 935 m. Spolu s Malým Javorským jazerom patrí, tak isto ako jazerá na českej strane Šumavy, k ľadovcovým karovým jazerám. Šumava ich má celkom 8, z toho 6 je na českej strane.

Vďaka voľbe kratšej výstupovej varianty (upustili sme od výstupu popri Malom Javorkom jazere cez Malý Javor) sme na tom dobre s časom a tak na spiatočnej ceste máme čas na obed v mestečku Kašperské Hory a potom ešte zachádzame na prehliadku zrúcaniny Kašperského hradu ku ktorému musíme z parkoviska absolvovať 2 km peši. Čakaniu na prehliadku, aj vzhľadom na neskoršiu dennú dobu a pracovný deň, sme sa nevyhli ani tu. Hodinová prehliadka so sprievodcom v takmer prázdnych hradných priestoroch bola neobvyklá, ale možno povedať, že aj takýmto spôsobom sa dá dozvedieť veľa zaujímavých informácií o živote obyvateľov stredovekých hradov.

Posledný aktívny deň poznávania Šumavy (piatok 21.08.) máme naplánovaný „za hranicami“. Cez hraničný prechod Strážny smerujeme do Nemecka. Namierené máme do dedinky Neuschönau v Bavorskom lese vzdialenej od štátnej hranice asi 23 km, ktorá je od roku 2009 známa aj vďaka Chodníku v korunách stromov „Baumwipfelpfad“. Jedná sa turistický chodník vybudovaný v lesnom poraste vo výške až 25 metrov nad zemou po ktorom sa pohybujete priamo medzi korunami mohutných ihličnanov.

Asi sme si privstali, lebo do otvorenia tejto atrakcie máme ešte viac ako hodinu a tak mierime najskôr do lesnej zoo v ktorej je možnosť vo voliérach a výbehoch celkom zblízka pozorovať hlucháne, krkavce, sovy, jelene, losy, medvede, vlky, rysy, zubry ... Prechádzka touto zoo nám zabrala takmer 2 hodiny počas ktorých sme po upravených chodníčkoch s výborným orientačným značením prešli asi 6 km a okrem medveďov sa podarilo, nie síce každému účastníkovi, ale všetkým vidieť všetky zvieratá. Umiestnenie výbehov jednotlivých druhov zveri v teréne s využitím jeho konfigurácie a povrchu bolo najmä u medveďov a losov obdivuhodné.

Po našom návrate už bol „chodník“ v plnej permanencii a pred pokladňou dlhý rad záujemcov. Po zhliadnutí tohto diela musí byť každému jasné, že záujem je nefalšovaný. Odvážna stavba s dĺžkou 1.320 m z ktorých pripadá takmer pol kilometra na „naklonenú rovinu“- bezbariérový výstupový chodník na obrovské vajíčko zakončené vyhliadkovou plošinou vo výške 44 m nad zemou z ktorej sa naskytá nádherný ďaleký výhľad na okolitú krajinu. Informačné panely, rozmiestnené po chodníku, sú obsahovo zamerané na charakter lesa a regiónu. A čo na tejto odvážnej, vzdušnej a aj vo svete ojedinelej stavbe absentovalo? Akékoľvek obmedzenie nosnosti či počtu návštevníkov – jednoducho povedané skonštruované tak, aby to slúžilo záujemcom.

Druhou našou zástavkou bol poobede skanzen – Dolnobavorské múzeum sedliackej kultúry Bavorského lesa vo Finsterau. V ucelenom súbore pôvodných stavieb sa tu prezentuje spôsob bývania a hospodárenia na vidieku v oblasti Bavorského lesa. Od roku 1890 je tu možno zhliadnuť viac ako 20 objektov kompletných hospodárskych domov, statkov a dvorov, dedinská vyhňa, kaplnka či krčma. Jedinou chybou prehliadky sa javila skutočnosť, že tu nepraktizujú sprievodcov.

Večerný čas patrí spoločným posedeniam, baleniu a príprave na zajtrajšiu dlhú cestu domov. V sobotu ráno (22.8.) teda balíme a premiestňujeme batožinu z izieb do batožinového priestoru autobusu. Po odovzdaní ubytovacích priestorov ešte pred ôsmou hodinou „štartujeme“. Plánovanou zastávkou na spiatočnej ceste je mestečko Polička – kedysi venné mesto českých kráľovien, s dodnes zachovaným 1220 m dlhým prstencom stredovekého opevnenia s 19-timi baštami, rodisko slávneho hudobného skladateľa Bohuslava Martinů vo veži kostola sv. Jakuba, s pôvabným štvorcovým námestím s radnicou a krásnym 22 m vysokým morovým stĺpom, ležiaca v Českomoravskej vysočine neďaleko zemskej hranice Čiech a Moravy.

Jedno slovenské príslovie hovorí, že „Aj slepá kura zrno nájde“. A nám sa to pri plánovaní miesta a času tejto zastávky potvrdilo 100 percentne. Práve dnes totiž oslavuje Polička 750. výročie svojho vzniku a tak neplánovane prežívame slávnostnú atmosféru z príchodu kráľa a kráľovskej družiny so zakladacou listinou, kultúrnym programom aj staročeským jarmokom na preplnenom Palackého námestí.

Krátko po 18-tej hodine sme v Makove a na rad prichádza postupné (dočasné) lúčenie.

 

Text a foto: Anton Opial